Skyva chleba

Skyva chleba

 „Nato (Ježiš) omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tej skyve vstúpil satan do neho. ... (Judáš) vzal teda skyvu, a hneď vyšiel. A bola noc.“  (Ján 13, 26 – 27 a 30)

Viete si predstaviť koľko toho každý z nás skonzumuje v priebehu roka? Ak by sa to nakreslilo, zemiakov by  bol kopec veľký temer ako statný chlap, chleba temer toľko, ako je veľkosť menšieho auta. Tiež prekvapivo veľký by bol kopec zeleniny a mäsa.

Judáš – muž z dedinky Kariot – bol, čo sa týka spotreby jedla,  priemerný – bežný človek. Aj on v priebehu roka skonzumoval úctyhodné kopce potravín. Preto sa nezdá, že by v jeho živote mohol zohrať rozhodujúcu rolu malý kúsoček chleba. Maličký kúštik chleba dal Judášovi posledný podnet k  strašnému činu.

Premýšľajme o onej skyve chleba, o tom, čo nám hovorí táto neživá vec. 

1) Skyva znamená ponajprv odhalenie – demaskovanie.

Všetci poznáme obraz Leonarda da Vinci: Posledná večera (Cenacolo) https://www.tyzden.sk/kultura/54763/posledna-vecera/  Je na ňom Ježiš uprostred svojich učeníkov za dlhým stolom; práve im oznámil: „Jeden z vás ma zradí.“ (Ján 13, 21) Učeníci v rozpakoch pozreli jeden na druhého, o kom hovorí (Ján 13, 22). „Či som to ja, Pane?“ (Matúš 26, 22) Je to vzrušujúca scéna. Napriek tejto dramatickosti obrazu sú osoby na maľbe usporiadané podľa určitého poriadku. Napravo od Pána sedia Peter, Ján a Judáš. Peter sa nakláňa k Jánovi a šepká mu:  Opýtaj sa Majstra, kto Ho zradí. Ján sa nato spytuje  Ježiša a On mu odpovedá: „Ten je to, komu podám omočenú skyvu.“ (Ján 13, 26) Z Biblie je zrejmé, že nikto z ostatných učeníkov nerozumel týmto Pánovým slovám. Ježiš odlomí kúsok chleba, ponára ho do omáčky a dáva Judášovi do úst. Ako sa asi v tejto chvíli na Judáša díval? Judáš v okamihu spoznáva: Ježiš vie všetko! Všetko! On vie o mojom tajnom odchode za Jeho nepriateľmi. Vie, že už Ho nemilujem, ale nenávidím. Vie o mojej zrade. Vie všetko. Judáš sa cíti odhalený.  

Ježiš vie všetko. Aj o nás. O mne, o tebe. O našom živote, skutkoch, ich motívoch, slovách aj myšlienkach. Vie či prichádzame k Jeho Večeri s ľútosťou – v pokání, alebo „len tak“... 

Vzkriesený Pán povedal: „Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Matúš 28, 20) Asi nejestvuje  kresťan, pre ktorého by tieto slová neboli veľkou útechou. No poznáme aj desivú vážnosť tohto slova? Uvedomujeme si, že žijeme svoj život pred Božími očami? Život verejný i osobný, očiam ľudí neviditeľný – v našom súkromí?

Ježiš vie všetko. O mne, o tebe, o mojom, aj o tvojom srdci! Sme pred Ním odhalení! (Jeremiáš 17, 9 – 10) Nikto z nás nemôže pred Ním obstáť – ospravedlniť sa svojimi skutkami, tým, že vykonal to či ono dobrého (Rímskym 3, 10. 20 . 23)

Preto šiel Pán za nás zomrieť na kríž, aby mne i tebe otvoril novú cestu, aby sme sa – napriek nášmu skazenému srdcu – mohli stať Božími deťmi. Ježiš za nás na kríži zomrel a zvestuje nám: „Tu je milosť pre vás – s vaším temným svedomím!“

Kto verí v ukrižovaného Božieho Syna, má spravodlivosť, ktorá platí pred Bohom.

 2) Skyva chleba znamená lásku.

Väčšine učeníkov nič nenapadlo, keď Pán vložil Judášovi do úst kúsok chleba. U nás by zrejme vyvolalo údiv, keby chcel hostiteľ takto primitívne kŕmiť niektorého zo svojich hostí. V Oriente však až dodnes nie je tento zvyk ničím zvláštnym. Keď niekto vyššie postavený chce preukázať mimoriadnu lásku a úctu svojmu hosťovi, vloží mu pri stolovaní do úst malú skyvu.         

V okamihu, keď Judáš pochopí, že Pán vie o jeho zrade, kladie mu Ježiš skyvu do úst, čím mu vraví: „Veľmi ťa milujem.“ 

Či si Judáš nemal spomenúť na to, ako Ježiš nasýtil malým množstvom chleba päťtisícový zástup hladných ľudí Ako im aj Judáš, spolu s ostatnými učeníkmi, podával rozmnožený chlieb? (Marek 6, 41 – 44) Či si nemal spomenúť  na Pánove slová: „Ja som chlieb života“? (Ján 6, 35) To značí: „Bezo mňa niet života, nič ťa nenasýti, neprinesie ti šťastie – ani tých tridsať strieborných za zradu.“ (Matúš 26, 14 – 16)

Ježiš dal Judášovi skyvu – čím mu bez slov povedal: „Mám ťa rád takého aký si!“

Poznáme túto Pánovu lásku? Otvorili sme sa jej, aby prúdila do nášho života? Aby sme boli zaplavení Božou láskou vo chvíľach radostných i ťažkých?

No práve tu – pri tomto vrcholnom prejave Ježišovej lásky – Judáš Pánovi  vo svojom vnútri odpovedá: „Nie!“ „Vstúpil do neho satan“ (Ján 13, 27).

Biblia hovorí len málo o motívoch Judášovej zrady. Tento príbeh je zachytený v súvislosti, keď Pán Ježiš učeníkom umyl nohy. (Ján 13. kap.) Tým im ukázal: milujem vás, chcem vám poslúžiť, očistiť vás! A na túto Ježišovu lásku Judáš odpovedá: „Nie!“ „Chcem svoj svet, chcem presadiť seba, nie Božie kráľovstvo, chcem presadiť  to, čo mne vyhovuje a nie, aby sa moje ja podriaďovalo Ježišovej vôli.“

 

3) Skyva chleba znamená rozhodnutie.

Každý z ľudí v minulosti, ale aj nás súčasníkov, je raz privedený k bodu, kedy sa musí pevne rozhodnúť.

V starých gréckych bájach o tom výstižne vraví príbeh o Herkulovi. Mladík sedí pri svojej čriede a premýšľa, ktorou cestou sa má v živote vydať. Vidí, ako sa k nemu približujú dve ženy, jedna pekná, plná  žiarivej čistoty, druhá zvodná, ponúkajúca ho: „Poď so mnou. Sľubujem ti pohodlný, bohatý, šťastný život.“ Tá prvá mu sľubuje síce boj a príkorie, avšak najmä to, že život prežije zmysluplne – pre druhých. Dôležité rozhodnutie! 

Ešte pred významnejším stál Judáš. A pred takým rozhodnutím stojíme aj my. Toto rozhodnutie nemôže spraviť nik za nás, ani ten najbližší či najochotnejší človek.

Ježiš vkladá skyvu chleba aj do našich úst. Tým nám dosvedčiť, že sme Mu vzácni, že nás miluje. Ježiš sa rozhodol pre nás a stálo Ho to život.

Judáš si zvolil vlastnú cestu. Biblia o nej hovorí: „Satan vstúpil do neho.“ (Ján 13, 27)

Keď niekto Ježišovi hovorí: „Nie!“, v toho srdci si príbytok zbuduje satan. Ľudia, ktorí boli blízko Božieho kráľovstva, sú pri odpadnutí obzvlášť satanskí.

O Judášovi čítame: „Vzal teda skyvu, a hneď vyšiel. A bola noc.“ (Ján 13, 30) Kto odmieta Ježiša – svetlo sveta (Ján 8, 12), vyjde do večnej noci. Nás – teba i mňa – však  volá Ježišova láska. Dobre uvážme o čo ide!

Pane, zmocňuj nás  Duchom Svätým, aby sme sa rozhodovali pre Tvoju lásku.

Voľne podľa: Wilhelm Busch: Gegenstände der Passion (Predmety pašií) Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár