KRESŤANSKÍ POZOROVATELIA ALEBO KRISTOVI UČENÍCI?

KRESŤANSKÍ POZOROVATELIA ALEBO KRISTOVI UČENÍCI?

Neraz máme dojem, že v našom kresťanstve "čosi" chýba. Že je viac také formálne, bezduché a málo autentické so zreteľom na podstatu.

Ježiš v evanjeliu deklaruje priamo: "A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden." (Mt 10, 38) Ísť za Spasiteľom sveta znamená určite riziko. Byť pripravený aj na veci, ktoré nemusia byť pohodlné či komfortné. Že toto odhodlanie znamená čeliť veciam, ktoré by som za normálnych okolností jednoznačne odmietol.

A potom iné slovo túto výzvu len podčiarkuje: "...teda po ovocí poznáte ich." (Mt 7, 20)

Kladiem si otázku: "Je dnes Božia cirkev spoločenstvom iba zhromaždených ľudí, ktorým "sa páči" prísť v nedeľu na služby Božie a stráviť tam príjemný čas a sledovať tak celé dianie OD DO? Alebo je to zhromaždenie Kristovi verných nasledovníkov chcejúcich byť užitoční pre Jeho dielo tu na zemi? Ktorí chcú vziať svoj kríž a žiť životom hodným svedectva?

Ktosi raz povedal: "Čo ma nič nestojí, vlastne za nič nestojí."

Skúsme sa zamyslieť nad svojim kresťanstvom a sami uvážme, či v duchu slov Písma plníme svoje privilégium byť kresťanmi, teda Kristovi patriaci - tí, ktorí majú podiel na večnosti. A to znamená, či sa nás Božie slovo reálne dotýka a premieňa alebo ostávame rovnakými ako aj predtým.