Zamyslenie na 4. nedeľu pôstnu

Zamyslenie na 4. nedeľu pôstnu

1 Bol jeden nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi utierala Mu nohy, a jej brat Lazar bol nemocný. 3 I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný. 4 Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží. 5 Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazara. 6 Ako teda počul, že je nemocný, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol, 7 až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska.

Bratia a sestry v našom Pánovi,
v dvadsiatom prvom storočí dosiahla lekárska veda pokrok, o akom sa ľuďom pred dvomi tisícročiami, v dobe Pána Ježiša nemohlo ani len snívať. Napriek tomu realita krehkosti a konečnosti ľudského života, realita choroby tela či duše, bolesti a neschopnosti mať v moci svoj vlastný život je tu stále s nami. Možnosti a prostriedky modernej medicíny ju mnohokrát dokážu výrazne zmierniť, či na istý čas odsunúť. Nedokážu však túto realitu zrušiť. Pred touto realitou sme si nakoniec všetci rovní. Túto skutočnosť nám dôrazne pripomína aj aktuálna zdravotná situácia – pandémia vírusu, spôsobujúceho chorobu COVID-19. Evanjelista Ján podáva správu o mužovi menom Lazár, ktorý vážne ochorel. Lazár nebol Ježišovi neznámy, naopak mal spolu s dvomi sestrami Máriou a Martou k Ježišovi blízky priateľský vzťah. Sestry, ktoré prišli za Ježišom s prosbou o pomoc, o tom jasne svedčia, keď hovoria: Ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný! Preto cítime v ich slovách akoby tichú výčitku: Pane, kde je tvoja láska? Akoby sa pýtali: Pane, prečo si to dopustil?
Podobný pocit a podobné otázky sa nás často zmocňujú aj dnes. Ani nám sa nevyhýbajú situácie, kedy sme konfrontovaní s krehkosťou a obmedzenosťou nášho života. Aj my ako kresťania prežívame situácie, ktoré sa javia ako skúšky našej viery. Niekedy sa týkajú nás samých, alebo sa dotýkajú ľudí, na ktorých nám záleží. Aj my sa nezriedka nachádzame v situácii, akú prežívali Mária s Martou, keď myslíme na tých, ktorí sú pod krížom choroby.
Lazárove sestry však neprepadli pesimizmu a beznádeji. Dokázali aj v kritickej situácii choroby blízkeho človeka vidieť niečo pozitívne. Čo to bolo? Bola to Ježišova láska. Ony si uvedomili, že Ježiš neprestal ich brata milovať. Nepýtali sa: Prečo si ho prestal milovať? Naopak, ich slová prezrádzajú postoj viery a dôvery: Ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný. Akoby hovorili: Pane, ty ho miluješ, a my veríme, že mu dokážeš pomôcť.
Odpoveď Pána Ježiša i Jeho ďalšie konanie sa môže zdať prekvapujúce. Lazárovým sestrám, ktoré iste nemysleli na nič iné, iba na uzdravenie svojho milovaného brata, odpovedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží. Ježiš nás tak učí, že existuje nemoc, čo nás ohrozuje omnoho viac než choroby tela, nech sú akokoľvek bolestivé a zraňujúce. A práve z moci tejto choroby On sám prišiel zachrániť všetkých ľudí, aby dokonale zjavil slávu Božiu.
Ak teda choroba tela, ktorou trpel Lazár, nebola na smrť, aká choroba potom je na smrť? Je to choroba ducha, ktorej následkom je strata schopnosti žiť v spoločenstve s Bohom, ktorú nazývame iným slovom hriech. Je to choroba veľmi nebezpečná a zákerná, pretože na prvý pohľad nemusí byť nerozpoznateľná. Človek môže vyzerať ako telesne a duševne úplne zdravý, ale jej smrteľné následky sa prejavia skôr či neskôr. Aké sú to následky? Je to v prvom rade narušený a pretrhnutý vzťah s Bohom, z čoho plynie narušenie vzťahu s inými ľuďmi, ale aj so sebou samým. Sú to následky, ktorých realitu vidíme a pociťujeme okolo seba dnes a denne. Konečným dôsledkom hriechu bez jeho vyliečenia je trvalé a neodvratné oddelenie od Pána Boha a od iných ľudí, nazývané aj večnou smrťou.
Ako je možné uzdraviť a zachrániť sa? Zvesť Božieho slova nám aj dnes hovorí: Cesta záchrany je otvorená. Prečo? Lebo aj nás Ježiš stále miluje. Aj o nás všetkých platia slová: Pane, ajhľa, tí, ktorých miluješ, sú nemocní. Sú nemocní nepriateľstvom, nespravodlivosťou, nepochopením, a najmä neláskou. Avšak aj o nás všetkých, ktorí žijeme na tejto zemi, Ježiš ešte stále hovorí: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží.
No veľmi vážne pripomína, že existuje aj nemoc, ktorá je na smrť. Aj na túto nemoc však existuje liek. Ježiš povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. A prečo tam chcel ísť? Aby mohol naplniť poslanie, ktoré Mu zveril Boh Otec. Aby mohol svojou nevinnou smrťou na dreve kríža odstrániť a vyliečiť nemoc, ktorá je na smrť – hriech a všetky jeho následky, ako predpovedal prorok Izaiáš: Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci. Ale On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia (Iz 53,3-5).
To je dobrá správa pre všetkých ľudí, ktorí žili, žijú a budú žiť na zemi. Ježišova ponuka uzdravenia a záchrany platí pre všetkých, pretože všetci potrebujú byť uzdravení. Naozaj uzdravení však budú iba tí, ktorí budú chcieť byť zdraví. Pán Ježiš raz položil jednému chorému človeku otázku: Chceš byť zdravý? (J 5,6). To je otázka, ktorú Ježiš kladie aj nám dnes. Dobre si premyslime, ako na ňu odpovieme – lebo od našej odpovede závisí, aký bude náš život, a to nielen ten časný, ale najmä večný. Amen.