KRÍŽ – TO NIE JE PREHRA

KRÍŽ – TO NIE JE PREHRA

Veľký piatok zdá sa byť smutný. Pri pohľade na Ukrižovaného a počuť pritom lotrove slová: „Zachráň seba i nás“ (L 23, 39) či Ježišov výkrik: „Bože môj, prečo si ma opustil“? (Mt 27, 46) môže v nás vyvolať pocit Ježišovej totálnej slabosti, bezmocnosti a prehry. „Toto je Boží Syn? Toto je Záchranca? Veď je to absurdné! Je to bláznivé!“ reaguje dnešný svet spolu s tými, ktorí stoja pod krížom a dehonestujú posvätno.

Položme si otázku: Muselo sa to takto udiaťNebolo inej cesty, aby človek bol spasený? – Nie, nebolo! To, čo sa dnes udialo dostáva význam „iba“ vo svetle uvedomenia si deštrukcie hriechu. Až taká bola jeho sila, že si vyžiadala obeť Božieho Syna.

Bolesť! Krutosť! Samota! Týmto prechádza Kristus preto, aby došlo k zmiereniu Boha s človekom. Jediný, jedinečný a neopakovateľný Boží akt v celých dejinách ľudstva. Je to „odmena za hriech“ (R 6, 23).

Veľký piatok je preto pozvaním človeka uvedomiť si nesmiernu lásku Božiu a zároveň výzvou ku vďačnosti. Boh Otec dáva pre jeho záchranu to najcennejšie – svojho Syna. Preto o Ňom platí slovo: „Dobrý pastier život kladie za ovce.“ (J 10, 11) Kristus ide cestou potupy, prehry – v očiach sveta a poníženosti iba preto, aby človeku bolo dopriate žiť. Tomuto sa hovorí "skutočná láska", ktorá hľadí na toho druhého.

Veľký piatok sa človeku javí ako deň temnosti. Obloha sa zatiahla, nastalo ticho a ľudské ústa umĺkli! – Avšak, Božie dielo pokračuje v nasledujúcich dňoch. Preto, kríž nie je prehrou – mnohí by si to túžobne priali, ale víťazstvom Boha nad hriechom, smrťou a diablom.

Veľký piatok nám teda otvára možnosť preukazovať "skutočnú" lásku tým druhým a dosvedčovať tak svoju vieru vo svete, ktoré je už presýtené slovami, rečami, návodmi a teóriou a ktoré tak vehementne potrebuje nielen uvidieť ale tiež zažiť silu autentického kresťanstva poznačeného láskou.