Návrat k prvej láske 18.

Návrat k prvej láske 18.

A ešte možno počuješ: "Kde je Boh, keď ľudia trpia? Ako sa na to môže pozerať? Kde je Boh počas vojny?"
Vyzerá to, akoby si Boh sedel niekde na nežnom obláčiku, bafkal zo svojej fajočky a nezúčastnene sa prizeral na to, čo to mi tu stvárame... A možno popritom ešte aj zbožne krútil hlavou...
Takto to ale nie je! 
Boh vstúpil v Ježišovi Kristovi na bojisko sveta, aby nás zachránil. Vstúpil do našich zápasov, bolestí a trápenia. Keď sa stal človekom, vstúpil do sveta plného výstrelov, špiny a egoizmu, aby nastavil vlastný chrbát za každého z nás. Ak sa pýtaš: Kde je Boh uprostred vojny? Je tu! Je so všetkými trpiacimi. Je s tými, ktorí strácajú, a sám veľa stratil kvôli nám. Je s tými, ktorí prichádzajú o svoje rodiny, lebo sám prišiel o to najcennejšie čo mal, aby sme my mohli mať v Ňom rodinu. Je s tými, ktorí utekajú zo svojich domovov, a sám bol tým, ktorý nemal kde skloniť hlavu. Boh sa stal v Ježišovi utečencom, stal sa krvácajúcou obeťou pod mocou agresora, obetným baránkom, aby sme nemuseli krvácať naveky. Stal sa matkou, ktorá nastavuje vlastné telo za svoje dieťa. A naše každodenné zápasy sa stali aj Jeho zápasmi. Naše zlyhania sa stali Jeho zlyhaniami, pretože ich zobral na seba. Stal sa jedným z tých, ktorí obväzujú naše rany, a jedným z tých, ktorí privážajú humanitárnu pomoc. Sám bol zranený, aby sa nám dostalo uzdravenia. Stal sa človekom. A doteraz neúnavne prichádza na hranicu života a smrti, podáva pomocnú ruku v každom čase, v noci, v chlade, v nepohodlí... Boh je tu! A trpí s Tebou keď trpíš Ty! Boh videl svoje deti bolestiť, a tak vstúpil do sveta plného bolesti, aby im priniesol pokoj do nepokoja, lásku do nenávisti, a život do zomierania. A priniesol to cez kríž.
"Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia." Izaiáš 53, 4 - 5