Domáca pobožnosť na 15. nedeľu po Svätej Trojici (12. september 2021)

Domáca pobožnosť na 15. nedeľu po Svätej Trojici (12. september 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 476

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (G 6, 1 - 10)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu apoštola Pavla Galatským 6, 1-10:

            „Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, duchovní, napravte ho v duchu tichosti - a daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia. Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. Lebo ak si niekto myslí, že je niečo, a nie je nič, sám seba klame. Nech každý skúma svoje dielo a bude mať chválu sám pred sebou, ale nie pred iným. Lebo každý ponesie svoju ťarchu. Komu sa dostáva vyučovania v slove, nech zo všetkého, čo má, udeľuje tomu, kto ho vyučuje. Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať. A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery.“

Milí bratia a sestry!

            Pavel písal do Galácie, kde nebola situácia ľahká. Niektorí bratia tam podľahli pokušeniu a Pavel sa o nich začal starostiť. Vrásky na čele mu však robili aj tí ostatní, ktorí síce do hriechu neupadli, ale duchovne sa vyvyšovali nad ostatných, alebo – naopak – závideli tým, ktorí boli podľa nich silnejší a lepší vo viere. Ani jedno ani druhé nemá miesta v živote kresťana a Pavel to odsudzuje. Naopak, vyzýva kresťanov k tomu, aby tvorili jedno spoločenstvo a pomáhali si aj hmotne aj duchovne. A čo je zaujímavé, majú pomôcť aj tomu, kto podľahol hriechu. Netreba ho odsúdiť. Treba odsúdiť len hriech, no hriešnika treba milovať a prejaviť mu záujem a lásku.

            To sú slová, ktoré platia aj dnes. Aj nám Pavel hovorí, že sa máme duchovne zdieľať, znášať spoločne svoje bremená, rozdávať lásku, žiť podľa Ducha a prinášať spoločne ovocie duchovného života. To však predpokladá, že o sebe čosi vieme. Že poznáme svoje radosti i žalosti. A tu narážame na problém. Dnešná doba je totiž dobou individualizmu a ten prenikol aj do cirkvi. Aj v cirkvi sa už často neradi delíme o svoje súkromie, neradi hovoríme o svojich starostiach či radostiach, vypočujeme si síce kázeň, možno aj pobudneme chvíľu s bratmi, no svoje starosti si necháme pre seba. A to isté platí aj o radosti. Prichádzame na faru, aby sme požiadali o modlitbu v trápení či chorobe, no už málokedy sa podelíme o radosť z vypočutej modlitby, vydáme svedectvo o Božom konaní či Božej pomoci pri nás. A je to škoda. Veď ako máme tvoriť jedno telo a niesť spoločne bremená života, ak o sebe tak málo vieme:

            Život v cirkevnom zbore by teda mal byť v prvom rade vzájomným spoznávaním sa a zdieľaním svojich radostí aj starostí. Pavel dokonca hovorí o hriechu a aj ten zaraďuje do kategórie bremien. Podľa neho aj ten, kto podľahol pokušeniu, je vlastne tlačený bremenom a potrebuje pomoc. Preto slová „jedni druhých bremená neste“ nie sú len o radostiach a starostiach, ale aj o pomoci, ak niekto upadne do hriechu.

            Pavel nás vyzýva, aby sme v spoločenstve boli ochotní k hmotnej pomoci tomu, kto to potrebuje, ale aj k rozsievaniu duchovných darov radosti, pokoja, lásky a podobne. Niekto možno potrebuje potešiť, s iným sa práve možno radovať. Niekto potrebuje posilniť, iný sa môže stať zdrojom sily. Vzájomné prepojenie, dávanie i prijímanie jedného od druhého je veľmi praktické a krásne, no len ak sa deje vo vzájomnom poznaní sa, láske a dôvere. Preto ak máme naplniť slová Pavla, ktoré sú odrazom Božej predstavy o spoločenstve cirkvi, potrebujeme budovať v prvom rade skutočne bratsko-sesterské spoločenstvo.

            Nie sú to však len životné príbehy našich bratov a sestier a ich radosti či starosti, ktoré by sme mali poznať. Je to aj náš postoj k nim. Často totiž práve ten spôsobí, že na našej ceste k bratovmu srdcu zamrzneme, zastaneme a pod vplyvom vlastných myšlienok a pocitov urobíme viac škody ako osohu. Urobil môj brat niečo zlé? Poteší ma to, že ja som lepší. Má môj brat hmotný problém? Som rád, že ja ho nemám a mám sa dobre. Má sa, naopak, môj brat lepšie? Závidím mu, pretože by som tiež chcel mať viac. Darí sa môjmu bratovi, alebo prežíva hlboké duchovné spoločenstvo s Pánom Bohom? Hnevá ma, že nedosahujem jeho úroveň. Toto všetko sú myšlienky, ktoré sa veru neraz objavia v našich mysliach a spôsobia, že namiesto spoločného radovania sa, smútenia alebo pomoci závidíme, začneme ohovárať, odsudzovať či inak prejavovať svoje vlastné slabosti.

            Pavel v našich dnešných slovách veľmi aktívne nabáda ku konaniu dobra, no ešte predtým dáva dôraz na sebapoznávanie a prehodnocovanie svojho vlastného postoja k bratom. Ak niekto žije v Duchu, mal by podľa Ducha aj konať a prinášať ovocie, ktoré Pavol nazval ovocím Ducha a zmienil ho podrobne v predošlej kapitole. Kresťan by nikdy nemal chváliť sám seba ani závidieť inému. Nikdy by nemal mať o sebe privysokú mienku a mal by vedieť, že hodnotiť sa nemôže sám a bude ho hodnotiť jedine Boh.

            Ak človek sám žije podľa Ducha a prináša Jeho ovocie, zdrží sa závisti, ohovárania, vyvyšovania či odsudzovania, môže s láskou hľadieť na bratov a ich starosti, potreby či hriech. Len vtedy je schopný pristúpiť a ponúknuť vlastné rameno k spoločnému neseniu bratovho bremena. Preto ak máme naozaj naplniť slová Pavla, poznávajme sa navzájom, deľme sa o svoje radosti i starosti, budujme spoločenstvo dôvery a skúmajme aj svoje vlastné postoje, aby sme nekonali voči bratom podľa tela, ale podľa Ducha, ktorý nás pretvára na obraz nášho Spasiteľa. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, ktorý si z lásky k nám trpel a položil svoj život za nás, prosíme Ťa, uč nás pokore a láske, aby sme aj my dokázali milovať bratov a sestry, ponúkať im pomoc v trápení, bez závisti sa s nimi radovali v radosti a spolu s nimi tak budovali spoločenstvo cirkvi, ktorá by bola nositeľkou Tvojho evanjelia ľuďom na radosť i úžitok a Tebe na chválu. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 299

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Božia nech je medzi vami! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.