(výber myšlienok z kázne na Kristovo vzkriesenie) Text: Mk 16,1-8
Apoštol Pavol píše v liste Rímskym 4,25: "Kristus bol vydaný pre naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie." Pavol tu vyvyšuje Krista majstrovským spôsobom, keď nám presne vysvetľuje, prečo a na aký cieľ Kristus trpel a ako by sme sa mali pripodobniť Jeho utrpeniam - tomu, že zomrel pre naše hriechy. To je správne pochopenie Kristových utrpení - z neho môžeme mať úžitok. Tak ako nestačí len vedieť a veriť, že Kristus zomrel, podobne nestačí vedieť a veriť, že vstal s premeneným telom a je v stave radostnej blaženosti, už nie podrobený smrteľnosti. Toto všetko by mi neosožilo vôbec nič alebo len veľmi málo. Ale keď pochopím skutočnosť, že všetky skutky, čo Boh koná v Kristovi sú konané pre mňa a mne darované, že v moci Jeho vzkriesenia ja tiež vstanem a budem žiť s Ním - to ma privedie k radosti. To však nestačí len počúvať naším telesným sluchom a vyznávať našimi ústami, ale sa to musí udomácniť v našom srdci. V pašiovom rozprávaní ste počuli o Kristovi ako o našom vzore a pomocníkovi - že každý, kto Ho nasleduje a pripojí sa k Nemu, dostane Ducha a s Ním schopnosť takisto niesť utrpenie. Slová apoštola Pavla však prenikajú ešte hlbšie do nášho srdca a potešujú nás ešte viac, keď hovorí: "Kristus bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie." Tu sa v pravde zjavuje Baránok, o ktorom svedčí Ján Krstiteľ: "Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta." Tu sa naplňuje aj to, čo bolo povedané hadovi: "Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo: ono ti rozmliaždi hlavu." (1M 3,15) - teda pre tých, ktorí veria v Neho, peklo, smrť a diabol a hriech boli zničené. A podobne sa dnes naplňuje aj zasľúbenie, ktoré dal Boh Abrahámovi: "A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme." (1M 22,18). Tu je reč o Kristovi, ktorý odstraňuje naše zlorečenie a moc hriechu, smrti a diabla. A toto všetko sa deje práve vierou. Lebo ak veríš, že týmto potomstvom bol had usmrtený, tak bol usmrtený aj pre teba. Ak veríš, že v tomto potomstve sú požehnané všetky národy, potom si požehnaný aj ty. Inak by totiž každý sám musel rozmliaždiť hada svojou nohou a sám sa vykúpiť spod zlorečenia - to by však bolo pre nás nemožné. Ale teraz sa to stalo veľmi ľahko - totiž Kristom, keď rozdrvil hada raz navždy. Ak človek verí tomuto slovu - tomuto Evanjeliu - v srdci tohto človeka sa Slovo stáva takým mocným, že porazí diabla, hriech a všetkých protivníkov, ako ich porazil Kristus sám. Slovami "Kristus bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie." Pavol odvracia náš pohľad od našich hriechov a obracia ho na Krista. Lebo ak hľadím na svoje hriechy, zničia ma. Preto musím hľadieť na Krista, ktorý vzal na seba moje hriechy, rozdrvil hlavu hada a stal sa požehnaním. Teraz už moje viny nepreťažujú moje svedomie, ale spočívajú na Kristovi, ktorého by chceli zničiť. Chceli by Ho zraziť k zemi a usmrtiť. Zjavuje sa však Boh, vyslobodzuje Krista a navracia Ho k životu. A nielen to - povyšuje ho do neba a dáva mu vládu nad všetkým. Čo sa teraz stalo s hriechom? Leží pod Jeho nohami. Ak sa toho pridŕžam, mám radostné svedomie - tak ako Kristus - pretože som bez hriechu. Teraz sa môžem smelo postaviť proti smrti, diablovi, hriechu a peklu a nič mi neuškodia. Moje hriechy však nemôžu zostať na Kristovi. Čo sa s nimi stane? Musia sa stratiť a byť zničené. V tom je sila viery. Každý, kto verí, že Kristus odstraňuje naše hriechy, je bez hriechu - ako Kristus sám - a diabol s peklom sú pri ňom porazené a nemôžu mu viac škodiť. Tu však prichádza otázka: Ak Kristus odstránil smrť a naše hriechy svojím vzkriesením, ktorým nás ospravedlnil, prečo teda stále cítime smrť a hriech v nás? Lebo naše viny nás stále mučia, stále nás obviňuje naše svedomie, a toto zlé svedomie vytvára strach pred peklom. Na to odpovedám: Pocit a viera sú dve rôzne veci. K podstate viery patrí, že sa nezakladá na pocitoch, že dokáže odložiť uvažovanie a zatvorí oči, aby sa úplne podrobila Slovu a nasledovala Ho v živote aj smrti. Pocity nedokážu prekročiť to, čo sme schopní vnímať vonkajšími zmyslami a pochopiť rozumom. Ak by sme dokázali vidieť Krista v nebi, tak ako vidíme slnko, nepotrebovali by sme v Neho veriť. Ale to, že Kristus zomrel pre naše hriechy a bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie, nedokážeme vidieť ani cítiť, ani pochopiť vlastným rozumom. Preto musíme odporovať svojim pocitom a do srdca si pevne zapísať Slovo, hoci sa zdá, ako by moje hriechy neboli odstránené, hoci ich stále cítim vo svojom vnútri. Musíme sa pevne držať toho, že smrť, hriech a peklo boli porazené, hoci stále cítime, že sme pod mocou smrti, hriechu a pekla. Viera nás takto dokáže v pokoji, napriek všetkým pocitom a úvahám rozumu, previesť skrz hriech, skrz smrť a skrz peklo. Potom uvidíme spasenie vlastnými očami a dokonale pochopíme, čomu sme uverili, že totiž smrť a všetok smútok boli porazené. Zoberme si ako príklad ryby vo vode. Ak sú chytené do siete, pokojne sa ňou nechajú viesť, lebo si predstavujú, že sú stále vo vode. Ale ak sú vytiahnuté z vody a položené na breh, metajú sa, lebo si po prvý raz si uvedomia, že sú chytené. A podobne je to aj s dušami, ktoré boli zachytené Evanjeliom - ktoré Kristus prirovnáva ku sieti (Mt 13,47). Zachytené srdce Slovo pomaly zjednocuje s Kristom, vyvádza ho ticho a pokojne z moci pekla a hriechu, hoci duša stále cíti hriech a domnieva sa, že je v jeho moci. Potom však nastáva boj: pocity zápasia s Duchom a s vierou, a čím je viera silnejšia, tým majú pocity menšiu moc - a naopak. Hriechy teda stále zostávajú pri nás - ale iba preto, aby nás to privádzalo ku viere, aby viera mohla rásť zo dňa na deň a celý človek sa stal kresťanom. Amen.