Ponúknuť Duchu Svätému čo najväčšiu plochu plachty na loďke nášho života

Ponúknuť Duchu Svätému čo najväčšiu plochu plachty na loďke nášho života

1. Čo znamená Duch v Biblii, ako Duch Svätý vyzerá?  

Výraz „duch“ označuje čosi, čo sa nedá spojiť s tým, čo vidíme. Ak by v Ježišovej dobe existoval fotoaparát, mohli by sme ukazovať Ježišovu fotografiu. Duch Svätý je však nenapodobiteľný, neuchopiteľnýNevieme, ako si Ducha Svätého predstaviť. Preto  používame iba obrazy – symboly pre Ducha Svätého, uvedené v Biblii (holubica, vietor, oheň, pečať, pomazanie atď.) Vo svojej podstate však Duch Svätý nie je ani jednou z týchto „vecí“ – nie je holubicou, vetrom, ohňom…

Mnoho ľudí v Ňom vidí „niečo“, akúsi Božiu energiu, no Duch Svätý je v prvom rade nie niečo, ale Niekto. Je osobou Trojjediného Boha. Všetky symboly, ktorými si pomáhame, sú iba prejavy konania a pôsobenia Ducha Svätého. Nemá zmysel pátrať, ako Duch Svätý vyzerá, skúmať Svätého ako nejakú chemickú zlúčeninu. Týmto si maximálne vytvoríme modlu – náhradu živého Boha. Bôžika podľa nášho vkusu, aby sa nám hodil, nám páčil, robil, čo nám vyhovuje a unikne nám to podstatné, totiž: čo Duch Svätý zvestuje, čo koná, čomu nás volá.

2. K čomu nás Duch Svätý volá?

Ilustrujme to na príbehu: K osobe stopujúcej na ceste sa približuje vodič auta, ktorý môže:
a) nezastaviť a nechať dotyčného človeka ďalej stáť a stopovať;
b) môže zastaviť, zobrať stopára do auta a pripomenúť mu, že nesmie do riadenia vozidla hovoriť – keďže šofér predsa sám najlepšie vie, kadiaľ a kam ísť;
c) vodič stopujúcemu zastaví a požiada stopára, aby si sadol za volant. Potom sa k nemu posadí a dôveruje, že spolu dobre dôjdu do cieľovej stanice.

To hlavné, k čomu nás Duch Svätý volá je, aby sme Ho pustili za volant, odovzdali Mu riadenie nášho života. On nás chce viesť a všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží“ (zaiste i dcéry Božie) – Rímskym  8, 14.

3. Ako pustiť Ducha Svätého za volant?

Ako môžeme odovzdať Duchu Svätému riadenie našej životnej cesty? Pustiť Ducha Svätého za volant znamená, riadiť svoj život podľa toho, čo nám Duch Svätý dáva poznať v Biblii. Predovšetkým si uvedomme, že „nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení, hovorili (svätí) ľudia Boží“ (2. Petra  1, 20). 

Odovzdať Duchu Svätému riadenie svojho života znamená veriť a žiť v súlade so zvesťou Biblie. Veríme, že jedinou spoľahlivou smernicou na ceste kresťanskej viery je životný štýl Kristov, ako ho spoznávame z Biblie. Písmo sväté musí zostať väčšou autoritou ako  uznesenia cirkevných orgánov.

Keď Martina Luthera na ríšskom sneme vo Wormse r. 1521 vyzvali, aby odvolal, čo učil a písal vo svojich knihách, Luther na otázku o svojich knihách odpovedal, že v nich pojednával o viere a mravnosti jednoducho a „evanjelicky“ (podľa evanjelia). Svoju obranu ukončil: „Ak nebudem presvedčený z Písma... moje svedomie je zajaté Božím slovom. Nemôžem ani nechcem odvolať, lebo to nie je ani bezpečné ani správne. Tak mi Pán Boh pomáhaj.“  A Pán Boh mu vskutku pomáhal.

Jedine Písmo sväté je prameňom našej viery a pravidlom nášho života. Ono je – má byť normou nášho zmýšľania, hovorenia i konania – tak, ako je napr. meter uložený vo francúzskom Ústave mier a váh normou pre správnu dĺžku. Slová cirkevných autorít i uznesenia, ktoré prijmú synody či iné cirkevné orgány, nemajú protirečiť Písmu. Duch Svätý pôsobí práve cez Božie slovo, ktoré nám znie z dávnych textov Biblie. Duch Svätý nám odhalí aj nové veci – dá nám nové porozumenie (Ján 16,13), no nikdy nie v rozpore s tým, o čom svedčí Písmo sväté.

Keď nás vedie Duch Svätý, keď On „riadi volant nášho žitia“, vtedy žijeme duchovný život. Duch Boží a slovo Božie úzko súvisia (por. Rímskym 10, 13 – 17). Vieru tvorí Duch, ale skrze slovo Božie. Keby Duch konal aj mimo Písma svätého, ako by sme mohli vedieť, že je to Duch Boží a nie duch nesvätý? Netvrdíme, že by Duch Svätý mimo Písma nemohol konať, no (dobrovoľne) tak nekoná. Maliar môže namaľovať obraz aj prstom namočeným do farby, používa však štetec.

Ježiš  hovorí, že Jeho slová sú duch a život (J 6, 63). Dávajú život. Ak by Duch pôsobil sám o sebe, bez nadväznosti na Písmo, prečo by nám Pán Boh dal Bibliu?    

Ešte jeden príklad toho, že odovzdať volant Duchu, značí držať sa Písma: V tridsiatych rokoch 15. storočia sa v Bazileji konal koncil, na ktorom prvýkrát v stredovekej cirkvi viedli jej oficiálni zástupcovia rozhovor s „kacírmi“ (do tej doby „kacíri“ na konciloch mohli len odvolávať svoje „bludy“, nediskutovalo sa s nimi). Skôr, ako „kacíri“ (husiti) odcestovali na koncil, zišli sa v r. 1432 husiti so zástupcami koncilu v meste Cheb, aby sa zjednotili na dohode, známej ako Chebský soudce (rozhodca), ktorá mala stanoviť, na akom základe sa bude na koncile v Bazileji diskutovať. Zástupcovia koncilu hneď navrhovali, aby bol kritériom (rozhodcom) Duch Svätý. Mohol by azda zaznieť presvedčivejší návrh?  Husiti ho však odmietli. Vonkoncom nie preto, že by odmietali Ducha Svätého, ale preto, že dobre vedeli, že práve vo vtedajšej situácii prebujnelých cirkevných učení, názorov a novôt, ktoré nevyrastali z evanjelia, v čase, keď cirkev už mala skúsenosť aj s trojpápežstvom a každý z troch pápežov mal „svoju“ pravdu..., je potrebné pevnejšie a jednoznačnejšie meradlo. Meradlom nie je hlas Ducha Svätého v mojom, našom vnútri. Veď ako ľahko sa za výpoveď: „Toto mi zjavil Duch Svätý“ môžu skryť aj sebecké ľudské túžby či svojvoľnosť. Za príliš hlasným zdôrazňovaním: „To a to je z Ducha“, môže byť neraz (skrytá) zbožná úchylka. Preto husiti povedali: Nech je rozhodcom Boží zákon, životný štýl Kristov, apoštolov a prvotnej cirkvi – ako ho dosvedčuje Biblia.

Ak sa týmto riadime, potom je Duch Svätý za volantom.

„Kto číta Božie slovo, s tým tiež hovorí Duch Svätý. Duch Svätý je taký učiteľ, ktorý je istý, robí istým a nenecháva človeka v nerozhodnosti.“ (Martin Luther)

4) Byť naplnený Duchom  je každodenná výzva

Keď je v našom žití za volantom  Duch Svätý, potom nežijeme život bezduchý, plytký, ale Duchaplný. Ako vyzerá život človeka naplneného Duchom Svätým? Výstižným príkladom je soľ. Dajme do jedla soľ a ona prenikne do celého pokrmu. To je spôsob, akým má Duch Svätý pôsobiť v našom živote. My musíme urobiť iba to, že dovolíme aby Boh ochutil náš život – dal mu chuť. A to je každodenná výzva. Ako nás ani jediný deň neteší jesť nechutný pokrm, tak ani deň nežime bezduchý život – t. j. bez poddania sa pôsobeniu Ducha Svätého. Obrazom Jeho pôsobenia je príklad  z jachtingu. Jachtár si nemôže vyrobiť vietor. Keď však vietor zaveje, je potrebné, aby jachtár vytiahol plachtu a nastavil ju vetru. Ani Ducha Svätého si nemôžeme darovať sami. Môžeme však o Neho prosiť (Lukáš 11, 13). Nie bez príčiny sa evanjelické služby Božie začínajú predspevom – prosbou o Ducha Svätého. A keď Duch príde a dotkne sa nás cez Božie slovo – našou úlohou je napnúť plachtu a nastaviť ju „Vetru“ – ponúknuť Duchu Svätému čo najväčšiu plochu plachty na loďke nášho života. Nejde o väčšie namáhanie sa v duchovných veciach, ani o bičovanie seba samého, ako to robieval v kláštore Luther pred tým, než spoznal Božiu milosť. Ide však o otvorenie sa Ježišovi – takému spôsobu života, ktorý nám ponúka žiť v Jeho blízkosti. Cieľom teda nie je konať dodatočne ďalšie veci – napr. byť úplne pri všetkom, čo sa v cirkevnom zbore deje – veď na to jeden človek nestačí. Cieľom je všetko doterajšie žiť novým spôsobom. Žiť s Ježišom Kristom, v Jeho mene vo všetkých oblastiach života. Ježiša máme denne nasledovať v modlitebnom stíšení, v kontakte s Božím slovom na službách Božích i doma, aj v určitej oblasti služby cirkvi. Pomôže nám to žiť v Ježišovej blízkosti.

5. Čo Duch Svätý pôsobí – ako sa prejavuje?

V Starej zmluve je pre „ducha“ použité slovo „RUACH“ – znamenajúce „vanutie“, „vietor“. V súvise s Duchom Svätým mienime vietor, ktorý uvádza ovzdušie do pohybu.

Božie dýchnutie, „RUACH“, robí z človeka živú bytosť. Všetko, čo ľudskú bytosť zasiahne, sa prejavuje v duchovnej oblasti: v rozume, vo vôli, v svedomí. Duch Svätý dáva do pohybu život kresťana. Podľa Biblie nás Duch Svätý utešuje, napomína, uvádza do pravdy, prihovára sa za nás.

Duch Svätý nás vedie k Pánovi Ježišovi a svedectvu o Ňom –  to je poznávací znak Ducha Svätého.

Duch Svätý uisťuje veriacich v Krista, že v Kristovi máme večný život, spásu a jedinú nádej.

Duch Svätý zhromažďuje veriacich v Krista v cirkvi a obdarováva ich duchovnými darmi (charizmami), ktoré „rozdeľuje každému osve, ako chce“ (1. Korintským 12, 11).

Duch Svätý sa prejavuje v „ovocí“ – v zistiteľných prejavoch kresťanovho života (Galatským 5, 22 – 23).

Použitím myšlienok Jana Nohavicu, Maxa Kašparů, Ondreja Kolárovského  a Bengta Pleijela: Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár