Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Zjavení (24. január 2021)

Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Zjavení (24. január 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 37

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 17, 1-9)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Matúša 17, 1-9:

            „O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych!“

Milí bratia a sestry!


            Dnešnou nedeľou sa končí vianočné obdobie cirkevného roka a v túto nedeľu v našich chrámoch vždy znie biblický text, ktorý sme práve počuli. Je to rozprávanie o mimoriadnej udalosti, keď sa Pán Ježiš pred očami svojich učeníkov zjavil v nebeskej sláve. Táto chvíľa nebola určená širokej verejnosti, dokonca nebola dopriata ani všetkým učeníkom. Iba traja smeli Pána vidieť v Jeho nebeskom lesku, iba oni mohli prijať tento nevšedný dôkaz Pánovej božskosti. Prečo? Pretože takéto zjavenie nie je tým najdôležitejším, čo chce Pán Ježiš svetu dať. Ak by chcel ľudí ohurovať nebeskou slávou, mohol by sa takto zjavovať denne a na rôznych miestach krajiny. Jemu však nejde o to.

            Táto udalosť má iba jednorazový a mimoriadny význam. Aby sme ho pochopili, musíme si všimnúť, kedy sa odohrala. Bolo to krátko predtým, ako Pán Ježiš začal svojim učeníkom hovoriť, že musí ísť do Jeruzalema a tam byť zabitý. Už onedlho po tejto udalosti nastúpi Pán Ježiš na cestu utrpenia, ktorú začne predpoveďou udalostí v Jeruzaleme a skončí smrťou na kríži – alebo presnejšie – zmŕtvychvstaním. On dobre vedel, že Jeho potupná smrť na kríži poriadne zamáva vierou mnohých Jeho nasledovníkov. Dobre vedel, že čakajú niečo iné, že si predstavujú Ježišovo víťazstvo jasnejšie a triumfálnejšie. Predstava o zajatom a mučenom Mesiášovi im ani nenapadla. Práve preto bolo dôležité, aby v týchto chvíľach, keď ich duchovný svet bude otrasený a viera skúšaná vedeli, že stále majú pred očami Božieho Syna. Mohli zapochybovať o tom, či je toto naozaj to, čo chcel Boh, mohli špekulovať o tom, či je to správne, či sa to nedalo inak, no nesmú pochybovať o tom, kto je Ježiš Kristus. Aj keď sa v Jeruzaleme budú diať veci, o ktorých sa učeníkom ani nesníva, oni musia mať v srdci istotu, že ten, kto kráča pred nimi, je Boží Syn. Preto ich Pán Ježiš obdarúva svojím zjavením, preto znie hlas z neba, potvrdzujúci vyvolenie Pána Ježiša, preto sa zjavujú Mojžiš a Eliáš. Zjavenie nebeskej slávy má učeníkov pripraviť na ťažké chvíle, ktorým bude onedlho vystavená ich viera.

            Učeníkom je tak dobre, že sa ani nechcú vrátiť do bežnej reality života. „Ostaňme tu!“ hovorí Peter a myslí to asi vážne. Avšak život nie je len o pekných chvíľach. Ako vraví ľudová múdrosť: „nie je každý deň nedeľa“. Aj Ježiš a Jeho učeníci musia z výšin mimoriadneho zážitku zostúpiť do bežnej reality, ba ešte viac – klesnúť do hlbín skúšok a utrpenia. Táto mimoriadna skúsenosť ich však bude posilňovať. A to sa presne deje a má diať aj pri nás.

            Aj v našom živote sa striedajú dobré i zlé dni, aj my prežívame občas výšiny emocionálnej či duchovnej eufórie, inokedy zasa padáme do hlbín depresie, otázok či pochybností. Je to prirodzené. Pán Ježiš však chce byť v každej chvíli s nami. On neprišiel svetu dať výnimočnosť svojej nebeskej prirodzenosti, ale každodennosť tej ľudskej. Inak povedané: neprišiel preto, aby sa ľuďom ukazoval v nebeskej sláve ako Boh, ktorého anjeli oslavujú a On sa venuje nebeským bytostiam ako Mojžišovi a Eliášovi pri dnešnom zjavení. On prišiel, aby sa ľuďom ukázal ako človek s rovnakými starosťami i utrpeniami, bol im nablízku a všetku pozornosť venoval im. Tu sa opäť dotýkame otázky, ktorá sa mihla v našom uvažovaní už na začiatku – totiž prečo sa Pán Ježiš nezjavil všetkým? Zjavenie Jeho nebeskej slávy bolo určené iba niektorým, no zjavenie Jeho ľudskej stránky bolo určené všetkým. Pán Ježiš tak aj dnes zotrváva v našej blízkosti nie len ako Boh, ktorý sa teší z anjelských spevov, ale aj ako človek, ktorý sám prežil radosti i utrpenia života a dobre nám rozumie. Pán Ježiš ako Boh i človek, večne živý a všemohúci nás chce sprevádzať hlbinami našich utrpení, ktorým sa ani dnes nedá vyhnúť. Ony sú tu a my nimi musíme prechádzať. Je však dôležité, aby sme si vtedy vždy uvedomovali to, čo bolo dnes zjavené aj učeníkom – že ten, kto je s nami, Pán Ježiš Kristus, je mocný Boh, ktorý s nami do tých údolí nepohody nezostupuje iba ako nemý svedok, ale ako Záchranca a mocný Boh.

            Pán Ježiš aj nám v živote neraz zjavuje svoju slávu a moc. Neraz nám dáva poznať, že je tu, že na nás myslí, že Mu nie sme ľahostajní. Je veľmi dôležité, aby sme si tieto okamihy všímali. To sú totiž tie naše „zjavenia“ Pána Ježiša a Jeho nebeskej slávy. Vtedy my – podobne ako vtedy Peter, Jakub a Ján, dostávame istotu, ktorá nám má poslúžiť v ťažkých časoch. Posilňujme sa teda, radujme z Božej blízkosti a aj keď dobré chvíle pominú a prídu tie zlé, vedzme, že nie sme sami, a ten, kto kráča s nami je Boží Syn, ako nám to už neraz dokázal. S týmto poznaním vykročme aj do ďalších dní, ktoré nám po skončení vianočného obdobia prinesú obdobie pôstu, hovoriace o utrpení a smrti Pána Ježiša, a ktoré možno prinesú aj nejakú tú skúšku či ťažkosť. Nebojme sa, Pán Ježiš nám dnes zjavil, kým naozaj je. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane a Spasiteľu náš, ďakujeme Ti, že si pre nás opustil svoju nebeskú slávu a aj keď si sa v nej zjavil svojim učeníkom, ostal si pri ľuďoch ako človek, brat a priateľ, ktorý im nielen rozumie, ale za nich kladie život a zachraňuje ich z moci hriechu a smrti. Prosíme Ťa, buď aj nám na blízku, veď nás cestou života, potešuj v zármutku, pozdvihuj v slabosti, uisťuj v pochybnostiach a dávaj vieru a nádej v beznádejnosti. Do Tvojich rúk sa kladieme a na Teba sa spoliehame, Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 62

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosrdenstvo vám a pokoj a láska nech sa rozhojňuje! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.