Písmo Sväté a Reformácia (Pamiatka reformácie)

Písmo Sväté a Reformácia (Pamiatka reformácie)

Pomodlime sa: 
Posilňuj nás, Bože, osviež Duchom svojim,
otvor oči naše, uzdrav sluch náš, Pane.
Nech podľa slova Tvojho v pravde čistej, svätej
cestou žitia nášho verne pospiechame. Amen.

Slovo Božie ja napísané v liste Rímskym 1, 16 – 17 takto: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo: lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, predne Židovi, potom aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery.“Amen.

Milí bratia a sestry,

raz niekto povedal: Evanjelici spievajú vždy na pamiatku reformácie pieseň od Martina Luthera „Hrad prepevný“. V nej sa na konci spieva „Slovo ostane stáť!“ ( v pôvodnom nemeckom texte). A tak ho mnohí nechávajú „stáť“ na polici bez toho, aby ho brali do svojich rúk. Niektorí si dokonca myslia: „Tam stojí dobre a správne!“

Bratia a sestry, takto to Luther určite nemyslel. Veď jednou z reformačným zásad bola Sola Scriptura – Jedine Písmo. Táto zásada znamená, že Písmo Sväté má byť pre cirkev a jej členov najvyššou autoritou, prameňom viery a pravidlom života.

Sám Martin Luther bol vášnivým čitateľom Božieho slova. Písmo Sväté bolo prameňom najskôr jeho osobnej reformácie a až následne obnovy cirkvi a spoločnosti. Luther nenechal stáť Bibliu v regáli, ale ju dennodenne otváral a jej posolstvo bral nesmierne vážne. Z Písma vzišli reformačné myšlienky a učenie, z ktorých najdôležitejšie bolo o ospravedlnení hriešneho človeka z Božej milosti skrze vieru v Ježiša Krista.

Bratia a sestry, v stredoveku cirkev vykresľovala ľuďom desivým spôsobom peklo a večné zatratenie. Vzbudzovala v nich strach z Boha i posmrtného odsúdenia v súžení. Zobrazenie tejto skutočnosti nachádzame aj v našich gotických kostoloch. V Rimavskom Brezove sa nachádza nástenná maľba (freska), na ktorej je vyobrazená alegorická postava predstavujúca stojacu ženu obklopenú figúrami diablov v rôznych pózach a veľkostiach. Žena prelieva tekutinu z krčahu do pohára. Jej ľavej ruky sa pridržiava neznáme zviera s veľkými očami a dlhými ušami. Vedľa nej je sud, na ktorom sedí diabol. V spodnej časti scény je kotol, pri ktorom stoja dve mužské postavy. Nad nimi sú dvaja letiaci diabli. Jeden z nich drží v rukách meč. Maľba pochádza zo 14. storočia a je svedectvom praxe stredovekej cirkvi vzbudzovať u ľudí strach a hrôzu z pekla a večného zatratenia.

Sám Martin Luther žil dlhé obdobie pod tlakom tohto strachu. Známa je jeho otázka: “Ako nájdem milostivého Boha?“ Ľudia sa snažili vymaniť z týchto pekelných múk tým, že konali takzvané dobré skutky. Kupovali si odpustky, putovali k pozostatkom svätých a podobne. Aj Luther sa snažil oslobodiť od tohto strachu. Žil v askéze a praktizoval určité sebatýranie. Pokoj však nenašiel.

Až po dlhých vnútorných bojoch a hľadaní Luther našiel odpoveď. Našiel ju v Biblii, v Sola Scriptura; konkrétne v liste Rímskym 1, 16 – 17: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo: lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, predne Židovi, potom aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery.“ 

V evanjeliu sa zjavuje Božia spravodlivosť. Lutherove oslobodenie od strachu spočívalo v novom pochopení Božej spravodlivosti. Už sa nepozeral na ňu ako na prísnu sudcovskú spravodlivosť Boha, ktorý striehne na každú chybičku človeka, aby ju následne potrestal. Začal sa na ňu pozerať ako na spravodlivosť, ktorú Boh ponúka hriešnemu človeku zadarmo, z milosti. Dáva mu ju ako dar, ktorý má človek prijať vierou.

Toto poznanie, ktoré Luther prijal z Písma Svätého, vnieslo do jeho života pokoj. Po dlhých dňoch a nociach plných úzkostí a tiesni prichádza do jeho srdca i mysle úľava. Je len samozrejmé, že Martin Luther si ju nemohol nechať len pre seba. Túžil po tom, aby aj ostatní ľudia našli pokoj a utíšenie vystrašeného svedomia. Uvedomoval si, že Bibliu a jej posolstvo potrebuje dostať do rúk každý - teda aj najjednoduchší ľud a to v reči, ktorej by jej rozumel. Dovtedy ju totiž čítali len vzdelanci ovládajúci hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu.

Martin Luther sa teda odhodlal na veľký čin: preložiť Bibliu, najprv Novú zmluvu, neskôr Starú zmluvu. Stalo sa tak na hrade Wartburg. Vďaka vynájdeniu kníhtlače sa následne Písmo Sväté šírilo nielen na území Nemecka, ale aj v iných krajinách. Tam postupne dochádzalo k prekladom Biblie do jazykov jednotlivých národov.

Milí bratia a sestry, to, že Písmo Sväté je v súčasnosti prístupné prakticky každému človeku, nebolo vždy samozrejmé. Za túto skutočnosť vďačíme reformačnému poznaniu o dôležitosti tejto knihy. Preto nenechávajme Bibliu stáť niekde na polici našich knižníc, ale každodenne ju čítajme a spoznávajme – rovnako ako Martin Luther – jej význam pre náš osobný život. Amen.

Pomodlime sa: 

Nebeský Bože, ďakujeme Ti, že si obnovil svoju cirkev a znova si ju priviedol k evanjeliu Ježiša Krista. Prosíme, posilňuj a zhromažďuj nás okolo Tvojho slova. Nech spoznávame jeho vzácnosť a dôležitosť v našich životoch. Daj nám i celej cirkvi Ducha pravdy, ktorý v nás vzbudí nový život; život viery, pokoja a slobody. Amen.

ThDr. Janka Miháliková, zborová farárka v Rimavskom Brezove

- s použitím viacerých  zdrojov