Úvaha k Pamiatke reformácie podľa evanjelia sv. Jána

Úvaha k Pamiatke reformácie podľa evanjelia sv. Jána

J 4, 23: "Prichádza hodina - a už je tu-, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov.”

Milí priatelia, na konci 1. storočia nášho letopočtu boli vykladači a znalci Starej zmluvy konfrontovaní so zásadnou otázkou, ktorá sa spájala s národnou tragédiou: Ako porozumieť tomu, že jediné legitímne miesto uctievania Boha biblického Izraela -jeruzalemský chrám -, ktoré slúžilo toľkým generáciám zbožných, bolo v roku 70 navždy zničené pohanmi?

Jednu z mnohých odpovedí vtedajších teológov ponúkli i slová Jánovho evanjelia. Sú reakciou na otázku ako a kde by teraz -po zničení jeruzalemského chrámu- mala prebiehať legitímna bohoslužba. Ježiš hovorí slovami Jánovho evanjelia, že “prichádza hodina -a už je tu- keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov“.

Ako evanjelici a. v. slávime pamiatku reformácie - udalosť z konca stredoveku, ktorá na vtedajšie vážne teologické otázky o správnom uctievaní Boha priniesla opäť nové perspektívy. Možno táto kvalita reformácie smie byť pre nás súčasných kresťanov podnetom ku konfrontácii s tým, čo v tieto mesiace tragicky prežívame všetci spoločne: Ako legitímne uctievať Boha, keď máme zatvorené chrámy?

Možno “prichádza hodina - a už je tu”, aby sme sa vrátili cez optiku reformácie naspäť až do 1. storočia k biblickému Ježišovi aj ako k Tomu, ktorý neraz vážne kritizoval chrámový kult. Takýto imaginatívny “výlet” môže byť nekomfortný, zvlášť ak v nás rezonuje s aktuálnou situáciou, že svet okolo nás funguje aj bez našich kostolov!

No poctivý návrat k Ježišovi- v duchu reformácie- nám môže odhaliť i niečo podstatnejšie, že- ako píše teológ Gerd Theissen- “Boh nechce byť uctievaný len v Jeruzaleme, na Garizíme, v Ríme alebo v Konštantínopole, vo Wittenbergu alebo v Ženeve, v Mekke alebo v Kyóte, chce byť uctievaný všade “v Duchu a v pravde”.”

Veď Ježišovo verejné pôsobenie v evanjeliách ukazuje, že každý jeden z nás máme prednosť pred náboženskými a bohoslužobnými predpismi. Iste, aj tie tú dôležité, ale podľa Ježiša je najdôležitejší človek. Preto mohol povedať, že kráľovstvo Božie je v nás (L 17, 21) a celým svojím učením nás centruje k tomu, čo je v nás najhlbšie, najlepšie a čo sa nikdy nepoškodí (čo nazývame imago Dei (obraz Boží) v nás) a rozvíjať to. 

Aby som to zhrnul, legitímna bohoslužba môže a má- ako ja chápem Ježiša- prebiehať v našom srdci, v tom metaforickom opise nášho vnútra. Je to proces- proces reformácie, teda (neustálej) obnovy, kultivácie nás samých, ku ktorému sme pozývaní i dnes, i stále. AMEN

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.