Akcia „B“

Akcia „B“ PETER SANDTNER

Spomienky nedávno zosnulej sestry farárky Zory Kachničovej, uverejnené v časopise Naše svedectvo, ktorý vydáva Konfederácia politických väzňov Slovenska.

     Aj naša rodina sa stala objektom akcie „B“, ktorá prebiehala v 50-tich rokoch 20. storočia a mala za cieľ vysťahovať „politicky nespoľahlivých „ z Bratislavy niekde na vidiek v obave, aby ideologicky neovplyvňovali ďalších. V tých časoch za najsprávnejšiu sa pokladala marxistická ideológia s cieľom šíriť ateizmus a potlačiť náboženské vyznanie.

     Účasť na akcii „B“ mala v našej rodine svoju predohru, keď môj otec, ThDr. Ján Beblavý, teologický profesor systematickej teológie na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol prepúšťacím dekrétom, ktorý podpísal Zdeněk Fierlinger, námestník predsedu vlády a minister, poverený riadením Štát. Úradu pre veci cirkevné, bol odvolaný z funkcie profesora na SEBF v Bratislave ku dňu 31.7.1952. K prepusteniu z teologickej fakulty došlo na základe udania, že nevychováva teológov v tendenciách súčasnej doby a nepodporuje budovateľské úsilie len preto, že hlásal pozitívnu, pravovernú, čistú teológiu, založenú na Slove Božom, ktorá sa nemôže prispôsobiť žiadnej dobe – teda úplne v rozpore s ateistickou ideológiou. V kompendiu etiky, ktoré doniesol jeden študent teologickej fakulty na Slovúc – sa tam nepáčili state o rodine a súkromnom vlastníctve. Od 1.8.1952 otec nútene musel nastúpiť miesto seniorálneho kaplána v Bratislave ako výpomocný duchovný, keďže nechcel opustiť duchovenskú činnosť, hoci v tejto ťažkej situácii mal ponuku pracovať v Slov. akadémii vied. Napriek svojmu poníženiu sa stal nepohodlnou osobou v Bratislave a mnohým zavadzal, hlavne pre jeho vplyv na študentov teológie a preto musel s rodinou opustiť Bratislavu.

     Tŕňom v oku bola aj jeho dcéra Zora, študentka teologickej fakulty, ktorú už do posledného ročníka pre jej konfesionálne vyznanie odmietli napísať a zakázali jej aj pôsobiť na detských službách Božích v Bratislave.

     V rámci vysťahovania z Bratislavy začiatkom februára 1953 prišli dvaja tajní do nášho súkromného bytu v Bratislave s odôvodnením, že robia „bytový prieskum“ a dali podpísať manželke postihnutého vyhlásenie o nescudzovaní bytu, ktorý bol naším vlastníctvom. Keď podal otec sťažnosť proti tomuto kroku 8.2.1953, odpoveď došla až 4.9.1953 tohto znenia: „Na Vašu sťažnosť zo dňa 8. februára 1953 vo veci prevedenia bytového prieskumu vo Vašom byte na Krížnej ul. č. 33 Vám oznamujeme, že z hľadiska verejného záujmu tak ako vo Vašom byte, tak na území veľkej Bratislavy sa stále prevádza bytový prieskum a preto netreba pochybovať o nejakom vysídlení z Bratislavy.“ - Podpísaný: vedúci oddelenia Ústredného národného výboru v Bratislave, referát III-bytové oddelenie II.

Teda odpoveď došla až po vysťahovaní z Bratislavy a pritom bola klamlivá, lebo v skutočnosti šlo o vysídlenie z Bratislavy. O tom svedčí skutočnosť, keď nám onedlho bol doručený výmer ÚNV v Bratislave o uvoľnení bytu pre príslušníka ŠtB Rudolfa Bukoša, ktorý neskôr v radoch ŠtB zastával významné postavenie ako vedci cirkev. oddelenia II. odboru XII. správy FMV.

     Akciou „B“ sme boli predurčení vysťahovať sa do Svidníka. Realizátori akcie B sa uspokojili tým, že otec bude služobne preložený čo najďalej od Bratislavy. A tak behom mesiaca marca 1953 z Generálneho biskupského úradu v Bratislave nasledovali žiadosti o udelenie štát. Súhlasu najprv pre cirkevný zbor v Betliari, neskôr odvolaný, potom pre cirkev. zbor vo Vrbovciach, tiež neskôr odvolaný pre krivé svedectvo farára vo Vrbovciach, ktorý odtiaľ mal odísť do Jasenovej a troch podplatených svedkov. A tak nakoniec do cirkev. Zboru v Jasenovej miesto udavača farára musel nastúpiť otec ako „z trestu“, a to dňom 1. 4. 1953. Generálny biskup Slov. evanj. cirkvi augsburského vyznania žiadal od otca podpísať, že odchádza na vlastnú žiadosť, čo otec odmietol. Taktiež 1.7.1953 v akcii B odchádza z Bratislavy horlivý evanj. farár ThDr. Július Cibulka do cirkevného zboru v Háji. Je zaujímavé, že pri príchode do Jasenovej sme tu našli tri rodiny, vysťahované v rámci akcie B z Bratislavy/rodina Höcková, Jurčovičová a Kubalová/. V Jasenovej otec pôsobil až do svojej smrti 10.4.1968.

     Otcovou smrťou sa naša rodina dostala do kritického postavenia, keď po nástupe nového farára v Jasenovej 1.4.1969 bola tlačená vysťahovať sa, ale bez strateného domova nemala sa kde uložiť. Nakoniec zlomená pomermi bola prinútená umiestniť bytové zariadené na troch miestach: v uprázdnenej škole v Jasenovej, v miestnosti za organom v kostole vo Veličnej a časť vo Vrbovciach. Matka šla bývať k mojej sestre do Bratislavy. Mne sa podarilo dokončiť štúdium na SEBF v Bratislave a tak za ten čas som našla ubytovanie v internáte. Až po skončení štúdia a po ustanovení za námestnú farárku do cirkev. zboru v Čelovciach v novembri 1970 sme si mohli presťahovať bytové zariadenie z 3 miest do farského príbytku. Vtedy na faru som si vzala k sebe aj moju matku.

     I keď sme prešli ťažkým utrpením a boli vystavení rôznym tlakom doby, som rada, že sme im nepodľahli, nezlyhali, zachovali si čisté svedomie, pevný charakter a ostali vernými vyznávačmi nášho Pána Ježiša Krista – veď byť v Jeho službe, byť Božím dieťaťom, to je najväčšia radosť a blaho aj v utrpení.

 

ThMgr. Zora Kachničová, rod. Beblavá,, evanjelická a. v. farárka v. v., Čelovce