Z Cirkevných listov 7 – 8/2021

Z Cirkevných listov 7 – 8/2021

„Tohto roku – ak Pán dá – bude v Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku prvá ordinácia žien, na základe, ktorej budú ustanovené do kňazskej služby. Sme si vedomé toho, že v praxi stretneme sa s mnohými ťažkosťami i prekážkami. Veríme však, že Pán, ktorý si nás povolal do svojej služby, pomôže nám prekonať ťažkosti a prekážky a vyleje svoje požehnanie na naše práce, veď našou snahou v Jeho službe na Jeho vinici je, nič iného nevedieť... jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.“, napísala ThB. Darina Bancíková vo svojom článku Štatút o ordinovaní žien (Cirkevné listy, ročník LXIV., číslo 11 (1951), s. 169 – 170) a tieto jej slová stoja na obálke Cirkevných listov 7 – 8/2021 v čase, keď si Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku pripomína 70. výročie od jej ordinácie, teda ordinácie prvej ženy za farárku.

                      V štúdii s rovnomenným názvom sa tejto významnej osobnosti domácich cirkevných dejín venuje doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD. Predstavuje Bancíkovej biografické údaje, strasti i radosti jej kňazskej služby, no najmä históriu zápasu o ordináciu žien na našom území. Bancíková totiž nebola prvou ženou, ktorá na teologickej fakulte študovala, či požiadala o ordináciu. Ani sama Bancíková tak neurobila hneď po skončení fakulty. Zmenu priniesol až rok 1950, keď sa Cirkevné listy stali priestorom pre skúmanie verejnej mienky v otázke ordinácie žien a následnej diskusie. Argumenty zaznievali z oboch strán, dokonca sa uvažovalo aj o celibáte pre ordinované ženy, aby sa mohli naplno venovať kňazskej službe a nezamestnávali ich materské a rodinné povinnosti. Neskôr sa otázke ordinácie venovala Synoda v Modre v roku 1951. Vzápätí prijal Generálny konvent v Martine Štatút o ordinovaní žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Štatút v 13 paragrafoch upravoval podmienky ordinácie žien a aj keď umožňoval absolventkám teologického štúdia ordináciu, táto bola možná len s obmedzeniami. Úplné zrovnoprávnenie priniesol až Generálny konvent v roku 1970 a Cirkevná ústava z roku 1994. Záver štúdie je zhrnutím aktuálnej situácie v otázke žien v duchovnej službe, pričom autorka konštatuje, že kým sa v súčasnosti vo svetskej legislatíve uplatňujú prvky pozitívnej diskriminácie žien, cirkevný zákon z roku 2001 o materskej dovolenke namiesto lásky a milosrdenstva uplatňuje ekonomické hľadisko, a to v čase, keď sú ženy najviac zraniteľné. 70. výročie ordinácie prvej ženy by preto mohlo priniesť nový impulz pre rovnosť príležitostí mužov a žien nielen de iure, ale aj de facto.

K výročiu dohody o krste svätom

            20. výročie podpísania Dohody o svätom krste medzi Evanjelickou cirkvou a Katolíckou cirkvou obidvoch obradov si Cirkevné listy všímajú v štúdii s názvom Poznámky k dokumentu Krst a začlenenie do tela Kristovho, cirkvi – Správa o trojstranných rozhovoroch medzi luteránmi (evanjelikmi a. v.), mennonitmi a rímskokatolíkmi v rokoch 2012 – 2017 autora prof. Rev. Dr. Williama Henna, OFMCap., ktorú predniesol na teologicko-pastoračnej konferencii organizovanej Ekumenickým výborom ECAV a Radou pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy, ktorá sa konala 15. júna 2021 online. Profesor Henn správu rozdelil do troch kapitol. V prvej sa venuje vzťahu krstu k hriechu a spaseniu vo všetkých uvedených cirkvách. Druhá kapitola je venovaná sláveniu krstu a jeho vzťahu ku viere a k členstvu v kresťanskom spoločenstve, ale aj otázke vzťahu medzi vierou a krstom a krstu nemluvniat. Tretia kapitola je zameraná na žité uskutočňovanie krstu v kresťanskom učeníctve a ako uvádza profesor Henn v tejto kapitole možno nájsť veľa vzájomného priblíženia, pretože krst nemá byť izolovanou udalosťou.

Hurban a pastorálne konferencie

            PhDr. Ivana Poliaková, ktorá sa vo svojich prácach venuje najmä národnostno-emancipačnému procesu a osobnosti J. M. Hurbana v kontexte Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku, v štúdii s názvom Hurbanov vzťah k pastorálnym aktivitám a zrod nitrianskych konferencií píše o Hurbanovej túžbe po kultúrno-vzdelávacom spolku, ktorý by vzdelával odborné i laické evanjelické publikum a viedol ho k luteránskej pravovernosti. Hurban totiž citlivo vnímal dianie v spoločnosti a pokles luteránskeho ducha v slovenských radoch ako následok neúnavných snáh o zjednotenie evanjelikov s kalvínmi. Z tejto túžby napokon vzišla idea Spoločnosti vnútornej misie, pričom v praxi malo ísť o oficiálne zasadnutia evanjelických farárov  (pastorálne konferencie) a medzi jej hlavné ciele okrem iného patrilo aj vydávanie náboženských kníh. Spoločnosť síce bola oficiálne založená už v roku 1865, avšak zložitá situácia na pôde cirkvi spôsobila, že existovala len na papieri. Neľahký zápas v čase postupujúcej maďarizácie spôsobil, že spoločnosti vznikla až o niekoľko rokov, a to pod názvom Pastorálne konferencie Nitrianskeho seniorátu. Hlavným cieľom „pastoráliek“ bolo pozdvihnutie duchovného života kňazov a ich vzdelávanie, a to najmä s ohľadom na pretrvávajúce snahy o zjednotenie uhorských luteránov s kalvínmi. Hurban v tomto období aktívne bojoval za jedinečnosť luteránskej dogmatiky a toto obdobie jeho života charakterizuje oddanosť „pastorálkam“ a Cirkevným listom. Po vydaní zákazu vydávania Cirkevných listov Hurban o to naliehavejšie prednášal na pastorálnych konferenciách a ako uvádza Poliaková na všetkých 32 konferenciách Nitrianskeho seniorátu potvrdzoval svoju povesť neúnavného bojovníka za pravé hodnoty evanjelickej cirkvi a upevňoval status ortodoxného teológa.

Z dejín evanjelickej školy v Sobotišti

            Dejiny evanjelickej cirkevnej školy v Sobotišti z pera Mgr. Ľubomíra Batku, st. vychádzajú v Cirkevných listoch na pokračovanie. V poslednom čísle je uverejnená 5. časť a venuje sa dejinám tejto školy v rokoch 1918 – 1938, teda od vyhlásenia spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo boli historicky významné a prelomové dni pre celý slovenský národ. Cirkevná škola v Sobotišti je v tomto období spojená s Jozefom Oberučom, ktorý sa stal učiteľom i kantorom zároveň ešte v auguste toho roka. Autor ponúka k nahliadnutiu vokátor, ktorý bol Oberučovi poskytnutý i s uvedením jeho povinností, ale aj jeho prvé skúsenosti ako mladého učiteľa. Škola sa po vzniku Československej republiky rozpadla. Po jej obnovení dočasne správu i vyučovanie na škole prevzala Piroška Beblavá, r. Šuchtárová, ktorá neskôr po absolvovaní predpísaných skúšok dostala definitívu. Štúdia si všíma tiež vyučovanie v povojnovom období, zriadenie tzv. opakovacích škôl, či zápas o cirkevnú školu v novej republike až po jej unifikáciu v roku 1923, čo znamenalo že cirkevná škola prešla pod štátny dozor a vedenie.

Recenzujeme knižku pamätí Dariny Bancíkovej

            Pri príležitosti 70. výročia od ordinácie prvej ženy za farárku v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vyšla v uplynulých dňoch cenná publikácia pamätí Dariny Bancíkovej s názvom Prebytočný človek! Prebytočný človek? Divné sú cesty Božie, pričom text je prebratý z prvých vydaní jej spomienok, ktoré vyšli v roku 1991 a 2001. Prvá časť pochádza z roku 1979 a Bancíková v nich zachytáva svoj život od svojich štúdií. Samostatnú časť venuje štúdiu na teologickej fakulte a pomenúva viaceré situácie, počas ktorých sa pedagógovia či spolužiaci vyrovnávali s faktom, že na fakulte študuje žena. Predstavuje tiež obdobie, kedy pracovala vo vydavateľstve Tranoscius či chvíle, keď vyučovala náboženstvo v dedinách v okolí Mikuláša. Nechýba popis stupňujúceho sa zápasu o ordináciu žien, či prednáška, ktorú predniesla na Všeobecnej pastorálnej konferencii v Komárne, z ktorej uvádza: „Z prednášky uvediem len dve vety, ktoré hovoria za celú prednášku: Boh uznal ženu za hodnú, aby porodila Bohočloveka, Syna Božieho. Ľudia ju neuznajú za hodnú, aby zvestovala Jeho slová???.“ Záver prvej časti tvoria spomienky autorky na obdobie rokov 1951 – 1958, teda od svojej ordinácie v Tisovci, cez kaplánske roky v Liptovskom Svätom Mikuláši, na Starej Turej a v Lučenci, ale aj rokov 1958 – 1962, ktoré strávila v Dolných Salibách a Drienove. Druhá časť publikácie začína vo chvíli, keď do jej fary v Drienove vošli štyria páni a oznámili jej, že je v podozrení, pretože ukrýva tajné protištátne spisy. Viac o tejto publikácii, ktorá nie je len zopakovaním už publikovaného osobného materiálu autorky, ale zostavením pamätí Dariny Bancíkovej do uceleného diela ako úžasného svedectva o Božej milosti, múdrosti, oddanosti, odvahe a svedomitej a horlivej službe ženy, ktorá si nevybrala pohodlnú a priestrannú cestu, ale statočne „predkráčala“ cestu všetkým ženám v službe na vinici Pánovej sa na stránkach Cirkevných listov v recenzii venuje Mgr. Erika Valková-Krišťáková, PhD.

Vyberáme z rubrík

            Viaceré piesne z Písniční Knížečky Eliáša Mlynárových, ktorá vyšla v roku 1702, sa po redakcii Samuela Hruškovica dostali i do Cithary Sanctorum a dnes ich pokladáme za vzácne svedectvo slovenskej hymnografie z prelomu 17. a 18. storočia. Tak je tomu aj v prípade piesne Kdo v Boha Otce i Syna, ktorú nájdeme aj v súčasnom Evanjelickom spevníku. Viac o jej pôvode  prináša v sekcii Zo starých kancionálov Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD.

            Rád provokuje k smiechu, napísal o sebe výtvarník, ilustrátor a grafik Róbert Šándor a v rubrikách sakrálna výtvarná tvorba a výtvarný portrét sa jeho životu a dielu venuje prof. Jaroslav Uhel, ArtD. z Katedry výtvarnej kultúry UMB v Banskej Bystrici.

           Cirkevné listy vychádzajú v roku 2021 s dvojmesačnou periodicitou. Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €. Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 324 5 08.

            Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.