Domáca pobožnosť na 5. pôstnu nedeľu – Smrtnú (21. marec 2021)

Domáca pobožnosť na 5. pôstnu nedeľu – Smrtnú (21. marec 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 112

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 11, 45-53)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z Evanjelia podľa Jána 11, 45-53:

            „Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.“

Milí bratia a sestry!

            Po vzkriesení Lazára niektorí Židia odišli k farizejom a rozpovedali im, čo v Betánii videli. Písmo nehovorí, či im o tom rozprávali iba vecne, či pridali ohováračné slovo, alebo či dokonca povedali, že sa dokázal ako Boží Syn. Čítame iba, že im povedali, čo Ježiš urobil. To stačilo. Bola to posledná kvapka, ktorá spôsobila, že hladina trpezlivosti pretiekla a židovské synedrium zasadlo. Paradoxne však neriešilo otázku, či Ježiš je alebo nie je Boží Syn – zasľúbený Mesiáš, ale riešilo otázku, čo sa stane, ak bude vo svojej činnosti pokračovať. Izrael žil pod nadvládou Ríma a ten mu dával určitú politickú ale hlavne náboženskú slobodu. Izrael ako jeden z mála kútov Rímskej ríše mohol uctievať vlastného Boha a nebol povinný klaňať sa cisárovi. Jedine vďaka tejto výnimke mohol fungovať slávny jeruzalemský chrám. To všetko však bolo krehké a určite by sa stratilo, ak by na Izrael padol čo i len tieň podozrenia z rebélie. To si vodcovia nemohli dovoliť. Samozrejme, každý sníval o úplnej slobode a konci rímskej nadvlády, no teraz nebol vhodný čas na nejaké zmeny. Akákoľvek vzbura by bola potlačená a Rimania by prišli, vzali by Židom chrám i náboženskú slobodu a bolo by zle. To nikto nechce. Preto Kaifáš prichádza s riešením, ktoré by zabilo dve muchy jednou ranou – zbavilo by farizejov „nepríjemného“ Ježiša a zachránilo by vzťahy s Rímom. Tým riešením je Ježišova smrť. A nemusí to ani prebehnúť dramaticky. Veď je rozšírené presvedčenie, že ak nejaký dobrý človek umrie za národ, požehná Boh všetkým. To sa dá šikovne využiť. Ľud Ježiša obdivuje a považuje Ho za dobrého, preto keď umrie, nebudú sa búriť voči farizejom, ale budú obdivovať Ježiša ako toho, ktorý sa obetoval. A bude pokoj. Národ bude sýty a ovca politických vzťahov ostane celá. Tak je nad Ježišom vynesený rozsudok smrti.

            Dnešná nedeľa nám tento rozsudok pripomína. Od tých čias však bolo vynesených mnoho rozsudkov smrti a neraz taký rozsudok vynášame aj my. Pýtate sa kedy?

            V prvom rade vynášame rozsudok smrti vtedy, keď sa vzdávame Ježiša Krista. Možno si teraz poviete: „Ja som sa Ho predsa nikdy nevzdal...“ Avšak naozaj? Vzdať sa Ježiša Krista neznamená len verejne povedať: „Nepotrebujem Ho!“ Ježiša Krista sa vzdávame vždy vtedy, keď s Ním v mysli a srdci prestávame rátať. Vzdávame sa Ho vždy vtedy, keď nás pritlačia starosti, zmocní sa nás beznádej, rozmýšľame čo robiť, hľadáme riešenia a napadá nám kadečo, len nie oprieť sa o Ježiša Krista. To je to isté, ako keď by sme spadli do vody, vedľa nás by plávalo záchranné lano, ale my by sme skúšali nové a nové techniky plávania, či sa azda neudržíme na hladine. Ak vedľa nás leží lano, ale my sa ho nechytíme, tak sa vzdávame záchrany. Rovnako sa vzdávame Ježiša Krista, ak Ho necháme „stáť“ pred bránami nášho srdca a nepočítame s Ním ako s možným Záchrancom.

            Rozsudok smrti vynášame aj vtedy, keď povyšujeme svoje záujmy nad Pána Ježiša Krista. To sú chvíle, keď je nám milšie naše pohodlie, naše dobro, naše blaho, keď si strážime súkromie, čas, majetok alebo srdce. Ak sme pozývaní k počúvaniu Božieho slova, ale nám je prednejší náš spánok a naše pohodlie, kladieme na prvé miesto seba. Ak tvrdíme, že nemáme čas na chrám, Božie slovo či modlitbu, pretože máme veľa práce, musíme ísť na tréning, veľa sa učiť, upratovať alebo sa stretnúť s priateľmi, opäť sme povýšili seba nad Božie veci. Samozrejme, teraz nie je reč o každom jednom pozvaní. Veď niekedy sa naozaj môže stať, že pozvanie príde nevhod, že nám dátum alebo čas nevyhovuje, že sa nemôžeme zúčastniť služieb Božích alebo že nechceme prispieť do zbierky, ktorá nám je podozrivá. Tu nepadá vina na tých, ktorí prejdú okolo žobráka a nič mu nedajú, pretože už v ten deň dali almužnu dvom iným. Tu nie je reč o tých, ktorí neprídu do kostola, pretože boli deň predtým. Tu je reč o tých, ktorí principiálne považujú Božie veci za nehodné pozornosti a času. Je reč o tých, ktorí povedia, že počuť Božie slovo je zbytočné, že modliť sa je strata času, keď oni za ten čas môžu urobiť toľko iných a dôležitejších vecí. To o nich možno povedať, že vyriekajú rozsudok smrti, pretože povyšovaním seba a svojich záujmov sa vlastne vzdávajú Pána Ježiša.

            Tak neraz vyriekame rozsudok smrti. Záverom však stojí pred nami tá najdôležitejšia otázka: aký je to rozsudok a koho sa vlastne týka? Farizeji na zasadnutí synedria rozhodli o smrti Ježiša Krista, ktorého potom aj usmrtili. V skutočnosti však tým, že uprednostnili svoje záujmy a Krista sa vzdali, vyriekli rozsudok smrti nad sebou. Ježiš totiž vstal z mŕtvych a žije dodnes, ale oni bez Neho zahynuli. A ten náš rozsudok smrti je takisto rozsudkom nad nami, pretože aj my bez Krista zahynieme. Vzdať sa Ho a klásť na prvé miesto seba a svoje záujmy je teda cesta do večnej smrti. Nech nás na to dnešná nedeľa upozorní, aby sme si zvolili radšej večný život s Kristom, ktorý žije večne. Amen.

            Pomodlime sa:

            Nebeský náš Bože, v dnešný deň si so zármutkom pripomíname rozsudok smrti, vyrieknutý nad Tvojím Synom. Zároveň si však uvedomujeme, že práve Jeho smrťou my môžeme žiť. Ďakujeme Ti za tú lásku, ktorú si nám prejavil, keď si svojho Syna poslal na túto krížovú cestu. Prosíme Ťa, svojím Svätým Duchom nám Jeho obeť každý deň pripomínaj, aby sme na Neho nikdy nezabúdali, nikdy seba nad Neho nepovyšovali a tak sa Ho nikdy nevzdávali, pretože nikto nemôže prísť k Tebe, ak len nie skrze Neho. Kiež sa tak stane aj naším Spasiteľom a vovedie nás raz do Tvojho kráľovstva. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 98

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Pána Ježiša, láska Božia, dar a účasť Ducha Svätého nech je so všetkými vami! Amen.



-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


Domáca pobožnosť na 5. nedeľu pôstnu s čítaním pašií (21. marec 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 112

3. Čítanie paší na Smrtnú nedeľu od bodu „Apoštolský pozdrav“ po bod „Kázeň Božieho slova“  

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 11, 45-53)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z Evanjelia podľa Jána 11, 45-53:

            „Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.“

Milí bratia a sestry!

            Po vzkriesení Lazára niektorí Židia odišli k farizejom a rozpovedali im, čo v Betánii videli. Písmo nehovorí, či im o tom rozprávali iba vecne, či pridali ohováračné slovo, alebo či dokonca povedali, že sa dokázal ako Boží Syn. Čítame iba, že im povedali, čo Ježiš urobil. To stačilo. Bola to posledná kvapka, ktorá spôsobila, že hladina trpezlivosti pretiekla a židovské synedrium zasadlo. Paradoxne však neriešilo otázku, či Ježiš je alebo nie je Boží Syn – zasľúbený Mesiáš, ale riešilo otázku, čo sa stane, ak bude vo svojej činnosti pokračovať. Izrael žil pod nadvládou Ríma a ten mu dával určitú politickú ale hlavne náboženskú slobodu. Izrael ako jeden z mála kútov Rímskej ríše mohol uctievať vlastného Boha a nebol povinný klaňať sa cisárovi. Jedine vďaka tejto výnimke mohol fungovať slávny jeruzalemský chrám. To všetko však bolo krehké a určite by sa stratilo, ak by na Izrael padol čo i len tieň podozrenia z rebélie. To si vodcovia nemohli dovoliť. Samozrejme, každý sníval o úplnej slobode a konci rímskej nadvlády, no teraz nebol vhodný čas na nejaké zmeny. Akákoľvek vzbura by bola potlačená a Rimania by prišli, vzali by Židom chrám i náboženskú slobodu a bolo by zle. To nikto nechce. Preto Kaifáš prichádza s riešením, ktoré by zabilo dve muchy jednou ranou – zbavilo by farizejov „nepríjemného“ Ježiša a zachránilo by vzťahy s Rímom. Tým riešením je Ježišova smrť. A nemusí to ani prebehnúť dramaticky. Veď je rozšírené presvedčenie, že ak nejaký dobrý človek umrie za národ, požehná Boh všetkým. To sa dá šikovne využiť. Ľud Ježiša obdivuje a považuje Ho za dobrého, preto keď umrie, nebudú sa búriť voči farizejom, ale budú obdivovať Ježiša ako toho, ktorý sa obetoval. A bude pokoj. Národ bude sýty a ovca politických vzťahov ostane celá. Tak je nad Ježišom vynesený rozsudok smrti.

            Dnešná nedeľa nám tento rozsudok pripomína. Od tých čias však bolo vynesených mnoho rozsudkov smrti a neraz taký rozsudok vynášame aj my. Pýtate sa kedy?

            V prvom rade vynášame rozsudok smrti vtedy, keď sa vzdávame Ježiša Krista. Možno si teraz poviete: „Ja som sa Ho predsa nikdy nevzdal...“ Avšak naozaj? Vzdať sa Ježiša Krista neznamená len verejne povedať: „Nepotrebujem Ho!“ Ježiša Krista sa vzdávame vždy vtedy, keď s Ním v mysli a srdci prestávame rátať. Vzdávame sa Ho vždy vtedy, keď nás pritlačia starosti, zmocní sa nás beznádej, rozmýšľame čo robiť, hľadáme riešenia a napadá nám kadečo, len nie oprieť sa o Ježiša Krista. To je to isté, ako keď by sme spadli do vody, vedľa nás by plávalo záchranné lano, ale my by sme skúšali nové a nové techniky plávania, či sa azda neudržíme na hladine. Ak vedľa nás leží lano, ale my sa ho nechytíme, tak sa vzdávame záchrany. Rovnako sa vzdávame Ježiša Krista, ak Ho necháme „stáť“ pred bránami nášho srdca a nepočítame s Ním ako s možným Záchrancom.

            Rozsudok smrti vynášame aj vtedy, keď povyšujeme svoje záujmy nad Pána Ježiša Krista. To sú chvíle, keď je nám milšie naše pohodlie, naše dobro, naše blaho, keď si strážime súkromie, čas, majetok alebo srdce. Ak sme pozývaní k počúvaniu Božieho slova, ale nám je prednejší náš spánok a naše pohodlie, kladieme na prvé miesto seba. Ak tvrdíme, že nemáme čas na chrám, Božie slovo či modlitbu, pretože máme veľa práce, musíme ísť na tréning, veľa sa učiť, upratovať alebo sa stretnúť s priateľmi, opäť sme povýšili seba nad Božie veci. Samozrejme, teraz nie je reč o každom jednom pozvaní. Veď niekedy sa naozaj môže stať, že pozvanie príde nevhod, že nám dátum alebo čas nevyhovuje, že sa nemôžeme zúčastniť služieb Božích alebo že nechceme prispieť do zbierky, ktorá nám je podozrivá. Tu nepadá vina na tých, ktorí prejdú okolo žobráka a nič mu nedajú, pretože už v ten deň dali almužnu dvom iným. Tu nie je reč o tých, ktorí neprídu do kostola, pretože boli deň predtým. Tu je reč o tých, ktorí principiálne považujú Božie veci za nehodné pozornosti a času. Je reč o tých, ktorí povedia, že počuť Božie slovo je zbytočné, že modliť sa je strata času, keď oni za ten čas môžu urobiť toľko iných a dôležitejších vecí. To o nich možno povedať, že vyriekajú rozsudok smrti, pretože povyšovaním seba a svojich záujmov sa vlastne vzdávajú Pána Ježiša.

            Tak neraz vyriekame rozsudok smrti. Záverom však stojí pred nami tá najdôležitejšia otázka: aký je to rozsudok a koho sa vlastne týka? Farizeji na zasadnutí synedria rozhodli o smrti Ježiša Krista, ktorého potom aj usmrtili. V skutočnosti však tým, že uprednostnili svoje záujmy a Krista sa vzdali, vyriekli rozsudok smrti nad sebou. Ježiš totiž vstal z mŕtvych a žije dodnes, ale oni bez Neho zahynuli. A ten náš rozsudok smrti je takisto rozsudkom nad nami, pretože aj my bez Krista zahynieme. Vzdať sa Ho a klásť na prvé miesto seba a svoje záujmy je teda cesta do večnej smrti. Nech nás na to dnešná nedeľa upozorní, aby sme si zvolili radšej večný život s Kristom, ktorý žije večne. Amen.

            Pomodlime sa:

            Nebeský náš Bože, v dnešný deň si so zármutkom pripomíname rozsudok smrti, vyrieknutý nad Tvojím Synom. Zároveň si však uvedomujeme, že práve Jeho smrťou my môžeme žiť. Ďakujeme Ti za tú lásku, ktorú si nám prejavil, keď si svojho Syna poslal na túto krížovú cestu. Prosíme Ťa, svojím Svätým Duchom nám Jeho obeť každý deň pripomínaj, aby sme na Neho nikdy nezabúdali, nikdy seba nad Neho nepovyšovali a tak sa Ho nikdy nevzdávali, pretože nikto nemôže prísť k Tebe, ak len nie skrze Neho. Kiež sa tak stane aj naším Spasiteľom a vovedie nás raz do Tvojho kráľovstva. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Pieseň ES 448

6. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Pána Ježiša, láska Božia, dar a účasť Ducha Svätého nech je so všetkými vami! Amen.