Z Cirkevných listov 5 – 6 /2021

Z Cirkevných listov 5 – 6 /2021

Zúfalý stav duchovného života a vedomostí kresťanskej viery nielen u detí, ale aj u dospelých, dokonca kňazov, viedol Dr. Martina Luthera k napísaniu Malého a Veľkého katechizmu, o ktorom Luther vo svojom predhovore napísal, že ide o kresťanské učenie v krátkej, prostej a jednoduchej forme. Šírenie reformácie a jej dôrazov, okrem iného na vzdelávanie ľudu v otázkach viery v zrozumiteľnom jazyku, sa v roku 1581 odrazilo vo vydaní „útlej“ knižočky, určenej obyvateľom Horného Uhorska – v preklade Lutherovho katechizmu, známeho pod názvom Bardejovský katechizmus. Bardejovský katechizmus je pritom, ako uvádza vo svojej štúdii Mgr. Ján Velebír, unikátom z viacerých hľadísk. Ide totiž o najstaršiu tlačenú knihu v slovenčine, resp. slovakizovanej češtine, vydanú v jednej z najvýznamnejších tlačiarní 16. storočia na našom území. V tomto roku si v rámci jednotkových rokov pripomíname jeho 440. výročie.

                      V spojitosti s mestom Bardejov nemožno prehliadnuť ďalšiu významnú osobnosť evanjelických dejín, bardejovského rodáka, pedagóga, teológa, humanistu a uhorského reformátora Leonarda Stöckela (1510 – 1560). Ako rektor bardejovského humanistického gymnázia zostavil tzv. Zákony bardejovskej školy (Leges scholae Bartphensis), pričom ide o najstarší zachovaný školský poriadok na našom území. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že k povinnostiam študentov patrila nie len povinná účasť na vzdelávaní, ale aj účasť na bohoslužbách a biblických vyučovaniach a neprítomnosť na nich bola trestaná rôznymi aj fyzickými trestami. L. Stöckel je okrem uvedeného zároveň autorom ďalšieho významného katechizmu na našom území, dnes nazývaného Katechizmus Leonarda Stöckela (Catechesis D. Leonarti Stöckeli pro iuventute Barthphensis composita), z roku 1556. Katechizmus bol napísaný v latinčine a je určený primárne študentom. Stöckelov katechizmus neskôr prebrali aj ďalšie školy na území východného Slovenska.

            Mgr. Samuel Velebír sa téme katechizmu či katechizmov na území Slovenska venuje nielen v predchádzajúcej, ale aj v ďalšej štúdii Cirkevných listov, konkrétne katechizmu Jozefa Miloslava Hurbana s názvom Náuka náboženstva kresťanského. Hurban žil v dobe, v ktorej bolo potrebné zaujať stanovisko a s nemalým osobným nasadením ho obhajovať pred štátnou mocou, cirkevnou vrchnosťou či vlastnými cirkevníkmi. Cirkev sa totiž v období racionalizmu stala nástrojom v politickom boji a jej základné dogmy boli považované za zastarané frázy, na ktoré je potrebné sa pozrieť očami novej doby. Práve preto vydal v roku 1855 katechizmus, ktorý mal slúžiť na vzdelávanie konfirmačnej mládeže, ale na pozadí zápasu o pomaďarčenie slovenských evanjelikov a unionistických snáh aj k pestovaniu vlastnej luteránskej identity. Na 117-tich stranách rozdelených do štyroch kapitol podáva Hurban 172 otázok a odpovedí, v ktorých sa venuje osobám Svätej Trojice a cirkvi všeobecnej kresťanskej, apoštolskej. Štúdiu autor uzatvára zaujímavým zhrnutím, že aj keď Hurbanova Náuka síce nepriniesla obsahovo nič významné a revolučné, je to práve táto nemennosť a vernosť Symbolickým knihám a reformačným otcom, v ktorej s ohľadom na kontext doby tkvie najväčší význam tohto diela.

            Obeť v kontexte Starej a Novej zmluvy bola jednou z tém, ktoré si v podaní prof. ThDr. Juraja Bándyho mohli duchovní Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vypočuť v rámci Kázňových prípraviek s názvom „Na ceste k zmiereniu“ určených k pôstu a Veľkej noci 2021. V predchádzajúcom čísle Cirkevných listov bola uverejnená prvá časť prednášky, v ktorej autor previedol obetnou praxou v Pentateuchu, pomenoval zmienky o obetiach v Žalmoch, ale aj prorockú kritiku kultu. V druhej časti sa pán profesor venuje teologickému hodnoteniu obete Pána Ježiša Krista v Liste Židom (Žid 10, 1 – 10) a v Prvom liste Jánovom (1J 2, 1nn a 1J 4, 7 – 10) a zmienkam o obeti v XXIV. kapitole Apológie Augsburského vierovyznania.

            550. výročie narodenia Albrechta Dürera a 475. výročie úmrtia Martina Luthera sa stali podnetom pre vznik ďalšej zaujímavej štúdie s názvom Renesačný kumšt a reformačná viera, ktorej autorom je doc. ThDr. Peter Gažík. Autor v nej uvádza, že hoci jeden bol maliar a výtvarný umelec a druhý kazateľ a teológ, je zrejmá podobnosť obsahu ich práce a diela, lebo to, čo Luther zvýraznil vo svojich dielach na obnovu stredovekej cirkvi a čo mohutne zvestoval v biblických pravdách a vyspieval v krásnych a stále živých choráloch, to Dürer zvečnil vo svojom nedostižne dokonalom a úchvatnom výtvarnom umení. Lutherove tézy proti predaju odpustkov mali teda veľký ohlas aj medzi umelcami a Dürer (ale aj Grünewald či Cranachovci) bol nielen maliarom reformácie, ale aj horlivý čitateľ Lutherových spisov. Na druhej strane sa Luther jednoznačne postavil na obranu umenia, ktoré má slúžiť poučeniu a potešeniu. Zásluhou Dürera a oboch Cranachovcov sa nemecké výtvarné umenie stalo integrálnou súčasťou európskej renesancie a zároveň umením protestantskej reformácie.

            V roku 2020 vydala doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD., vedúca Katedry Starej zmluvy Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, vedeckú monografiu s názvom Skorší proroci Eliáš a Elízeus v Kráľovských knihách. Autorka v nej predstavuje dobu, v ktorej žili a prorocky pôsobili Eliáš a Elízeus, zameriava sa na politickú, kultúrnu a náboženskú situáciu počas vlády dynastií Omridovcov a Jéhúovcov a zaoberá sa tiež procesom začlenenia prorockých príbehov do Deuteronomistického historického diela a v rámci neho do Kráľovských kníh. V nasledujúcich kapitolách analyzuje texty Eliášovho a Elízeovho cyklu, v ktorých nechýbajú preklady hebrejského textu, textovo-kritické poznámky a výklad jednotlivých perikop. Recenziu publikácie, ktorú prinášame v aktuálnom dvojčísle Cirkevných listov, uzatvára prof. ThDr. Juraj Bándy konštatovaním, že zaujme nielen úzky okruh odborníkov, ale bude užitočnou pomôckou aj pre širší kruh teologicky vzdelaných čitateľov. A keďže S. Horňanová sa vo svoje publikácii venuje práve tým biblickým príbehom, ktoré sú stálou súčasťou látky vyučovanej na hodinách náboženstva, môžu po nej s úžitkom siahnuť všetci, ktorí konajú katechetickú službu.

            Téma katechizmu rezonuje aj vo výbere piesne zo starých kancionálov. Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD. siahla tento raz po piesni Zpívejte Hospodinu, pochádzajúcu zo zbierky, ktorú zostavil Daniel Pribisch a pripojil ku Katechizmus D. M. Luthera z nemeckého na slovensky preložený. Od trech super attendantů roku 1612. Uvedené vydanie vyšlo v roku 1634 a jeho editorom bol práve Daniel Pribisch. Pieseň má pôvodný slovenský text a je určená na nešporné služby Božie po kázni.

            Jedným z prvých kontaktov detí s umením je stretnutie s ilustráciou. Vďaka nej dieťa iniciatívne poznáva vzťahy zobrazovaných predmetov a začína chápať podstatu reči obrazu. Vďaka obrazu je reálnosť života samozrejmejšia. Ilustrácia je pritom dominujúcou zložkou knihy a jej úlohou je znieť v súzvuku, symbióze so slovom. Snáď aj preto je práca ilustrátora veľmi náročná. Prof. Jaroslav Uhel, ArtD., z Katedry výtvarnej Kultúry UMB v Banskej Bystrici v ďalšom čísle Cirkevných listov predstavuje Katarínu Vronkovú, ilustrátorku, pre ktorú ilustrácie pre deti nie sú len záväzkom, ale aj srdcovkou a ktorá svoj výtvarný prejav v súčasnosti smeruje k digitálnej ilustrácii. Katarína Vronková pre vydavateľstvo Tranoscius ilustrovala v roku 2019 knihu od Jána Paulusa Ako si kamzík domov našiel. 

            Cirkevné listy vychádzajú v roku 2021 s dvojmesačnou periodicitou. Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €. Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 324 5 08.

            Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.