MESIAC ÚCTY K STARŠÍM - JEDINEČNÉ POSLANIE

MESIAC ÚCTY K STARŠÍM - JEDINEČNÉ POSLANIE

Október - jedinečný mesiac, v ktorom si chceme všimnúť Vás, milí starší a uvedomiť si, že bez Vás by cirkev bola chudobnou a bola by ako bez šťavy a chuti. Moderný svet sa Vás snaží, doslova, vyradiť - dať bokom, nepočítať s Vami a nahradiť Vás šikovnými, talentovanými či schopnými mladšími. Ale Boh nie! On s Vami ráta a zahŕňa Vás do svojich jedinečných plánov. Boh Vás potrebuje! Cirkev Vás potrebuje!

Staroba v sebe nesie Božiu milosť. Je to povolanie! Nie je to moment stiahnutia vesiel do člna. Pravdou je, že toto obdobie je iné, no má svoje veľké výhody. 

Evanjelium o Anne a Simeonovi (L 2, 21-40) je príbehom plný inšpirácii a dojmov. Aj oni boli staršími ľuďmi, ktorí sa nehanbili za svoj vek. Boli hrdí, že im ho Boh požehnal. Svedectvo Novej zmluvy sa o nich zmieňuje, že "vo dne a v noci" slúžili Bohu v chráme. Pevne dúfali, že sa im dostane tej milosti, aby svojimi očami uzreli novonarodeného Mesiáša ešte predtým, než zomrú. Nemali už zamestnanie a ani iné povinnosti. Jednoducho očakávali, bdeli a zotrvávali na modlitbách. Svoj čas, ešte kým mohli, efektívne využívali. 

Abrahám bol tiež mužom - starcom, ktorý dlhé roky očakával na svojho syna, ktorého mu Boh bol zasľúbil. Logika niekedy nepustí. Staroba verzus choroba. A ešte k tomu nejaká nádej uzrieť vlastného syna? Divné! Tomuto môže veriť iba ten, kto rád sleduje rozprávky. - Ale, čo sa udialo? Boh bol svojmu prísľubu verný. On nemá nijaké obmedzenia. On je suverénny a vo svojom konaní totálne slobodný. Abrahám sa dočkal a jeho oči uvideli syna Izáka. 

Keď Mária s Jozefom prišli do chrámu, "penzisti" Anna a Simeon boli oduševnení a plní radosti, že mohli uvidieť Mesiáša. Tento moment ich nanovo posilnil a ukázal im novú úlohu - vzdať Bohu vďaku a vydávať mocné svedectvo o tomto Jeho znamení. 

Simeon svoj čas a energiu investoval do tvorby krásneho chválospevu. Na staré kolená sa z neho stáva "nový Rúfus" a Anna sa stala prvou ohlasovateľkou Ježiša Krista. 

Môžeme byť svedkami toho, že človek vo svojej starobe nie je "odpísaný ako inventár" a že nie je "odstavený ani ako zemný plyn". Boh aj jeho pozýva do služby ohlasovania Božích činov. 

Starozmluvný ľud chápal starobu ako Božie požehnanie a prejav Jeho veľkej milosti.  

Všetkým Vám, milí seniori, prajeme to, aby ste kráčali v šľapajách starcov Anny a Simeona. Prajeme Vám, aby ste sa aj stali tými "básnikmi", "zvestovateľmi" evanjelia a nadšenými "modlitebníkmi". Želáme si, my, mladí, vidieť vo Vás zbožné príklady a pevné odhodlania ísť Božími cestami. Okúsiť Vaše vrúcne modlitby naplnené pokorou a bázňou a počúvať Vaše svedectvá plné radosti. Máte tu nenahraditeľné miesto! Vaša prítomnosť je obrovským darom pre cirkev, je nenahraditeľným bohatstvom a injekciou múdrosti. 

Práve Vy môžete pripomenúť nám, mladým ambicióznym, že život bez lásky je životom vyprahnutým. Nám, mladým ustráchaným, že nad obavou z budúcnosti je možné zvíťaziť. Môžete poučiť nás, mladých zamilovaných do samých seba, že väčšou radosťou je dávať ako prijímať. 

Aký nepekný je cynizmus seniora, ktorý stratil zmysel pre vydávanie svedectva. Pohŕda mladými. Neodovzdáva im múdrosť do života. - Naopak, aké nádherné a požehnané je povzbudenie, ktoré senior dokáže odovzdať mladému človeku v jeho hľadaní zmyslu života a viery. 

Toto je, milí seniori, Vašim poslaním a povolaním.