Tri základné úlohy cirkvi

Tri základné úlohy cirkvi

Stolička má obvykle štyri nohy. No na to, aby bola stabilná, potrebuje aspoň tri nohy. V biblickej knihe Kazateľ (4, 12c) čítame, že trojitý povraz (povraz spletený aspoň z troch prameňov) sa rýchlo nepretrhne

Keď my, kresťania, máme dobre plniť poslanie dané nám naším Pánom Ježišom Kristom, nemôžeme zanedbávať a zo zreteľa stratiť tri základné úlohy cirkvi. V gréčtine, pôvodnej reči Novej zmluvy, sú tieto tri základné úlohy cirkvi pomenované pojmami leitourgia, martyria, diakonia.

Leitourgia (z tohto výrazu pochádza slovo liturgia) je to, čo sa týka nášho vzťahu – nášho spoločenstva s Pánom Bohom. Mohli by sme hovoriť o modlitbe, o oslave Boha, službách Božích, prisluhovaní sviatostí.  

Martyria značí svedectvo – zvesť o Bohu. Vedenie ďalších ľudí k tomu, aby verili v Pána Ježiša Krista a nasledovali Ho.

Diakonia – to je služba blížnym. Pomáhanie ľuďom, ktorí pomoc potrebujú.

Modlitba, svedectvo o Božích činoch a služba blížnym – liturgia, martyria, diakonia – sú tri základné úlohy cirkvi. – Tri základné úlohy nás, kresťanov. Sú tým, čo má určovať život každého cirkevného zboru. Keď je ktorákoľvek z týchto úloh zanedbávaná, konaná iba „akože“, ide o podobnú situáciu, ako keď sedíme na trojnožke, na ktorej je niektorá z troch nôh značne nalomená.

V Evanjelia podľa Marka (1, 29 – 39) sú svedectvo, služba i modlitba prepojené.

 „Len čo vyšli zo synagógy, prišli s Jakubom a Jánom do domu Šimonovho a Ondrejovho.  Šimonova testiná ležala v horúčke, a hneď Mu povedali o nej. (Ježiš) pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zodvihol. Horúčka jej prestala a ona im posluhovala. Podvečer však, po západe slnka, prinášali k Nemu všetkých chorých a posadnutých démonmi  a celé mesto sa zhromaždilo predo dvermi.  I uzdravil mnohých chorých na rozličné neduhy, vyhnal mnoho démonov a démonom nedovolil hovoriť, lebo Ho poznali. Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. I ponáhľali sa za Ním Šimon a tí, čo boli s ním. Keď Ho našli, povedali Mu: Všetci Ťa hľadajú! Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel. I šiel a kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov.“

Táto časť Písma svätého nadväzuje na to, ako Pán Ježiš učil v synagóge – zvestoval Božie slovo (martyria). Počujeme tiež aj o Jeho službe chorým (diakonia) a čítame aj o čase, ktorý trávil výlučne s Bohom v modlitbe (liturgia).

Svedectvo – zvestovanie evanjelia, služba blížnym a modlitba – tri základné úlohy cirkvi. Martyria, diakonia, liturgia sa majú poctivo konať i v zboroch našej cirkvi. V tomto smere máme ako cirkev pracovať. Napĺňať predovšetkým tieto tri základné úlohy. 

Cirkevný zbor v tomto ohľade buď slúži, alebo je deformovaným spoločenstvom.

Bengt Pleijel hovorí, že „pre cirkev nie je ideálne, keď je z nej cintorín, kde všetci odpočívajú ticho a mlčky. V cirkvi sa musí vždy niečo diať.“ Nejde pritom o vybíjanie sa v aktivitách, ktorými oslavujeme seba. Ide o  skutky, ktorými je oslávený náš Otec v nebesiach (Matúš 5, 16); ide o svedectvo o viere v Krista, o službu blížnym a o modlitbu. Buď ich ako cirkev verne konáme, alebo sa spreneverujeme nášmu poslaniu – úlohe danej nám Pánom cirkvi.

Spomenutá biblická stať (Marek 1, 29 – 39) obsahuje i ďalšie dôrazy.

Pán Ježiš pôsobí verejne i skryte. Učí v synagóge („v kostole“), ale pôsobí aj v rodine (v Petrovej domácnosti).

Slúži početnému zástupu i celkom osobne – jednotlivému človeku.

Ani v zboroch našej cirkvi nezabúdajme, že je veľmi dôležité, čo sa deje v kostole, ale nemenej významné je aj čo sa deje doma – v našich rodinách.  

Ak chýba čokoľvek zo spomínaných prvkov:
svedectvo o viere – jej vyznávanie účasťou na službách Božích – na verejnosti, ale aj doma „v skrytosti“,
učenie sa porozumieť Božiemu slovu i Jeho zvestovanie,
služba väčšej skupine – cirkevnému zboru služba celkom osobná – jednotlivému človeku,
čas na službu ľuďom i čas keď sme s Bohom sami – v modlitbe,
potom je naše kresťanstvo s vysokou pravdepodobnosťou deformované. 

Pánovi Ježišovi záleží na všetkých týchto dôrazoch. Chce mať zdravú cirkev, no nie iba v synagóge (v kostole). Chce, aby Božie uzdravenie prichádzalo aj do rodín.

Učí na cirkevnej pôde, ale pamätá i na tých, ktorí do kostola prísť nemohli, či už pre chorobu, alebo preto, že boli nábožensky nečistí (v reči Biblie: posadnutí démonmi).

Mnohí nečistí duchovia sú aj dnes v akcii. Naším poslaním, ako Pánovej cirkvi, je byť Božou „nemocnicou“, priestorom, kde ľudia zažijú: tu mi Boh cez slová i skutky ľudí, ošetrí rany môjho vnútra, obviaže moje ubolené srdce.

Ježiš uzdravil Petrovu testinú (svokru). Zlé jazyky tvrdia, že vraj preto neskôr Peter Ježiša zaprel... Každopádne apoštol Peter, v ktorom niektorí vidia  prvého pápeža, bol ženatý. Podľa Biblie nie je celibát vyšší duchovný stav. Nebojme sa manželstva – nevymyslel ho nik iným ako Pán Boh.

Ježiš vzal testinú Šimona Petra za ruku, zodvihol ju a horúčka jej prestala. V tom, že Ježiš „ju vzal za ruku a zodvihol – pozdvihol ju“, je sláva tejto ženy. Najslávnejšie momenty zažívame, keď nás Pán berie za ruku a pozdvihuje nás. Uzdravená následne posluhovala Ježišovi a tým, ktorí boli  Ním. V onej dobe to bola mimoriadna výsada, lebo rabínom smeli slúžiť iba muži. Dnes, ako by sa „karta obrátila“. Mužov, ktorých slúžia, je často menej ako žien. Do služby Pánovi sme pozvaní všetci, ktorí Mu dôverujeme: muži i ženy, vekom pokročilí i tí, ktorí patria k mladšej generácii. 

Je dobré, ak túžime, aby sa nás pribúdalo. Plný kostol však nie je cieľ – „len“ cestou, aby čím viacerí počuli a počúvli: že Božím zámerom je, aby bolo plno ľudí horlivo a pravidelne zapojených do služby zboru. 

Uzdravená Petrova testiná slúžila. „Horúčka jej prestala a ona im posluhovala“. V onej dobe v Izraeli ženy nezastávali verejné funkcie. No, keď sa Ježiš človeka dotkol a premenil – uzdravil ľudský život, prejavilo sa to aj navonok. – Hoci v takých obyčajných veciach ako bežná pomoc, obsluhovanie.  Aj verným konaním obyčajných povinností  je možné slúžiť Kristovi. Spomeňme si na ženy, ktoré sprevádzali Pána Ježiša a učeníkov, keď boli v Galilei, aj na tie, ktoré kráčali  s Ním aj pod kríž (zatiaľ čo väčšina učeníkov bola v strachu schovaná).

 

Ježiš uzdravil Petrovu testinú a ona na Jeho čin odpovedá službou. Pán „uzdravil aj mnohých chorých na rozličné neduhy, vyhnal mnoho démonov.“ V biblických dobách boli choroby chápané ako pôsobenie zlých duchov. Vskutku, mnoho nečistých duchov je v akcii aj dnes. Naším poslaním, ako Pánovej cirkvi, je byť Božou „nemocnicou“, kde ľudia zažijú:  cez slová i skutky ľudí, mi Boh ošetrí rany môjho vnútra, obviaže moje ubolené srdce. 

Ježiš uzdravuje  a vyslobodzuje ľudí z ich utrpenia. Je to predzvesť prichádzajúceho Božieho kráľovstva, niečoho, čo teraz začína, ale raz sa uskutoční v celej kráse. Celé dejiny smerujú k tomuto dovŕšeniu. Ježišove mocné skutky, vrátane  Jeho uzdravovania nám chcú otvoriť oči aj uši, aby sme sa dali Pánom pozdvihnúť a od Neho prijímali zdravie a život. 

 

Martyria – svedectvo či zvestovanie evanjelia,

diakonia – služba blížnym,

liturgia  modlitba tri základné úlohy nás, ktorí patríme do Pánovej cirkvi. 

Prosme o pôsobenie Ducha Svätého, aby sme sa z Božej milosti stávali ľuďmi, ktorí nielen vedia, čo majú konať, ale to aj uskutočňujú. Ľuďmi, ktorí chápu, že zanedbávaním modlitby, svedectva o Bohu (zvesti o Ňom) a služby blížnym, by ktorýkoľvek z našich cirkevných zborov bol evanjelickým iba podľa mena. Naopak, kde svedectvo, služba a modlitba nie sú zanedbávané, je to znamením duchovného zdravia.

Pán – najvyšší a najlepší Lekár – nech nám k nemu pomáha. 

Ďalšie texty k štúdiu:  1. Petra 4, 7 – 11;  Matúš  5, 13 – 16

Použitím myšlienok Miroslava Heryána a Bengta Pleijela: Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár