Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Svätej Trojici (6. jún 2021)

Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Svätej Trojici (6. jún 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 229

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (L 19, 1-10)

            S úctou si vypočujme slová Písma z evanjelia podľa Lukáša 19, 1-10:

            „Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“

Milí bratia a sestry!

            Colník Zacheus mal isto veľký úradný vplyv, no nemal nikoho, koho by nazval priateľom. Žiadneho človeka, ktorý by pre neho niečo urobil len tak - nezištne - z priateľstva. Je to zvláštne a pritom tak časté. Je to ako keď človek uprostred mora trpí smädom. Sedí na palube lode, okolo neho samá voda, a predsa sa z nej nemôže napiť a on umrie na jej nedostatok. Tak neraz aj človek uprostred civilizácie trpí osamelosťou a jeho duša hynie na nedostatok lásky a priateľstva. Toto bola aj diagnóza Zachea. 

            Pud sebazáchovy však nedá človeku umrieť bez boja. A v ľudskej duši možno tiež existuje takýto pud. Aj ten najosamelejší človek urobí všetko preto, aby si našiel spoločníka, aby nebol sám. Zacheus to tiež nemal ľahké. Vedel, že medzi ľuďmi si priateľa tak ľahko nenájde. Vedel, že nikto ho nemá rád. Ba možno aj tušil, že si za to z časti môže sám. Dopočul sa, že Ježiš z Nazareta príde do Jericha. Počul, že tento Ježiš neraz stoluje s hriešnikmi, neviestkami i colníkmi - skrátka s tými, ktorí boli pokryteckými Farizejmi označovaní za hriešnikov a dokonca nehodných milosti Božej. Radil sa k nim a tak začal dúfať, že možno aj pre neho by mal Ježiš pekné slovo. Vari nepoznáme aj my ten pocit? Vari nevieme aké to je, keď po chvíľach, dňoch alebo rokoch tmy zasvitne lúč nádeje? Koľko chorých začne dúfať v uzdravenie len čo počuje o dobrom lekárovi? A koľko nezamestnaných začne dúfať už keď sa dozvie o pracovnom mieste?

            Často sa však stane, že keď človek príde na ono pracovisko, miesto je obsadené, alebo sa ukáže, že dobrý lekár je ďaleko a liečenie u neho drahé. Zacheus síce vyšiel k ceste kde mal Ježiš byť, no zistil, že nie je také ľahké hovoriť s Ním. Národa tu bolo neúrekom, Zacheus nízky, a navyše ho ľudia poznali a možno aj odháňali. Veď ho poznali ako darebáka. A čože už ten chce s Ježišom.

            Zacheus sa odradiť nedal. Vedel, že má jedinečnú šancu a ak ju nevyužije, iná nebude. Bolo mu jasné, že ak by niekto mal mať o neho záujem, tak iba Ježiš. Čo urobil, vieme z evanjelia. Vyliezol na strom. Pre nízkeho Zachea to iste nebolo ľahké. Ale ak chcel vidieť Ježiša, stálo to za to. Zacheus nás tak môže učiť, ako ísť za svojim cieľom.

            My - ľudia 21. storočia sme zvyknutí na to, že všetko príde za nami. Priamo do nášho domova prichádzajú informácie cez internet či médiá, poštár prinesie poštu, opravári a inštalatéri urobia všetko na mieste a nie je problém zavolať si holiča, kozmetičku, dať si doniesť nákup, nechať si pristaviť taxi, ba dokonca už ani do kostola sa mnohým nechce, keď služby Božie možno pozerať aj v teple obývačky. Týmito vplyvmi sa aj náš pud sebazáchovy otupuje. Uvedomujeme si síce, že nám hrozí duševná újma z osamelosti, ale utešujeme sa myšlienkou, že nejako už len bude. Zrejme málokto by z túžby po priateľovi liezol na strom. A staré "Všetko sa dá len treba chcieť" sa vytráca.

            Zacheus šiel za svojím cieľom – chcel vidieť Ježiša. Srdce človeka však možno ani nevie, čo od stretnutia s Kristom očakávať. Možno Ježiša mnohí hľadáme ale nevieme si presne predstaviť čo bude keď Ho nájdeme. Možno ani Zacheus to nevedel. Túžil Ježiša vidieť, prípadne s Ním prehovoriť slovko-dve. No iste netušil, že ho čaká také šťastie. Šťastie, ktoré pocítil vo chvíli, keď naň Pán zavolal: "Zacheus, zostúp rýchlo! V tvojom dome musím dnes zostať." Nie je to úžasné pre človeka, ktorý chce byť chvíľu s Kristom a On zrazu u neho ostáva ako hosť? Zacheus rozhodne šťastný bol. A to až tak, že to viedlo k radikálnej zmene v jeho srdci. Videli to všetci a vidíme to aj my. Polovicu majetku rozdal a z druhej polovice vrátil každému štvornásobok toho, čo vzal. Bolo to viac ako sa žiadalo, lebo Mojžišov zákon nariaďoval okradnutým vracať dvojnásobok. Zacheus však vedel, že už nepotrebuje pozemské bohatstvo. Prítomnosť Kristova priamo v jeho dome mu bola nadovšetko.

            Aj dnes isto mnoho ľudí hľadá Pána Ježiša, mnohí túžime po Ňom, prichádzame za Ním do chrámu, otvárame Bibliu v snahe nájsť Ho. Naša snaha často nie je márna. Pociťujeme v kostole Pánovu blízkosť, cítime Jeho požehnanie. Treba si však položiť otázku, či nenarážame na prekážku, ktorou je tabu nášho súkromia. Či nám nepadá zaťažko prijať Ježiša doma. Nejeden Kresťan má tendenciu považovať chrám za miesto stretania s Kristom a myslieť si, že východom z kostola sa vraví akési "ad revidendum"-"do skorého videnia" Pánu Bohu. Nie je to zneužívanie Božej ochoty a milosti? Nie je to podvedomá snaha "Kresťana" manipulovať Pánom Bohom?

            Nech nám je aj v tomto poučením hriešny colník Zacheus. Čo by sme si asi mysleli o Zacheovi, keby Ježišovi povedal: "Som s Tebou rád, Pane, ale príď radšej zajtra, lebo dnes mám doma neporiadok..." To by bolo odsudzovania. No či nie sme my neraz práve takí? Uvedomme si teda túto stránku svojho konania a ak chceme byť s Pánom, nevyhýbajme sa Jeho ponuke byť našim stálym hosťom. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za to, že prichádzaš do našich životov i našich domácností a chceš zotrvať s nami ako náš hosť a Priateľ. Odpusť nám, keď niekedy zatvárame pred Tebou svoje srdcia v snahe niečo ukryť a myslíme si, že sa to dá. Neuvedomujeme si, že Ty aj tak všetko o nás vieš, pred Tebou nič nie je skryté. Posmeľ nás teda svojím Svätým Duchom, aby sme Ťa radostne prijímali do najhlbšieho súkromia nášho života i domácnosti a do Tvojich rúk vkladali i to, čo chceme pred inými skryť. Ty vieš čo s tým, Ty liečiš našu samotu i zármutok, Ty dávaš radosť, nádej i nový život, pretože Ty si prišiel, aby si našiel a spasil tých, čo by inak zahynuli a to sme aj my. Buď Ti za to vďaka. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 642

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj Boží nech sa rozhojňuje vo Vašich srdciach! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.