Ráno 16. apríla 1521 vstúpil Martin Luther do Wormsu za vítania ľudí. Lutherovi bolo povedané, aby sa dostavil pred snem o 4. hodine poobede (17. apríl).
Luther sa vydal na cestu 2. apríla 1521 a posadil sa na dvojkolesový voz ťahaný tromi koňmi, ktorý dala k dispozícii Wittenberská rada. Sprevádzal ho Kaspar Sturm, cisársky posol. Keď prišli do Oppenheimu, priatelia sa pokúsili Luthera odviesť na hrad Ebernburg. Ale napriek vážnemu nebezpečenstvu bol Luther rozhodnutý pokračovať do Wormsu - ”Do Wormsu vstúpim, hoci by tam bolo aj toľko diablov, ako je škridiel na streche”.
Luthera privítal dav (niekoľko stoviek až tisíc ľudí), keď v utorok 16. apríla vstúpil do Wormsu cez Martinovu bránu a prišiel zo severu. Ľudia boli rovnako nadšení, keď ho videli, ako keď prišiel predčasom 21-ročný Karola V.
Sám Luther o tom povedal : ”Mal som svoju kvetnú nedeľu...” Obdiv nad postojom M. Luthera za všetkých súčasníkov vyslovil mladý dôstojník Juraj Fundsberg, držiaci stráž pred dverami siene snemu: ”Mníšku, mníšku, ideš cestou, aby si urobil to, čo som ani ja, ani iní dôstojníci v tých najťažších bojoch neurobili. Ak si si vo svojej veci istý, pokračuj v nej v mene Božom…”.
Rok 1520 je pre Lutherovu literárnu činnosť mimoriadne plodný. Uverejňuje 30 spisov, medzi nimi najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Keď na ich verejné pálenie odpovedá spálením pápežskej buly, pápež Lev X. nariaďuje novou bulou Decet Romanum Pontificet z 3. januára 1521 Lutherovu exkomunikáciu.
Na snem, ktorý sa konal od januára 1521 prišiel Luther kvôli tomu, aby obhájil svoje učenie.