Hodnota Daru

Hodnota Daru

Hodnotu toho, čo máme bežne si väčšinou uvedomíme vtedy, keď to zrazu nemáme. Večeru Pánovu sme mohli prijímať naposledy na začiatku pôstu, netušiac, že je to na dlhý čas naposledy. Keď sme brali za samozrejmosť, že budeme prijímať ešte aj na konci pôstu cez Zelený štvrtok, respektíve Veľký piatok.

Chcem sa zamyslieť nad darom Večere Pánovej. Kedy, ak nie dnes? Dnes, v čase, keď nám nie je prístupná.
Z darov máme väčšinou dobrý pocit, niekedy zmiešaný. Dokonca dnes sa dajú dary už aj vrátiť, respektíve vymeniť. No tento dar, ktorý nám Boh skrze Ježiša dáva je iný. Okrem toho, že je pre všetkých sa nikdy nepominie. Pán Ježiš nám dáva dary svojej Večere. No uvedomujeme si zmysel tohto daru? Skúsme práve dnes, keď k Večeri Pánovej nemôžeme pristúpiť...

Raz pred obedom sa malé dievčatko opýtalo svojej mamy, ktorá pripravovala obed: „Mamička, prečo odkrajuješ konce šunky predtým ako ju ideš piecť?" Ona sa otočila a odpovedala jej: „No nie som si celkom istá, ale myslím si, že keď odkrojím konce, mäso potom môže lepšie prijať všetky šťavy, korenia, omáčku atak potom na konci bude chutnejšie. Možno by si sa mala opýtať starej mamy, pretože od nej som sa to naučila. Ona to vždy robila týmto spôsobom." Dievčatko neskôr volalo starej mame a opýtalo sa podobnú otázku ako mamy. Na naše a asi aj jej počudovanie dostala skoro identickú odpoveď: „Nie som si celkom istá. Myslím, že preto lebo je, pretože mäso môže potom lepšie prijať všetky prísady a je potom šťavnatejšie. Skús sa ešte opýtať prastarej mamy, pretože od nej som sa to naučila." Dievčatko už bolo isto dosť nešťastné, keď nedostalo odpoveď ani na druhý krát. No detská túžba po poznaní ju donútila zavolať svojej prastarej mame: „Prastarká, minule mamička robila obed a opýtala som sa jej prečo krája konce šunky pred pečením. Odpovedala mi, že je to preto, aby bola šťavnatejšia a chutnejšia. No pre istotu som volala aj starej mame, od ktorej sa to naučila. Tá mi povedala tiež niečo o omáčkach a korení, ale tiež aby som sa ešte opýtala teba. Prosím ťa, prečo krájaš konce šunky, keď ju ideš piecť? Namiesto toho, aby dostala podobnú odpoveď ako dvakrát predtým nastala dlhá pauza. Po chvíli začula na druhej strane telefónu niečo ako tlmený smiech. „Čo je smiešne prastarká?" „Dievčatko, ja som krájala konce šunky, pretože som mala príliš malý pekáč."

"Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,"a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku!" Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde!" 1K 11,23-27

Často sa stáva, že robíme veci, o ktorých počiatkoch a dôvodoch nemáme ani potuchy. Podobne sa to môže stať i s Večerou Pánovou. Každý mesiac, či niekoľko krát v roku sa na niekoľko minút staneme účastníkmi toho zvláštneho spoločenstva okolo oltára, no mnohí už ani nevedia prečo. Prečo berieme oblátku pijeme víno v tomto zvláštnom spoločenstve?
Boh nám skrze Ježiša Krista vo Večeri Pánovej dáva dar milosti. Dar ako každý je zadarmo. Je na nás samotných čo s ním urobíme. Dar na rozdiel od iných je výnimočný v tom, že nie je pre nikoho konkrétneho, ale pre každého. Pre všetkých bez rozdielu. Zaujímavé je aj odovzdanie tohto daru. Vo verši 23. čítame, že Pavol odovzdáva Korinťanom to čo sám prijal.

Milé sestry a bratia! Slová z 1. listu Korintským nám iste nie sú neznáme. Viac menej podobný evanjeliový text počujeme v rámci každej Večere Pánovej. Náš text hovorí Pavol Korintskému spoločenstvu, ktoré sa vzdialilo od podstaty Večere Pánovej. Na podstatu, od ktorej boli vzdialení len veľmi krátky čas. K tejto podstate sa buposnžéme prísť s túžbou dievčatka z príbehu v úvode. Aj my dnes sa spýtajme s detsky naivnou otázkou malého dievčatka z nášho príbehu: Prečo Večera Pánova? Prečo prichádzam, keď je príležitosť na Večeru Pánovu? Aké sú naše pocity, dôvody, keď sa schádzame okolo jedného slávnostného stola? Pre niektorých to je možno len splnenie náboženskej povinnosti. Niektorí nemôžu prísť bez slz. Mnohí chodia akoby zo zvyku pretože je akýsi rodinný termín. Niekto nezainteresovaný sa opýta: Čo to znamená? Prečo to robia? Kto sa môže zúčastniť? Je táto večera niečím výnimočná? Tradícia Poslednej Večere pochádza podľa prvých troch evanjelií od samotného Ježiša z poslednej noci pred Jeho smrťou. Nijaké iné vysvetlenie Nová Zmluva nepodáva. Preto aj Pavol nepodáva inú verziu, ale iba tú, ktorú prijal od Ježiša.

Tak ako pri iných zvyklostiach aj pri poslednej Večeri vidíme isté podobnosti v židovstve. Des si pripomíname aj sviatok Pesach, ktorý začal práve včera. Pri slávnostnej Pesachovej hostine (Seder) na začiatku hodnostár (otec, starší v spoločenstve) zobral chlebovú placku, vyslovil nad ňou požehnanie, rozlámal ho na kúsky a rozdal spolustolovníkom. Na konci tomu nasledovalo vďakyvzdanie nad kalichom s vínom. Ježiš dáva tomuto postupu úplne nový zmysel. Ježiš sa stotožňuje s chlebom i vínom a znovu nám približuje to, že bude musieť zomrieť. Boh nám vo svojom Synovi dáva dar milosti, dar odpustenia hriechov. Chlieb a víno - telo a krv nášho Pána sú darom milosti, darom odpustenia hriechov aj dnes ponúkané pre teba i pre mňa.

Ježiš berie chlieb, potom víno a hovorí zvláštne slová: toto je moje telo, toto je moja krv, to čiňte na moju pamiatku... Možno ste si položili niekedy otázku Prečo? Načo je to všetko dobré? A prečo by som sa ich mal zúčastňovať? Práve teraz je čas, aby sme nechali prehovoriť Krista. On hovorí ... to čiňte na moju pamiatku... Ježiš dal niečo Jeho učeníkom a nasledovníkom až do dnes čo ich núti rozmýšľať a pamätať. Ježiš zobrazil na chlebe a víne to, čo sa stalo na kríži. Keď Ježiš lámal chlieb a zobral do ruky kalich s vínom vtedy vykonal Novú Zmluvu s nami. Máme vždy pamätať na Ježišovu smrť na Golgote za naše hriechy. A preto tieto dary nám slúžia na odpustenie hriechov. To je to, prečo Ježiš zomrel a prečo aj dnes na Neho pamätáme. On zomrel za nás hriešnych a Ježišovu smrť nemôžeme oddeľovať od Večere Pánovej.

Vo Večeri Pánovej Boh dáva dar, ktorý chce, aby sme prijali. On nás prijíma takých akí sme. Skúmajme sa a prijímajme jeho ponúkaný dar .

Milý brat, milá sestra! Písmo sväté hovorí „ všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej." Ak hovorí, že všetci, tak všetci bez rozdielu, lebo na svete sa nenájde ani jeden človek, ktorý by neurobil nič zlé, ktorý by nikdy nemyslel egoistický, ktorý by nikdy nerozmýšľal zle o svojich blížnych, ktorý by na slovo poslúchal svojich rodičov atď. Mohol by som menovať ďalšie situácie v ktorých zlyhávame, ale nakoniec, nikto nedokáže zo svojich síl milovať Boha celým srdcom celou mysľou a celou silou a svojho blížneho ako seba samého. A to je to, základné prikázanie v zákone. Pozoruj, skúmaj svoje srdce a poznaj, že ani ty to nedokážeš naplniť, a preto sú pravdivé slová Písma, že všetci zhrešili, aj ty. Preto aj ty potrebuješ Jeho dar milosti, Jeho odpustenie.

Všetci potrebujeme odpustenie. No možno niektorých z nás odrádza od prijímania Jeho daru to, že celkom nerozumie aký súvis má Jeho smrť s naším prichádzaním k VP. Nie je to len o tradícii, ani o tom, že si vždy znovu pripomíname Jeho dielo vykúpenia, zmysel Jeho smrti.

Príchodom k Večeri Pánovej verejne vyznávame, že si uvedomujeme svoju hriešnosť a potrebujeme Jeho odpustenie. Je ľahšie vyznávať hriechy v samote, ale verejne sa priznať k svojej hriešnosti, je omnoho ťažšie, ale o to radostnejšie je vedomie, že nám je odpustené. Účasťou na Jeho tele a krvi prijímame zmluvu, ktorú Boh s nami uzavrel a to je zmluva prijatia a odpustenia.

Vo Večeri Pánovej ťa Kristus prijíma. VP nie je len o minulosti, ale je to aj čas očakávania toho, čo príde. Verš 1K 11,26 hovorí: zvestujte smrť Pánovu dokiaľ nepríde. Toto je akoby príprava na to, čo pre nás Pán chystá. Tu ako jednotlivci i ako spoločenstvo smieme byť účastní výnimočnej chvíle. Ako keby ten čas, keď sme pri Jeho stole, bol zábleskom budúcnosti.

Keď prijímame dar Božej milosti mali by sme sa ako nás Pavol upozorňuje aj skúmať. Náš text končí tým, že sa máme skúmať, pozorovať svoje činy. Aj dnes vyznajme svoje hriechy, keď prídeme pred nášho Pána v Jeho Svätej Večeri. Aj dnes je čas kedy Boha môžeme prosiť o odpustenie. Predtým ako pristúpime sa zamyslime a pýtajme sa nás samých otázky. Otázky, ktoré sa nemusíme pýtať len dnes, alebo inokedy pred Večerou Pánovou, ale každý deň. Aký bol môj život s Bohom po uplynulé týždne? Je Boh ten, na ktorého sa spolieham vo svojom živote alebo je niekde v úzadí, keby prišiel horší čas? Urazil som, pohoršil niekoho? Som mierotvorca vo svojom okolí alebo skôr nie? Povedal, urobil som niečo, čo doteraz ľutujem? Je nejaký hriech, ktorý vie iba Boh?

Milé sestry a bratia! V Evanjeliu podľa Jána 6,56 čítame: Kto je moje telo a pije moju krv zostáva vo mne a ja v ňom. Pán Ježiš túži po nás, chce byť s nami v spojení - tom najbližšom. V týchto dňoch, ktoré prežívame to však nie je možné. O to viac si uvedomujme o čo prichádzame a na čo sa môžeem tešiť, keď budeme môcť sa stretnúť so Vzkrieseným živým Pánom v Jeho daroch, ktorí nám zanechal. Amen

Soli Deo Gloria!

Teším sa na Vás pri Pánovom stole.
Tibor Molnár