Domáca pobožnosť na nedeľu Predpôstnu (14. február 2021)

Domáca pobožnosť na nedeľu Predpôstnu (14. február 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 229

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (1K 13, 4-7)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 1. listu apoštola Pavla Korintským 13, 4-7:

            „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“

Milí bratia a sestry!

            Dnešná nedeľa hovorí o dare Božej lásky a v túto nedeľu sa v našich chrámoch vždy číta 13. kapitola 1. listu apoštola Pavla do Korintu. Je to známa Hymna lásky, z ktorej sú aj dnešné slová. Apoštol Pavel v nej charakterizuje tú Božiu, dokonalú lásku, ktorou nás Pán Boh miluje, a o ktorú by sme sa aj my mali usilovať, aj keď asi nikdy nebudeme schopní milovať tak, ako miluje Boh, ktorý sám je láska. Predsa si však môžeme všimnúť, čo nám o tej láske Pavel hovorí.

            V prvom rade je dôležité si uvedomiť, v akom kontexte je Hymna lásky napísaná. Apoštol Pavel v predošlej kapitole hovorí o rôznych daroch. Ľudia v Korinte si závideli cirkevné postavenia, vznikali spory o to, kto je vo svojej službe dôležitejší, preto Pavel veľmi konkrétne a názorne vysvetlil, že každý dar, každá práca a každá služba sú dôležité. Prirovnal ľudské povolania k telu, v ktorom je každý orgán dôležitý, hoci nie každý je rovnako veľký či rovnako viditeľný. Každý však slúži tomu istému telu a telo sa vďaka každému stáva jedným funkčným celkom, schopným myslieť, vidieť, počuť, hovoriť či hýbať sa. Ak by všetky orgány boli hlavou, ako by telo chodilo? A ak by každý orgán bol nohou, čím by telo myslelo? Preto Pavel zdôraznil, že ten, kto vyučuje v cirkevnom zbore alebo má dar uzdravovať či prorokovať, nie je o nič dôležitejší ako ten, kto má dar organizovať či spravovať cirkev. Všetci spolu tvoria jedno telo cirkvi a ak trpí jeden orgán, trpia všetci.

            Je prirodzené, že ľudia chcú byť dôležití, mať dôležité dary či dôležité úlohy, ale Pavel ani jeden z vyššie spomenutých darov neoznačil za najdôležitejší. Práve naopak. V závere 12. kapitoly hovorí, že by sa všetci mali usilovať o niečo iné, o dar, ktorý je nad všetkými ostatnými, o niečo, čo je tak mimoriadne a jedinečné, že to človeka najviac približuje k Bohu a to je dar lásky. A potom nasleduje 13. kapitola, v ktorej Pavel túto skutočnú Božiu lásku opisuje.

            Ak si pozorne prečítame jej popis vidíme, že je vyjadrená iba štyrmi prídavnými menami a jedenástimi slovesami. Boh je láska a sám Pán Boh, ktorý nás miluje touto láskou je ten trpezlivý, dobrotivý, slušný a nesebecký, to On je ten, ktorý nám nezávidí, nenadúva a nevystatuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Tak sa nám pred očami vykreslil charakter, ktorý je Boží,

            Ak sa máme či chceme tomuto Božiemu charakteru podobať, potom práve v dnešných slovách máme stručný a konkrétny návod, ako na to. Veď Pavlov popis lásky akoby priamo kontrastoval s našimi ľudskými vlastnosťami. Koľkokrát sa škodoradostne tešíme z nešťastia alebo aspoň škody iného, koľkokrát sa radi zapojíme do intríg alebo aspoň klebiet, koľkokrát sme netrpezliví, neslušní, vulgárni či sebeckí, koľkokrát nás zožiera závisť ak sa niečo podarí dakomu v našom okolí a radi sa pochválime, ak sa niečo podarilo nám. Koľkokrát nie sme ochotní ľuďom veriť, niečo podstúpiť alebo dačo vytrpieť. Ak niektorý z uvedených charakterových kazov pozorujeme na sebe, potom je to presne to tmavé miesto nášho srdca, ktoré sa nepodobá Bohu a potrebuje sa zmeniť.

            Skúsme si úplne prakticky ešte raz vymenovať atribúty Božej lásky a porovnajme ich s realitou nášho života. Uvidíme, v čom sa od Božej dokonalej lásky najviac vzďaľujeme a v čom sa jej aspoň ako-tak podobáme. Pravdepodobne zistíme, že tých oblastí, kde potrebujeme zmenu, je viac. No nezúfajme. Spomeňme si na slová Pavla, ktorý v závere predošlej kapitoly hovorí, že láska je Boží dar a že o tento dar sa treba usilovať. Keď sa teda modlíme za rôzne dary pre seba, žiadajme si aj dar lásky. Je to ten najvyšší a najvzácnejší dar a človek ho potrebuje prijať od zdroja lásky, ktorým je Pán Boh sám. Jedine On môže naše srdce pretvoriť a naplniť ho tou skutočnou láskou, akú opisuje aj apoštol Pavel v dnešných slovách.

            Napokon si však položme ešte jednu otázku: prečo je reč o láske práve dnes? Je predpôstna nedeľa, nedeľa, ktorá už svojím názvom ohlasuje blížiaci sa pôst, ktorý máme v mysli zafixovaný ako čas smútku, utrpenia a odriekania. Prečo práve v túto nedeľu nám znie slovo o Božej láske? Pretože to, o čom dnes teoreticky hovoríme budeme môcť v nasledovných týždňoch vidieť v praxi. Utrpenie a smrť Pána Ježiša Krista sú totiž naplnením tej lásky, o ktorej dnes čítame zo slov Pavla. Pán Boh nás tou dokonalou láskou miluje a v Pánovi Ježišovi Kristovi nám to dokázal. Dnešná nedeľa nám preto chce pripomenúť, že všetko to, čo sa bude v ďalších týždňoch diať, Boh urobil z lásky. Láska viedla Pána Ježiša Krista až na kríž a bola to presne tá Božia láska, ktorá nezávidí, neraduje sa z neprávosti, netúži po smrti hriešnika ale trpezlivo na neho čaká, dobrotivo zaň kladie svoj svätý život, znáša potupu i mučenie, verí v polepšenie sveta, trpí v nádeji víťazstva spravodlivosti. Božia láska sa pred našimi očami pretvára na ten najúžasnejší skutok sebaobetovania v prospech sveta. Hľa, ako nás miloval Boh. Prosme za dar takej lásky, aby sme aj my Boha i ľudí tak milovali a práve touto láskou sa Pánu Bohu podobali. Amen.

            Pomodlime sa:

            Všemohúci a láskavý náš Bože, ďakujeme Ti pokorne a úprimne za lásku, ktorou nás tak veľmi miluješ, že si svojho Syna poslal na svet, aby nás svojou smrťou vykúpil z moci hriechu a tak nám umožnil návrat k Tebe. Už onedlho budeme svedkami tejto lásky, keď budeme Tvojho Syna sprevádzať na ceste utrpenia. Prosíme, pomáhaj nám svojím Svätým Duchom, aby sme si túto Jeho obeť nadovšetko vážili a túžili po rovnakej láske, ktorou by sme potlačili svoje sebectvo a boli ochotní aj niečo obetovať pre dobro našich blížnych. Ty sám nás uč tejto láske a tak nás rob svojimi skutočnými deťmi, aby sme o Tebe vydávali nielen svedectvo slova, ale hlavne svedectvo lásky. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 642

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Ježiša Krista, Otcovho Syna, buď s vami v pravde a láske! Amen.