Posledný súd

Posledný súd

Text: Zjav 20, 11-15

     Nikto z nás nemá rád predstavu, že sa raz ocitne na súde, a už vôbec nie ako obžalovaný, možno snáď ešte ako svedok. Úplne nám stačí, keď sa pozeráme na súdny proces vo filmoch, alebo ak si niekto občas pozrie súdnu sieň. Vidíme, ako vychádzajú na povrch najšpinavšie veci, vidíme, ako sa verejne vyplavujú tajnosti, ako svedkovia odhaľujú rôzne pohľady na obžalovaných, väčšinou žiaľ tie negatívne. Počúvame, čo všetko je človek schopný na druhého povedať, ako ľahko sa dá prekrútiť či prispôsobiť pravda, koľko hnevu, nenávisti, zlosti až diablolskosti v ľudskom srdci a mysli drieme. Preto o súde neradi premýšľame. Práve predposledná nedeľa v cirkevnom roku nás ale vedie na takéto desivé miesto posledného súdu, k niečomu konečnému a definitívnemu. Keďže sa tak raz ocitneme všetci, veriaci aj neveriaci, mali by sme tomu venovať patričnú pozornosť. 

     Kniha Zjavenia nás upozorňuje nie len na to, že Boh ako jediný ostáva na veky, ale aj na to, že je to On, kto na konci vekov súdi všetkých, teda aj nás. Čítame: "Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi súdení boli podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov." Čo sú to za duše? Čo sú to za knihy? Čo je to za súd? JE TO POSLEDNÝ SÚD, PRED KTORÝ BUDEME POSTAVENÍ VŠETCI. VŠETCI BUDEME STÁŤ PRED TVÁROU BOŽOU A ZODPOVEDAŤ SA ZA SVOJ ŽIVOT A ZA SVOJE SKUTKY. My máme v živote často pocit, že naše myšlienky a skutky sú ukryté hlboko v nás, tam kde nikto iný nevidí. A to je dôvod, prečo sa neraz dopúšťame pokryteckej dvojtvárnosti. NAIVNE SI TOTIŽ MYSLÍME, ŽE  KEĎ SA NAVONOK BUDEME TVÁRIŤ MILO, NAŠE PRAVÉ POHNÚTKY A CITY ostanú ukryté. A to je práve omyl. Tak radi zabúdame na slová Pána Ježiša: Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo.“Mat.10,26 Všetky naše skutky, tie viditeľné aj tajné sú totiž zapísané v Božej knihe. A je to práve tá kniha, ktorá sa podľa slov Jánových otvára práve v deň posledného súdu. Otvára sa, číta sa z nej a to, čo je tam napísané sa stáva kritériom pre Božie hodnotenie nášho života.

     Keď teraz premýšľame o skutkoch, je jeden podstatný skutok, ktorý rozhoduje o tom, čo naše meno bude napísané v tej najpodstatnejšej – kľúčovej knihe „knihe života“. Pán Ježiš Kristus vraví: „Skutkom Božím je veriť v toho, ktorého On /teda Boh/ poslal.“ Tento skutok potrebujeme, aby nám boli odpustené hriechy, vina zmazaná. Stačí jeden skutok, aby vymazal všetky naše hriechy a my sme mohli získať večný život. Je to Boží skutok. Skutok Boží je –VIERA v Ježiša Krista. Krásne nás o tom uisťuje Ján vo svojom liste: „A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život.“1J.5,11-12

     Využime čas, ktorý nám Boh zo svojej milosti ešte stále dáva a žime svoj život s vedomím, že sa pred BOHOM raz budeme za všetko zodpovedať. Bude tam Pán Ježiš náš obhajca alebo sudca? To je na nás. Žime svoj život tak, aby sme sa so svojimi skutkami nemuseli skrývať v tme, ale mohli smelo vstúpiť do svetla, a to aj do toho najjasnejšieho, pred Božiu tvár, pretože máme istotu, že sme JEHO, draho kúpení, milovaní a vzácni, že sú naše mená už teraz v tomto momente vpísané v Knihe života.       Amen. 

Úvaha – úplná verzia dnešného premýšľania o poslednom súde

https://www.youtube.com/watch?v=MYbQw6HKyyw&feature=youtu.be