„Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“ J 20, 29
Milí bratia a sestry, milí priatelia !
Aj keď sme tohoročné najväčšie kresťanské sviatky Veľkej noci nemohli pre hrozbu šírenia corona vírusu sláviť v našich chrámoch za účasti veriaceho ľudu, predsa sme mnohí sledovali prenosy bohoslužieb v médiách. No a tak sme spojení aspoň na diaľku spoločne spievali : „ Kristus Pán vstal slávne z hrobu, premohol smrť, hriech i zlobu, kresťanský svet zbožne plesá: Radujme sa, veseľme sa ! “ ES 138/1
Všemohúci Boh neponechal svojho Syna v hrobe, ale vzkriesil Ho z mŕtvych. Úžasná správa, ktorá vo veľkonočné nedeľné ráno opäť zaznela do našich kresťanských domácností, aj do celého sveta. Kristus zvíťazil nielen nad hriechom, súžením a nad ľudskou zlobou. On porazil aj smrť! To, či sme tejto radostnej zvesti uverili, ovplyvňuje náš život. Naše zmýšľanie, slová, činy, schopnosť zvládať aj chvíle trápenia, bolestí, odlúčenia od svojich blízkych, či správy o úmrtiach tých, ktorí boj s vírusom, ktorý nás všetkých ohrozuje, prehrali.
Ľudský život väčšinou nebýva ľahký. No práve ťažkosti života sú skúškami našej viery, ktoré nás majú posilniť, aby sme vo viere v živého, vzkrieseného Krista dokázali prežiť celý svoj život. Odmenou, ktorú pripravil Pán svojim verným je večný život v nebesiach. Sme povolaní zotrvať vo viere vo Vzkrieseného tak, ako aj prví Ježišovi učeníci. Zvesť o Víťazovi nad smrťou šírili do celého sveta. No aj oni prechádzali skúškami viery. Aj prví Ježišovi učeníci zažívali sklamanie, obavy a pochybnosti. Neraz nedôverovali Kristovým slovám a zasľúbeniam, pretože sa snažili všetko pochopiť svojím rozumom. Vo veľkonočné nedeľné ráno neverili ženám, ktoré dobehli od prázdneho hrobu a priniesli im radostnú správu o zmŕtvychvstaní Krista. Ich slová sa im zdali byť bájkou. Potrebovali dôkaz ! Tak ako ho potreboval aj Tomáš, ktorý neskôr tiež neveril ostatným učeníkom, ktorí mu povedali: „ Videli sme Pána ! “ J 20,25 Nebol totiž medzi nimi, keď sa im Ježiš zjavil po svojom zmŕtvychvstaní. Na ich správu, ktorú mu s nadšením oznámili odpovedal: „ Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli a ruku mu nevložím do boku, vôbec neuverím.“ J 20,25
Tak Tomáš pre svoju slabú vieru zostal naďalej zarmútený a sklamaný z bolestnej a potupnej smrti svojho Majstra, do ktorého aj on vkladal toľké nádeje... Pán Ježiš však nechce, aby sme boli smutní, bez radosti, bez zmyslu života... Vie, že Ho potrebujeme. Preto po ôsmich dňoch sa opäť zjavuje svojim učeníkom. Teraz už medzi nimi bol aj Tomáš. Pán Ježiš hoci dvere boli zatvorené, postavil sa do prostriedku medzi učeníkov a želá im pokoj. Pokoj, ktorý aj do našich duší môže priniesť jedine On. Vzkriesený Kristus ! Pokoj do duše potreboval aj Tomáš. Preto ho Ježiš vyzval: „ Daj sem prst a pozri sa na moje ruky, daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.“
J 20, 27 Po tom, ako Tomáš vložil prsty do Kristových rán, ktoré mu zostali na tele po ukrižovaní a do prebodnutého boku, vyznáva: „ Pán môj a Boh môj! “ J 20,28
Tomášovo pokorné vyznanie však nebolo vyznaním úprimnej viery, ktorá dôveruje a nepotrebuje dôkazy. Preto mu Ježiš hovorí: „ Pretože si ma videl, uveril si, blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“ J 20,29
„ Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame a dôvodom toho, čo nevidíme.“ Žid 11,1 „... nádej, ktorú vidíme splnenú, nie je nádej. Veď čo niekto vidí, načo by sa tomu aj nádejal? Ale ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame.“ R 8,24-25
My máme nádej a nie hocijakú, klamlivú, prchavú, ale živú nádej. Jej dôvodom je vzkriesený, živý Pán Ježiš. Ten istý včera i dnes i naveky. Apoštol Peter kresťanom napísal, že Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista nás vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. Naša viera, láska, aj nádej sa opiera o živého Krista. Apoštol Peter pokračuje: „ Nevideli ste Ho a milujete Ho, ani teraz Ho nevidíte a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší.“ 1Pt 1,8-9
Ani my sme Krista na vlastné oči nevideli. Ani keď chodil po tejto zemi a konal skutky lásky a milosrdenstva, ani keď bolestne umieral na kríži za naše hriechy a po smrti bol uložený do hrobu. Nevideli sme Ho ani vo Veľkonočnú nedeľu, keď vstal z mŕtvych. No veríme tým, ktorí to všetko videli, zažili a o svojom Pánovi potom verne svedčili až do poslednej chvíle svojho života.
Ak sa radíme ku tým, ktorí hoci Krista nevideli, predsa Ho milujú a vo viere vyznávajú svojím Pánom a Bohom, potom aj nám patria slová vzkrieseného Ježiša : „ blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“ J 20,29
Sme blahoslavení! To znamená blažení, šťastní a radostní. Napriek ťažkostiam, bolestiam, smútkom a rozličným životným zápasom, smieme mať v srdciach radosť. Radosť zo vzkrieseného, živého Krista, nášho osobného Boha a Pána. V Ňom máme hriechov odpustenie, večného života zasľúbenie a uistenie, že tu na zemi, pri nás, s nami v každej chvíli je ten najlepší Ochranca a Pomocník. Prosme nášho nebeského Otca o pôsobenie Ducha svätého v našich srdciach. Nech premieňa naše životy, aj celý tento svet tak, aby sme už viac nežili sami sebe, ale Tomu, ktorý za nás umrel, aj slávne z mŕtvych vstal. „ Boh nám spásu daroval v Ježišovi. On celý náš život nám znovuzrodí. Vo viere a láske sa rozhojňujme, tak Víťaza nad smrťou oslavujme.“ ES 129/4 Amen