Zmena priorít fondu Hoffnung fűr Osteuropa pre rok 2021 – upozornenie pre žiadateľov

Zmena priorít fondu Hoffnung fűr Osteuropa pre rok 2021 – upozornenie pre žiadateľov

     Sestry a bratia, vážené cirkevné zbory, dovolíme si začať najprv všeobecnejšie, na ozrejmenie širšieho kontextu problematiky. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku má niekoľko zahraničných partnerov, ktorí ju podporujú. Jedným z nich je aj fond Hoffnung fűr Osteuropa (Nádej pre východnú Európu). Počas zbierkových akcií v našej partnerskej cirkvi vo Wűrttembergu, z ktorých je najdôležitejšia ofera na Veľký piatok, sa vyzbierajú finančné prostriedky, ktorých ďalšie rozdeľovanie koordinuje a vykonáva Diakonia Wűrttemberg. Najviac dostane tradične naša cirkev. V roku 2020 to bola tretina výťažku. Podporované sú však aj evanjelické cirkvi v Gruzínsku, Grécku, Poľsku, Rumunsku, Rusku a Srbsku.

     Životné okolnosti sa menia. S tým sa mení aj objem vyzbieraných prostriedkov, ktoré sú určené na podporu. Napríklad v roku 2008, v čase vtedajšej hospodárskej krízy, dostala naša cirkev 192 500,- eur. O jedenásť rokov neskôr, v roku 2019 to bolo 80 tisíc eur.  Možno však ešte dôležitejšie je všimnúť si, aké bolo pôvodné definovanie cieľov, ktoré chce fond Hoffnung fűr Osteuropa podporovať.  V dokumente z Diakonickej konferencie v roku 2001 v Stuttgarde, kde boli ciele definované sa uvádza, že podporované majú byť tieto ťažiskové témy: prekonávanie biedy, zasadzovanie sa o ľudské práva a rozvoj občianskej spoločnosti, zlepšenie životných podmienok žien, podpora projektov na zlepšenie životného prostredia, mierové úsilie, dialóg medzi cirkvami. V inom dokumente z roku 2002 čítame o týchto cieľoch: odstraňovanie príčin chudoby, výstavba diakonických zariadení a štruktúr, zmierenie – menšiny – ľudské práva, ochrana stvorenstva, spravodlivosť medzi mužmi a ženami, posilňovanie ekumény a vzdelávanie vo vyššie uvedených témach. Len ako „regionálne ťažiskové body, ktoré môžu ísť popri“, sú menované: misijné, cirkevno – pastorálne a diakonické projekty a výstavba cirkevno-zborových budov.

     Nemeckí partneri už čoskoro po spustení činnosti fondu prejavovali nespokojnosť s tým, že peniaze, ktoré požadovali žiadatelia z našej cirkvi, boli určené v úplnej väčšine na stavebné projekty a v minimálnej miere na projekty s ľuďmi, na vzdelávajúce alebo slúžiace projekty. Radi prispievali, ale zároveň otvorene avizovali nesúhlas a snažili sa túto situáciu korigovať. Tak napríklad z roku 2005 pochádza dohovor s predstaviteľmi našej cirkvi ktorý hovorí, že „ak má byť dosiahnutá celá šírka navrhnutých tém, potom žiadna z nich nesmie získať viac ako 25% ročne poskytnutej podpory“. Toto celé je zopakované v dokumente z roku 2007: „Žiadosti musia zodpovedať profilu Hoffnung fűr Osteuropa. To znamená  podpora detí, žien, chudobných, menšín, ochrana stvorenstva“.  Až v ďalšom slede dokument pripúšťa, že v rámci „núdzových stavov a zvláštnych výziev môže byť podporená aj výstavba kostolov a zborových budov v chudobných zboroch, školenia, diakonia, ochrana stvorenstva, menšiny, ľudské práva. Žiadna z oblastí nemôže získať viac ako štvrtinu prostriedkov, najviac 45 tisíc eur“.

     Z roku 2008 pochádza dokument, v ktorom nemeckí partneri uznávajú, že vedenie našej cirkvi je „pod tlakom“. Na jednej strane vie o nárokoch, ktoré podporný fond kladie na ciele projektov. Na druhej strane cirkevné zbory „vidia, aké budovy majú iní“. Chcú stavať, opravovať a dožadujú sa pomoci. Partneri nás upozorňujú, že pre takýchto žiadateľov nie je fond Hoffnung fűr Osteuropa „tou pravou šálkou kávy“.  Deklarujú, že chcú podporovať „výstavbu zborov“ (misia, ženy, mládež, diakonia, angažovanie sa pre ľudí na okraji) a nie „výstavbu budov“. Sme presvedčení, že snaha dodržiavať podmienky, stanovené partnerom na našej strane, bola. V pretlaku stavebných projektov však bolo ťažké nájsť ďalšie také, ktoré by zodpovedali pôvodným zámerom fondu.

     Cirkev sa snažila pretaviť dlhodobé námietky a požiadavky zahraničného partnera do pravidiel, ktoré by boli našimi žiadateľmi rešpektované. O ktoré by sa mohla oprieť pri posudzovaní projektov a pri ich doporučení na podporenie posledná autoritatívna inštancia na našej strane – generálne presbyterstvo. Tak vzniklo Oznámenie č. 9/2009 o prijatí Zásad schvaľovania žiadostí o podporu projektov zo zahraničia. Hneď v Čl. I, odst. 1, písm. a) sa rieši prípad fondu Hoffnung fur Osteuropa. Je stanovené, že z vyzbieraných prostriedkov pôjde 25% na podporu investícií do cirkevných budov, 25% na diakonické projekty, 25% na podporu partnerskej spolupráce s Evanjelickou cirkvou vo Wűrttembergu a 25% na programové aktivity so ženami, mládežou, boj proti násiliu atď. Starý scenár sa však naďalej opakoval – žiadateľov o odporu stavebných projektov bolo omnoho viac, ako ostatných. Možnosť a snaha podporiť „programy so živými ľuďmi“, programy misijné, vzdelávacie, diakonické tu bola. Konkrétnych projektov však bolo vždy menej ako tých „konkurenčných“ (vyjadrenie nemeckej strany), teda stavebných.

     V januári 2020 navštívil Generálny biskupský úrad Dr. Dieter Kaufmann so svojimi dvoma najbližšími spolupracovníkmi. Brat Kaufmann stál pri zrode fondu Hoffnung fűr Osteuropa, bol jeho dušou, zosobňoval ho. Bol predsedom predstavenstva Diakonie Wűrttemberg. Hlavné posolstvo, ktoré pri návšteve vyslovil bolo: požadujeme, aby 50% projektov bolo z oblasti diakonie a 50% bolo „cirkevných“ – do nich môžu spadať projekty stavebné, misijné, vzdelávacie. „Vráťme sa k princípom, na ktorých bol fond postavený!“. Necelé dva mesiace po jeho návšteve vypukla koronakríza....

     Už minulý rok znamenal tvrdý úder pre zbieranie prostriedkov pre fond Hoffnung fűr Osteuropa. Veľkopiatočná ofera a zbierky pri všetkých ostatných príležitostiach v roku, to všetko bolo limitované opatreniami, ktoré platili aj v Nemecku. I tam zavládla neistota. I v bohatom Nemecku beží reálny život. I tam ľudia poznajú stratu zamestnania, koniec podnikania, ohrozenie príjmu, obavy o možnosť hradenia bežných nákladov na život. Zároveň s tým sa deje to, že cirkev v Nemecku má čím ďalej tým menší príjem od svojich členov z cirkevnej dane. Početná generácia, ktorá cirkevnú daň platila odchádza do dôchodku, alebo zomiera. Nastupujúca generácia mladých sekulárnych evanjelikov o platenie cirkevnej dane nemá záujem. Svoje peniaze majú určené na iné ciele a cirkev v ich živote už nehrá tú úlohu, ako v živote ich rodičov a starých rodičov. Jednoducho – zdroj podpory z Nemecka nie je bezodný. Nič nie je automatické. S tým treba rátať pre dnešok, ale aj pre budúcnosť.

     Pre rok 2020 mala naša cirkev prisľúbených historicky najnižšiu podporu – 79 tis. eur. Treba to plne pochopiť ako realitu, ktorú priniesli okolnosti života a byť partnerom vďační aj za to. Je nám ľúto tých, ktorí začali stavebné projekty, spoliehali sa na pomoc a nedostali ju, alebo ju nedostali v plnej výške. Napriek posúdeniu a doporučeniu všetkých žiadostí našimi orgánmi majú predstavitelia fondu  posledné slovo. My ich rozhodnutia môžeme iba akceptovať. Nikomu nechceme uškodiť.

     Na prelome rokov 2020 a 2021 nám partneri oznámili, že pre rok 2021 budú pre fond Hoffnung fur Osteuropa platiť nasledovné pravidlá, zmenené pandémiou covid – 19. Sú odstupňované:  

  • stavebné projekty nebudú podporované,
  • ústredným cieľom sú projekty, ktoré sa zaoberajú následkami pandémie covid – 19 ,
  • vysokú prioritu majú programy pre marginalizované skupiny, obzvlášť postihnuté pandémiou (chudobní, utečenci, nezamestnaní, nechodiaci do škôl, nezamestnateľní),
  • prioritu majú opatrenia, slúžiace zdraviu obyvateľstva (zabezpečenie hygienických pomôcok, informovanosti a pod.),
  • môžu byť tiež financované školenia zamestnancov v zariadeniach, slúžiacich v boji proti pandémii a budovanie kapacít všeobecnej kontroly pred katastrofami,
  • ako výhľad môže byť pomoc partnerským organizáciám, ktoré sa dostali v súvislosti s covidom – 19 do finančných ťažkostí.

     Generálne presbyterstvo na tomto základe, po konzultáciách s predstaviteľmi fondu Hoffnung fűr Osteuropa, po ich deklarovaní, že podmienky fondu sa v súvise s pandémiou zmenili a niet miesta na žiaden kompromis, na svojom decembrovom zasadnutí presunulo väčšinu projektov podaných na fond Hoffnung fűr Osteuropa, do fondu Gustav Adolf Werk. Uprednostnilo „projekty s ľuďmi“ a diakoniu, no zaradilo aj väčšinu stavebných projektov, až po samý okraj vyčerpania pridelených financií. Požiadalo o ich podporu. Projekty, podané do ďalšieho fondu – „malé projekty“ z Evanjelickej cirkvi v strednom Nemecku, boli podané a fondom prijaté tak, ako boli na našej strane schválené.

     Chceme veľmi oceniť to, že predstavitelia všetkých troch spomínaných fondov, napriek zmeneným a pandémiou skomplikovaným podmienkam sú absolútne ústretoví, súčinní, komunikujúci a hľadajúci riešenia. Žiadny email, telefonát či online porada s nimi nie je zbytočná. Sú to skutoční partneri, ktorí ponúkajú pomoc. Aj tam, kde sa nezdá možná, hľadajú nejaké riešenia. Sami platia nie malý tím ľudí na svojej strane, aby mohli propagovať život cirkví za hranicami Nemecka, zbierali pre ne peniaze, dôsledne ich spravovali, rozdeľovali a tak napomáhali životu a službe cirkvám v bývalom východnom bloku. Neberme to ako samozrejmosť. Je to príkladné a dojímavé.

     Bratia a sestry, vážené cirkevné zbory, prosíme, zoberte pri príprave nových žiadostí o podporu z fondu Hoffnung fűr Osteuropa podávaných v roku 2021 a ďalej na vedomie nové pravidlá, ktoré budú platiť až do odvolania. Buďme kreatívni, premýšľajme a neváhajme požiadať o podporu pre také projekty, ktoré spĺňajú dané kritériá. Ďakujeme tiež tým žiadateľom, ktorých žiadosti nedávno neboli prijaté, alebo boli obmedzené, ale ktorí napriek tomu prejavili trpezlivosť a pochopenie, a nehľadali v tomto všetkom iné úmysly alebo motívy ako tie, ktoré za tým skutočne boli – a nimi bola situácia na strane fondu. Napokon ďakujeme tým, ktorí vôbec rešpektujú naše spoločné pravidlá, komplexne definované v Oznámení č. 9/2009. Ich zmyslom je vyjadriť, že sme jednou cirkvou aj v oblasti zahraničnej pomoci, všetci zdieľame jednu a tú istú štartovaciu pozíciu, a že pre všetkých platia jedni a tie isté pravidlá. Nikto nie je viac, ani menej. Nikto nemusí byť šikovnejší ako ostatní a hľadať svoje vlastné spôsoby, aby si pomohol.

     Apoštol Pavel, keď zdôvodňoval svoju podpornú zbierku, ktorú robil v bohatých zboroch Acháje a Macedónie pre chudobné zbory v Judsku, napísal: „... rozhojnite sa aj v dobročinnosti.... Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou...“ (2K 8, 7 - 9). Týmito vzácnymi slovami, v ktorých je dané do súvisu jadro kresťanskej viery s praktickou ochotou k dobročinnosti, si vás dovoľujeme pozdraviť a žehnať vám v čase vrcholiaceho pôstneho času a pred sviatkami Veľkej noci.

        26. marec 2021