Poďakovanie OBETAVÝM bratom farárom a sestrám farárkam

Poďakovanie OBETAVÝM bratom farárom a sestrám farárkam

Ako prežívate nedeľu? Zhon? Alebo v plnej kráse a pokoji, aby sa to rátalo? Iste inak to vnímame my muži a inak naše manželky. Dovoľte však jednu otázku o vašom osobnom prežívaní sviatkov. Druhá o prežívaní sviatkov v cirkevnom zbore. Predpokladám, že na tieto dve otázky poznáte odpoveď. Lebo žijete ako veriaci evanjelik a tak žijete aj v cirkevnom zbore a viete čo sa tam deje. Ale chcem sa vás opýtať, či viete ako žije a prežíva nedeľu váš brat farár či sestra farárka?

Prichádzate do chrámu na bohoslužby. S niekým sa porozprávate, pošepkáte si pár viet o sebe, niečo si vypočujete. V tichu sa modlíte a čakáte na začiatok. Pristrojujete si srdce, aby ste počuli zvesť Božieho slova. Niekto príde „na čas“, takže toto nezažije. Rovno vojde a vyjde po bohoslužbách. Možno ani nejaví záujem sa s niekým stretnúť. Je to rôzne. Iste, sme len ľudia a aj deň nie je vždy rovnaký. Tak isto sú aj rôzne uhly pohľadu na priebeh služieb Božích. Na spev brata farára, sestry farárky. Na zvesť Božieho slova. Na stav a poriadok v kostole, na teplotu vzduchu atď. Odídete a ste doma. No sú aj tí, ktorí neprišli a predsa majú názor na to, ako je to všetko zlé. Nič im to nehovorí, nedáva a tak radšej oddychujú doma, v prírode alebo v supermarkete.

A sme pri bratovi farárovi, sestre farárke. Čo myslíte, ako vyzerá taká nedeľa vo farárskej rodine? Nie nebudem ju opisovať. Nie som farár a iste by mi mnohí vyčítali, že to i ono nie je tak. Ale pozrieť sa na prácu farára v nedeľu, to môžem. Lebo ráno vstane a vo všetkej zodpovednosti za tých, ktorí budú v chráme musí byť pripravený na celé služby Božie. Od privítania cez predspev, spev, texty, zvesť Božieho slova, poznáte to. Nie je to jednoduché, je za tým kus prípravy. Iste sa tiež pripravujete na svoje povinnosti. Ale mnohým farárom či farárkam sa jednými službami Božími nedeľa nekončí. Majú viacerí aj troje dopoludnia a popoludní nešpory. Tiež večer nejaké iné aktivity.

Nedeľa. Podobá sa vašej? Nepodobá. Všetko je totiž pripravené, keď prídete do chrámu. Len sadnúť si a počúvať, spievať a modliť sa.

A čo cez pracovný týždeň, ako žije váš brat farár, sestra farárka? Vyučovanie náboženstva, biblické hodiny, deti, dorast mládež, konfirmačná príprava, štúdium, úradná agenda, spolupráca s dozorcom, dozorkyňou, presbyteri, pastorálne návštevy, pohovory so snúbencami, pochovávanie. Tiež má svoju rodinu, jedno zdravie,...

Pripomeňme však jedno dôležité: oni sú tí, ktorí kľačia na kolenách práve pre nás, pre náš cirkevný zbor, našu cirkev, modliac sa za to všetko čo som vyššie uviedol a ešte za oveľa viac. Ako im Pán Boh dáva na srdce. Verne a v tom všetkom, čo sa len v ľudskej spoločnosti môže diať.

Preto mám na vás všetkých prosbu – myslite na svojich duchovných, na ich prácu, lebo oni myslia na vás. A modlia sa za vás. Sú tu pre vás. Koľko ste zažili zmarených nádejí, zničených snov a znechutených túžob. Len Pán Ježiš Kristus, Ten ukrižovaný, je odpoveďou na smútok a prekážky. A Jeho vám naši bratia farári a sestry farárky zvestujú.