Zamyslenie na 6. pôstnu nedeľu

Zamyslenie na 6. pôstnu nedeľu

Biblický text: Mk 14,3-9
Keď bol (Ježiš) v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. Ale niektorí mrzeli sa medzi sebou: Načo bola táto strata masti? Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a dať ich chudobným. I dohovárali jej. Ale Ježiš povedal: Nechajte ju, čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. Lebo chudobných vždy máte medzi sebou a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť, ale mňa nemáte vždy. Čo mohla, urobila: vopred pomazala mi telo na pohreb. Veru hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa hovoriť jej na pamiatku aj o tom, čo urobila.

Drahí bratia a milé sestry v Pánovi,
rád by som v dnešnú Kvetnú nedeľu pripomenul krásny a hlboko dojímavý príbeh stretnutia, ktoré sa odohralo na počiatku cesty utrpenia, poníženia a potupnej smrti nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Zaznamenal ho pre nás evanjelista Marek, a keď si ho dnes čítame, naplnilo sa tým slovo nášho Pána o tom, že kdekoľvek sa bude zvestovať evanjelium na celom svete, bude sa hovoriť aj o tom, čo Mu urobila neznáma žena.
Pokúsme sa uvažovať nad tým, čo asi predchádzalo tomuto stretnutiu, a položme si otázku: Prečo vlastne prišla táto žena s nádobou drahého oleja, aby pomazala telo Pána Ježiša? Bolo to po prvý krát, keď vstúpil Ježiš do jej života? Mohla to byť iba náhoda, vďaka ktorej išla okolo domu, kde Pán stoloval so svojimi učeníkmi, a ďalšia náhoda, že práve vtedy niesla nádobu s obsahom veľkej ceny? Vedela vlastne táto žena, koho si prišla uctiť svojím pomazaním? Alebo sa možno iba dopočula, že v dome Šimona Malomocného je hosťom nejaký významný človek, a chcela niečo od neho získať - tým, že mu preukázala oddanosť? Iste nie - stretnutie, o ktorom hovorí evanjeliový príbeh, určite nemohlo byť prvým, a už vôbec nie náhodným. Aby sme pochopili, čo nám hovorí dnešné evanjelium, musíme si uvedomiť, že dobrý skutok tejto ženy bol skutkom vďaky a úcty, že Pán Ježiš celkom iste už predtým vstúpil do jej života, a zmenil ho mocou svojej lásky, s ktorou prišiel medzi nás od svojho Otca. Nevieme s určitosťou, ako sa to stalo. Možno, že bola táto žena ťažko chorá, a vtedy, keď to už viac neočakávala, našla uzdravenie v dotyku Pánových rúk. Možno nie ona sama, ale niekto z jej drahých a blízkych bol v nebezpečenstve života, a našiel záchranu v Ježišovej moci. A možno sa jednoducho stalo, že uverila Jeho kázaniu, a prijala zvesť o tom, že On je pravým Božím Synom, poslaným pre záchranu hriešnych ľudí.
V každom prípade, táto žena vedela, ku komu prišla, a komu chcela preukázať vďačnosť. Dobre to vedela, pretože Ježiš už predtým vstúpil do jej života a radikálne ho zmenil. On premenil jej život dotykom božskej milosti, a postavil ho tak na celkom nový základ. Stretnutie s Pánom celkom zmenilo jej existenciu, a otvorilo jej novú perspektívu, výhľad nového, večného života. A za to všetko sa chcela odvďačiť Jemu osobne - možno tým najdrahším, čo mala a vlastnila - lebo si uvedomila, aký veľký dar, akú veľkú milosť dostala od Pána Boha prostredníctvom Jeho Syna. Bola snáď prekvapená a zaskočená veľkosťou Božej milosti, ktorá si našla cestu do jej života, aby ho zmenila od základu - práve v stretnutí s Pánom Ježišom. Ona videla, ako veľmi prevyšuje Božia darovaná milosť každé ľudské očakávanie, aký veľký je nepomer medzi tým, čo môžeme Bohu my darovať, a tým, čo chce On darovať každému z nás. Jej srdce nemohlo zostať nezmenené a nedotknuté takou prevahou nezaslúženej Božej milosti. Jej obnovené srdce sa stalo prekypujúcim láskou k Bohu, podobne ako bolo a je preplnené Božie srdce trpiacou a odpúšťajúcou láskou k svojim deťom. A táto novo prebudená láska si žiadala vyznanie, chcela sa prejaviť a vyjadriť svoju silu a hĺbku, pretože nemohla zostať uzatvorená v úzkom priestore vlastného srdca. To všetko sa ukázalo práve v jej dare, prinesenom ako pomazanie Pánovi Ježišovi.
V tomto dare, ktorý sa učeníkom a hosťom zdal takým márnotratným a zbytočným, môžeme vidieť aj hlbší význam. Podľa biblického spôsobu vyjadrovania slúži nádoba tiež ako symbolické označenie človeka ako celku - teda nielen tela v protiklade k duši - ale celého človeka, ako stvorenej ľudskej osoby so všetkým, čo k nej patrí. Vidíme, že dar voňavej masti, ktorou žena pomazala Pánovo telo, znamenal nielen Jeho pomazanie na pohreb: zo strany vďačnej ženy symbolizoval aj úplné odovzdanie sa do Božích rúk, odovzdanie celej svojej bytosti Bohu - ako odpoveď na Boží dar milosti. Táto žena pochopila, na rozdiel od Pánových učeníkov, nielen to, že prvý dobrý skutok zo strany človeka má smerovať oproti Bohu, ale aj to, že týmto skutkom má byť úplné a bezvýhradné odovzdanie sa do Božích rúk. Veď aj Boží Syn, ktorý mal podobu Božiu a rovnosť s Bohom, vzdal sa svojej hodnosti a vzal na seba podobu služobníka. On dovolil, aby bol vydaný do rúk ľudí, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. On nastúpil cestu utrpenia, aby sa celý vydal do našich rúk - pre našu záchranu. Ak v Neho veríme, a dokážeme v Jeho ceste utrpenia vidieť a prijať nezaslúžený dar Božej milosti, vtedy sme povolaní, aby sme aj my konali podobne, a odovzdali celý svoj život ako dar - najprv Bohu, a potom aj ostatným ľuďom. A keď takto urobíme - nie len raz, na začiatku, ale po všetky dni nášho života, vtedy bude môcť aj o nás Pán povedať, že sme Mu urobili, čo sme mohli, že sme Mu preukázali dobrý skutok. A vtedy ani my nebudeme zarmútení. Amen.