Presbyter ako príklad pri financovaní zboru

Presbyter ako príklad pri financovaní zboru

„Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.“ (Sk 20,35).    

Neordinovaní majú pri fungovaní našej cirkvi veľmi dôležité poslanie, ktoré bude v budúcnosti zrejme ešte významnejšie. Osobitne to platí pre členov zborového presbyterstva. Zabezpečujú množstvo činností a riadia chod cirkevného zboru v období medzi konventmi.

Aktívni presbyteri, hlavne v činorodých zboroch, sú službou v cirkvi dosť vyťažení. Táto činnosť nie je, samozrejme, finančne honorovaná. Často im potom (priznám sa, že to plne platí i pre mňa) prichádza na um i takáto hriešna myšlienka: Práci pre zbor venujem veľa svojho času a úsilia, takže už zbor nemusím finančne až tak podporovať. Nech ho finančne viac podporujú tí, ktorí neslúžia priamo odvádzanou prácou.

Pre službu presbytera v cirkvi by ale mali v plnosti platiť v úvode citované slová zo Skutkov apoštolov. Áno, presbyter by mal byť príkladom. A to aj pri finančnej podpore cirkvi. Minimálne tým, že si cirkevný príspevok uhradí hneď na začiatku roka. No optimálne by bolo, keby práve presbyteri išli príkladom a cirkvi by pomáhali aj formou pravidelných mesačných platieb z účtu.

Vlastné svedectvo alebo Zoberú nám kostol? Oficiálnym členmi nitrianskeho cirkevného zboru sme ako rodina od roku 1996. V tom čase prežíval náš cirkevný zbor zložité obdobie začiatkov stavby chrámu a administrovania kňazskej stanice. Následne sa náš krásny chrám vďaka príkladnému úsiliu domácich viery a finančnej pomoci zo zahraničia podarilo dostavať.

Dlžili sme však dodávateľovi stavby vysokú finančnú sumu, robili sa pravidelné zbierky. Na jednom z konventov som o tejto situácii získal podrobné informácie. Pomyslel som si: Veď keď to nesplatíme, môžeme o tento krásny chrám prísť. Bolo to v roku 2000. Rozhodol som sa pravidelnými mesačnými platbami z osobného účtu prispievať zboru aspoň neveľkou sumou.

Dvadsať rokov teda robím to, čo by bolo optimálne od presbyterov a následne všetkých členov našej cirkvi. Znamenalo by to, že naša cirkev by bola finančne nezávislou od štátu a mala by prostriedky na plnenie svojho poslania – šírenie radostnej správy – evanjelia.

Foto: Ľubo Stacho