Z Cirkevných listov 9 – 10/2021

Z Cirkevných listov 9 – 10/2021

 „Kristus nás oslobodil k slobode.“ píše apoštol v Liste galatským a pripomína, že vďaka Božiemu Synovi, Ježišovi Kristovi už nie sme viac otrokmi hriechu, ale slobodnými Božími deťmi. Dejiny, aj dejiny cirkvi sú však plné udalostí, ktoré svedčia o tom, že sloboda nie je samozrejmosťou. V uplynulých mesiacoch niektoré rezonovali opäť aj v našej cirkvi. Jednou z nich je 240. výročie rezolúcie Jozefa II., ktorá neskôr vošla do dejín pod názvom Tolerančný patent. Rezolúcia znamenala zastavenie prenasledovania evanjelikov a v 16 bodoch podrobne stanovila náboženské slobody nekatolíkov, teda aj evanjelikov augsburského vyznania. A tiež 504. výročie od udalostí, ktorých cieľom bol návrat k Božiemu slovu, Pamiatky reformácie.

                   O slobode v Kristovi ako o slobode od hriechov a slobode milovať uvažuje v homílii na základe slov z Matúšovho evanjelia Mgr. Ivan Belanji. Prevádza nás v nej cez tri rôzne príbehy, odohrávajúce sa v rôznych časoch a na rôznych miestach sveta a upozorňuje, že aj na odpustenie je možné zareagovať rôzne. Štvrtým miestom, na ktoré nás kazateľ vedie, je miesto tu a teraz, miesto kde sa práve zvestuje Božie slovo a volá k rozhodnutiu konkrétneho človeka.

           

K výročiu dohody o krste svätom

            Štúdia s názvom Vzájomné uznanie krstu a jeho ťažkosti, prehľad teologických postojov v rôznych cirkevných tradíciách a možné riešenia Prof. Rev. Dr. Dagmar Heller  je na stránkach Cirkevných listov ďalším ohliadnutím za 20. výročím podpísania Dohody o svätom krste medzi Evanjelickou cirkvou a Katolíckou cirkvou obidvoch obradov.  Rozdelená je do dvoch častí. V prvej autorka uvádza prehľad jednotlivých teologických postojov. Do kontrastu stavia krst nemluvniat a vyznavačský krst (krst veriacich, či krst dospelých) a uvádza, že teologickým problémom je odlišné chápanie krstu, ktoré vyplýva hlavne z odlišného čítania Biblie, a zároveň kladie otázku aký je vzťah medzi krstom a vierou? Vedie krst k viere, alebo je viera podmienkou a predpokladom krstu? Je krst vyznaním viery, a teda sa musí udiať na podnet krsteného? Alebo je krst dar Boží, a preto môže byť dieťa pokrstené z iniciatívy rodičov alebo iných osôb?, pýta sa  D. Heller a dodáva, že situácia sa pritom ešte komplikuje v konflikte v rámci skupiny pedobaptistických cirkví. V tejto skupine totiž niektoré krst iných cirkví uznávajú a iné s ním majú isté ťažkosti. Keďže je uvedený obraz uznávania krstu zložitý, pre pochopenie uvedených vzťahov spracovala prof. Heller vo svojej štúdii informácie aj graficky. Druhá časť štúdie prináša navrhnuté riešenia. Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví o krste, eucharistii a ordinovanom úrade (BEM) navrhuje chápať krst nemluvniat a krst dospelých (veriacich) ako dve odlišné praxe, čo vyvrcholilo v návrhu chápať krstný obrad ako súčasť širšieho kontextu kresťanskej iniciácie, ktorú je potrebné vnímať ako celoživotný proces pozostávajúci z troch elementov: a) formácie vo viere, b) samotného krstu vodou, c) pokračujúce vyživovanie viery. Súčasťou druhej kapitoly je tiež predstavenie dvoch bilaterálnych dohôd, ktoré predkladajú zaujímavé riešenia konfliktu medzi krstom detí a krstom dospelých, a to dohody medzi valdéncami a metodistami a baptistami v Taliansku z roku 1990 a dohovoru medzi Evanjelickou (luteránskou) cirkvou v Bavorsku a Úniou slobodných evanjelikálnych cirkví v Nemecku (baptisti) z roku 2009. Záver štúdie autorka uzatvára poukazom a nejednoznačný postoj pravoslávnych ku krstom iných cirkví.

85 rokov od založenia Štúrovej evanjelickej spoločnosti

            Štúrova evanjelická spoločnosť, ktorá združovala evanjelickú inteligenciu, vznikla z iniciatívy profesora a biskupa Samuela Štefana Osuského pri príležitosti 300. výročia  vydania Cithary Sanctorum (1636) a 100. výročia výletu slovenskej mládeže na Devín (1836). Ako uvádza autor, ThDr. Branislav Dolinský, ktorý sa zaoberá cirkevnými i politickými dejinami, spoločnosť vznikala v čase, keď ideológia národného socializmu prenikala do celej Európy a na Slovensku okrem toho prebiehali aj národno-emancipačné zápasy. Potreba diskutovať a zaoberať sa kultúrnymi, politickými a cirkevno-spoločenskými otázkami viedla Osuského k založeniu spoločnosti. Jej cieľom bolo sústrediť príslušníkov evanjelickej cirkvi k hájeniu cirkevných a kultúrnych práv, k prehĺbeniu náboženskej a mravnej výchovy a výskumu zástoja, aké evanjelictvo hralo v slovenskej minulosti v štyroch odboroch: historicko-muzeálnom, cirkevno-právnom, literárno-umeleckom a sociálno-charitatívnom. Spoločnosť si svojou činnosťou postupne získala podporovateľov doma i v zahraničí. Neskôr ju rovnako zasiahli politické udalosti a vplyv oficiálnych ideológií. Jej činnosť bola zrušená v roku 1952.    

Z dejín evanjelickej školy v Sobotišti

            Dejiny evanjelickej cirkevnej školy v Sobotišti pokračujú na stránkach Cirkevných listov v ďalšej, tento raz 6. časti. Mgr. Ľubomír Batka, st. vo svojej štúdii predstavuje dejiny školy v rozpätí rokov 1938 – 1941. Rok 1938 pritom nebol len výročím podpísania Pittsburskej dohody, ale aj intenzívnej činnosti HSĽS s heslom: „V novom roku do útoku“. Schválenie nového návrhu zákona o autonómii Slovenska, založenie organizácie Hlinkova garda a jej postupné rozširovanie a jej vznik aj v Sobotišti sa napokon prejavili vo výčitkách i kritike na adresu farára M. Beblavého a v dôsledku vydania diskriminačného zákona o vydatých ženách aj v skutočnosti, že po 32 ročnom pôsobení školu ako jej správkyňa musela opustiť Piroška Beblavá. Atmosféra v krajine i v obci bola napätá, v prospech gardy hrozilo dokonca prepadnutie budovy a majetku vzdelávacieho spolku M. R. Štefánika. V uvedenom období však za pomoci obce a štátu bola vybudovaná nová rímsko-katolícka cirkevná škola. Po prijatí zákona č. 380 o školskej reforme v roku 1940 boli povolené len obecné a konfesionálne školy. Učiteľov platil štát, starostlivosť o budovy bola prenesená na obce. Cirkevný zbor sa preto rozhodne vybudovať novú školskú budovu s bytom pre učiteľa. Pomery však pre evanjelikov neboli priaznivé a k stavbe z viacerých, najmä finančných dôvodov nedošlo. Do finančných problémov ale upadá celá ECAV a v marci 1941 vyhlasuje mimoriadnu zbierku „Cirkev sebe“, do ktorej aj cirkevný zbor v Sobotišti prispieva významnou čiastkou. Najväčší problém vo vybudovaní novej školy predstavovala podmienka nového zákona, podľa ktorej bolo potrebné dokázať štvorpätinovú prevahu evanjelických školopovinných detí. Rodiny evanjelikov však do svojich domácnosti prijímali deti rímsko-katolíckeho vyznania z detských domovov z Košíc a Levoče, čím sa prevaha narušila. V dôsledku toho pokračuje konfesionálne napätie, na ktoré zbor na Beblavého návrh prijíma memorandum ako sťažnosti vo veci evanjelikov ako verejných činovníkov v Sobotišti. Napriek následnému policajnému vyšetrovaniu, či narušeniu bohoslužieb, hodnotí autor memorandum ako úspešné, pretože učitelia M. Drgonec s manželkou ostali v Sobotišti počas celého obdobia Slovenského štátu.

Spomienka na Gerharda von Rad

            31. októbra uplynulo 50 rokov od úmrtia Gerharda von Rada, jedného z najvýznamnejších evanjelických starozmluvných teológov 20. storočia. Jeho hlavným dielom je dvojzväzková Teológia Starej zmluvy, pre ktorú je príznačné, že G. von Rad nevníma Starú zmluvu ako starobylú literatúru alebo historický prameň, ale ako svedectvá viery jedného spoločenstva. G. von Rad odmietol myšlienku, že by Stará zmluva mala nejakú ústrednú myšlienku či všadeprítomnú tému. Z tohto dôvodu rovnako nesúhlasil, aby bola Stará zmluva zoskupená podľa akýchsi predpokladaných štruktúr. Viac o teológii a diele Gerharda von Rada prináša prof. ThDr. Juraj Bándy vo svojom príspevku.

Recenzujeme Stručnú gramatiku ugaritčiny 

            Z pera pána profesora Juraja Bándyho prinášajú Cirkevné listy na svojich stránkach aj recenziu publikácie Stručná gramatika ugaričtiny od autora Istvána Karasszona. Publikácia, ktorú v roku 2021 vydala Reformovaná teologická fakulta Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, si kladie za cieľ, aby poslucháči teologických fakúlt, ktorí si chcú prehĺbiť svoje znalosti zo Starej zmluvy, dokázali čítať dokumenty v jazyku, ktorý je príbuzný hebrejčine: v ugaritčine. Prostredníctvom štúdia textov sa im totiž rozšíria poznatky o náboženskom a kultúrnom pozadí Starej zmluvy. Prvá časť učebnice je venovaná ugaritskému písmu a hláskosloviu a poukazuje na skutočnosť, že ide o hláskové písmo, čo do dnešného dňa predstavuje v dejinách písania výnimku. Druhá časť je venovaná tvarosloviu, tretia časť sa zaoberá náukou o vetnej stavbe. Učebnica postupne uvádza príklady na verbálne aj nominálne vety a na rôzne druhy súvetí. V závere recenzie poukazuje autor recenzie na príklade zo žalmu (Ž 48, 3) na užitočnosť ugaritčiny pre štúdium Starej  zmluvy.

Vyberáme z rubrík

            Utláčanie náboženskej slobody evanjelikov negatívne zasiahlo aj do kultúry na našom území. Spevníček s názvom Nová kniha zpevů křesťanských, ktorý v roku 1796 vydal Štefan Leška, úzko súvisí s Tolerančným patentom. Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD. v rámci rubriky Zo starých kancionálov z neho vybrala pieseň Bože mocný a snášenlivý, ktorá vznikla, aby spomenuté udalosti pripomínala.

            Láska je v živote nesmierne dôležitá, napísal prof. Jaroslav Uhel, ArtD. v prvých slovách po prečítaní textov, ktoré mu o sebe poslala Andrea Brocková. Čitateľom publikácií Vydavateľstva Tranoscius je táto výtvarníčka, ilustrátorka a grafická dizajnérka, ktorú pán profesor v rámci Sakrálnej výtvarnej tvorby a výtvarného portrétu predstavuje, nepochybne známa. Ilustrovala totiž knižku Adventný veniec, v ktorej formou kolorovanej kresby preniesla na papier svoje predstavy o dianí pred dvetisíc rokmi.

         

            Cirkevné listy vychádzajú v roku 2021 s dvojmesačnou periodicitou. Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €. Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 324 05 08.

            Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.