Domáca pobožnosť na 11. nedeľu po Svätej Trojici (15. august 2021)

Domáca pobožnosť na 11. nedeľu po Svätej Trojici (15. august 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 448

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (R 9, 1 - 8)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu apoštola Pavla Rímskym 9, 1-8:

            „Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom, že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela, ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia; ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen. Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela; ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom. To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo).“

Milí bratia a sestry!

            Možno poznáte ten pocit, keď niekto, koho máte radi, trpí nejakou bolesťou či neprávosťou a vy by ste najradšej to utrpenie vzali na svoje plecia. Boli by ste ochotní znášať bolesť, posmešky aj ísť do väzenia, len aby ste ho od toho ochránili. Čosi také prežíval aj apoštol Pavol. Bol Izraelcom a ako taký vedel, do akého nešťastia sa uvrhol jeho národ. Čakala ich veľmi temná budúcnosť a Pavla to tak veľmi trápilo, že by radšej sám bol zavrhnutý, len aby oni boli od toho ušetrení. Čo sa to vlastne stalo?

            Izrael bol vyvolený národ. Boh mu od pradávna prejavoval lásku a milosť, dal mu otcov v osobe Abraháma, Izáka či Jákoba, vyviedol ho z Egypta a uzavrel s ním zmluvu na vrchu Sinaj, kde mu dal zákon. K zákonu však národ dostal aj zasľúbenie príchodu Mesiáša a mnoho ďalšieho požehnania. Bola to milosť za milosťou, jeden prejav Božej lásky za druhým. Hoci bol Izrael malým národom, predsa si ho Boh zamiloval a tu, uprostred neho mal na zem zostúpiť sám Boh v osobe Mesiáša. Mal to byť vrcholný moment vzťahu Izraela k svojmu Bohu podobne, ako keď do mesta, fabriky či školy príde prezident, aby sa tvárou v tvár stretol s tými, ktorými inak z diaľky svojho paláca vládne. Mesiáš aj prišiel, sľuby sa naplnili, všetko bolo pripravené. Lenže dopadlo to katastrofálne. Asi tak, ako keby prezidenta deti v škole opľuli a vyhnali. Viete si predstaviť ten škandál? Ako by asi zneli titulky v novinách a ako by takúto udalosť komentovali komentátori v správach? Trúfla by si potom takáto škola žiadať prezidenta o dotáciu na svoj rozvoj? Vzťahy by sa narušili a na onej škole by ostal biľag hanby. Asi takto to dopadlo aj s Mesiášom. On prišiel, no Jeho vlastní Ho neprijali, odsúdili Ho, zbičovali, opľuli a ukrižovali. A to všetko pre pýchu, ktorá sa zmocnila Izraela. Spyšnel, vedomý si svojho vyvolenia, nazdával sa, že dokáže sám rozhodovať o Božích veciach a vzal veci do vlastných rúk, keď s Mesiášom urobil krátky proces. Možno v prípade školy a prezidenta by škandál po pár týždňoch utíchol. Vzdanie sa Mesiáša však má ďaleko vážnejšie následky: znamená totálne odlúčenie od Boha a to je to najhoršie čo môže byť.

            Pavol si veľmi dobre uvedomuje, čo sa v Izraeli stalo, ako sa ukrižovaním Božieho Syna narušil vzťah s Bohom a uvedomoval si aj následky: že to znamená odvrhnutie celého národa od Boha. Preto je taký nešťastný a radšej by sám chcel byť zavrhnutý namiesto svojho národa, ktorý stále miluje a pokladá sa za jedného z nich. Veď podľa tela je aj on Izraelcom.

            Našťastie Božie slovo nevyšlo nazmar. Ako sám píše v ďalších veršoch, jedna vec je byť Izraelcom podľa tela a druhá vec je byť Izraelcom podľa zasľúbenia. Rovnako je to so synovstvom. Jedna vec je byť dieťaťom podľa tela a druhá vec je byť dieťaťom podľa zasľúbenia. Izraelcami a deťmi Abraháma podľa tela sú tí, ktorí sa telesne narodili v židovskom národe a sú teda pokrvnými potomkami Abraháma. Takým je aj Pavol. Izraelcami a deťmi Abraháma podľa zasľúbenia sú však tí, ktorí uverili Božiemu slovu, Božím zasľúbeniam a prijali aj Ježiša Krista ako toho, ktorý prišiel, ako to Boh už veky predtým sľúbil. Takýmto Izraelcom podľa zasľúbenia je aj Pavol, no sme nimi aj my. Podľa tela patrí Kristus Izraelu, pretože v ňom sa narodil a je s ním spojený telesným pokrvným putom. Podľa zasľúbenia však patrí všetkým tým, ktorí Ho vo viere prijímajú a chcú byť spolu s Ním deťmi Božími a dedičmi kráľovstva nebeského.

            Dnešná nedeľa hovorí o pýche a pokání. Izrael je nám v dnešných slovách pripomenutý práve ako odstrašujúci príklad pýchy, ktorá viedla až k odvrhnutiu národa od Božej tváre, čo tak veľmi trápi Pavla. Tak končí ten, kto sa vyvyšuje nad Boha. Nie že by ho azda Boh z malichernosti zavrhol, ale sám sa odvracia od Boha, myslí si, že Boha nepotrebuje a jeho pýcha mu nahovára, že si je sám bohom. Naopak ten, kto chce byť Božím dieťaťom priznáva, že bez Boha nič nezmôže, že Boha nevyhnutne potrebuje, že je odkázaný na Božiu milosť, lásku a zásluhy Ježiša Krista. To nie je sebaponižovanie, ktoré by azda „ješitnému“ Bohu robilo dobre. To je reálne zhodnotenie stavu, v ktorom sa my, ľudia, nachádzame. Kto takto reálne vidí veci, kto vie, že je sám bezmocný a bez Boha nič nezmôže, ten sa utieka k Bohu v pokore a pokání, ktoré robí úplne prirodzene už len tým, že tento stav vidí a priznáva.

            Prijímajme aj my Božie dary lásky a milosti. Viďme reálne svoje možnosti a poznajme, že bez Boha nič nemôžeme konať. Priznajme to a zverme sa do láskavého Božieho vedenia, ktoré spôsobí, že sa vyhneme v živote pádom, na ktorých by sme si mohli zlomiť väz. Amen.

            Pomodlime sa:

            Láskavý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že nás otcovsky prijímaš ako svoje milované deti. Ďakujeme Ti, že si poslal svojho Syna na svet, aby zaplatil za naše hriechy, naplnil namiesto nás všetky požiadavky zákona a stal sa tak naším Spasiteľom. Prosíme, chráň nás pred pýchou a pomáhaj nám, aby sme si dielo Tvojho Syna nadovšetko vážili, vždy pokorne priznávali že Ťa potrebujeme a vždy sa vo všetkom na Teba spoliehali. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 333

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Láska Božia nech je medzi vami naveky! Amen.