Dobrá správa o súde

Dobrá správa o súde

Biblia nehovorí ako Pán Boh vyzerá. Zato vraví, ako Boh koná. Kniha Jóbova (5, 18) predstavuje Boha ako Toho, kto raní, aj obväzuje, kto udiera, ale koho ruky aj liečia. My však mnohokrát veríme v „okypteného“ Boha, v akéhosi Boha „invalida“; v Boha, ktorý má len „jednu ruku“. V stredoveku – napr. v období mladosti Martina Luthera – ľudia verili v Boha, ktorého ruka len švihá, len tresce, iba udiera. Luther z Písma svätého správne pochopil, že to nie je úplný – celistvý obraz o Pánu Bohu.

V súčasnosti sa stal bežným opačný extrém. Nemálo ľudí opäť verí v Boha „s jednou rukou“ – v Boha „okypteného“, ktorého ruka pre zmenu len tvorí, len obväzuje, iba nás lieči z našich previnení. Kým v stredoveku sa zľahčil, ba až stratil moment Božej nepodmienenej lásky – Božieho milosrdenstva, dnes sa zľahčuje až stráca moment Božieho súdu. Boh, ktorý súdi, ktorý sa hnevá, ktorého ruka trestá – raní, sa stal v súčasnosti prežitkom. Napriek celému radu zmienok o Božom súde v Biblii, sa dnes o ňom veľa nerozpráva, tak ako nehovoríme o záležitostiach, ktoré sú nám krajne nepríjemné. Súčasní ľudia totiž veria, že smrť človeka (sama o sebe) je už týmto Božím súdom; že smrťou sa končí všetko. Veria, že azda tým najzbožnejším bude venovaný ešte nejaký „zákusok“ v podobe „nudného večného života“, ale o ten väčšina nestojí, presnejšie: v nijakú večnú odmenu, či večný trest vôbec neverí. Tomuto klamu by sme, nemali podľahnúť, lebo Božie slovo o súde hovorí. Konkrétne a mnohokrát. Nezáleží, čo si o tom ľudia myslia. Ľudské popieranie Božieho súdu zďaleka neznamená, že mu môže ktokoľvek z nás uniknúť.

Biblia dáva Boží súd do súvisu s druhým príchodom Pána Ježiša Krista a s koncom sveta. 

Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane.  Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.  Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte!“ (Matúš 24, 40 – 44) 

Tieto biblické slová sú Ježišovou odpoveďou na otázku učeníkov: Aké budú znamenia Pánovho príchodu a skončenia tohto sveta? (Matúš 24, 3) Z Ježišovej odpovede je zrejmé, že dôraz nie je položený na budúcnosť, na predpovedanie budúcich udalostí, ale na správnu duchovnú orientáciu v prítomnosti. Je nesmierne dôležité porozumieť dobe, v ktorej žijeme a prevziať za ňu zodpovednosť. V odpovedi Pána Ježiša  ide tiež o výzvu, vziať vážne fakt Božieho súdu, hoci pre nás to, že svet sa raz skončí, je temer nepredstaviteľné.

 

Tento text môžeme nazvať evanjelium o súde. Niekto sa môže spýtať, ako by súd mohol byť aj evanjeliom (dobrou správou)? Posolstvo uvedeného evanjelia však nehlása iba súd, len hrôzu a strach, ale najmä Boží príchod. Príchod Pána Ježiša nebude iba strašným ničením, ale uprostred apokalypsy sveta (Matúš 24, 29) Spasiteľ prichádza, aby sa nás zaujal. Prichádza po svojich. Máme teda vo svojom živote urobiť všetko preto, aby sme sa dali zachrániť. Toto evanjelium je síce o súde, ale pre veriacich v Ježiša je táto zvesť zdrojom radosti a útechy o Božom víťazstve nad nespravodlivosťou.

 

Príchodu Spasiteľa budú predchádzať ešte mnohé vojny, ľudské utrpenia a osobné tragédie (Matúš 24, 5 – 11). Udalosti späté so skazou Jeruzalema sú len začiatkom konca vekov (Matúš 24, 6b). História sveta sa stáva otvorenou knihou, ktorá pozorným Ježišovým učeníkom všetkých dôb, poskytuje znamenia. To hlavné, čo sa v „knihe dejín“ nášho sveta máme dočítať je, že pre ľudí bude nemožné, aby sa zachránili sami; že napriek prežívaným problémom je nám náš Pán blízky a hľadá tých, ktorí porozumejú svojej dobe – naučia sa čítať znamenia konca času a preberú za dobu, v ktorej žijú zodpovednosť. 

Doba konca času bude poznamenaná stratou lásky (Matúš 24, 12), Pánov druhý príchod na našu zem bude viditeľný pre všetkých (Matúš 24, 27 . 30). Nik sa nebude môcť vyhovárať, že nepočul Božie slovo, že nemal šancu uveriť. Pán Boh je spravodlivý a príležitosť k viere v Ježiša dáva každému počas jeho pozemského putovania. Je len otázkou, či sme dosť citliví na to, keď k nám Pán prichádza – vo svojom Slove, v sviatostiach i v našich blížnych.

Ak chce niekto uniknúť pred záhubou a pred Božím spravodlivým hnevom, potom existuje iba jediná spoľahlivá cesta záchrany: v milosti Ježiša Krista, ktorú prijímame vierou. Apoštol Pavel píše: „V Ňom (v Kristovi) máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti“ (Efezským 1, 7).  Len v úprimnom odovzdaní sa Ježišovi vo viere je jediná možnosť – jediná cesta úniku pred Božím spravodlivým súdom. K tomu, aby sme sa vierou držali Ježiša, sme Božím slovom  pozvaní. 

 „Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá – spustená do mora – zachytila ryby každého druhu. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili. Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov.“ (Matúš 13,47 – 50) 

Správa o Božom súde nepríjemná. Zároveň je však Boží posledný súd aj správou plnou útechy.

(1) Posledný Boží súd prináša uistenie, že Pánu Bohu sa udalosti nevymkli z rúk. Biblická správa o poslednom Božom súde je dobrou zvesťou. Ukazuje, že Bohu sa udalosti nevymkli spod réžie; že Ježiš Kristus má tvoj i môj život pod starostlivým dohľadom.

Z nášho pohľadu vidíme vo svete mnoho zla, nešťastia a utrpenia. Médiá sú oveľa menej ochotné informovať o tom, že veľa ľudí sa usiluje o dobro – a to nielen pre seba, ale nezištne – pre iných. Posolstvo Božieho súdu pripomína, že hoci dobro a zlo sú pomiešané ako ryby v rybárskej sieti, toto pomiešanie nie je beznádejné. 

(2) Boží súd znamená, že raz bude jasne rozlíšené, čo bolo dobré – od toho, čo sa tak iba tvárilo. Slovami Ježišovho podobenstva, ryby budú oddelené od morskej hávede. Budeme súdení nie podľa toho, ako sa cítime, ale podľa toho, ako náš život vidí Pán Boh. Dobré bude zachované a plané vyhodené. Výber sa bude diať spravodlivo, bez protekcie, korupcie, bez podplácania – čo je v súčasných pomeroch neslýchane dobrá novina!

Predstavme si, že stojíme v dlhom rade a čakáme na nejaký krásny program. A tu príde niekto, kto povie: Poďte: Ty, ty a ty! – A ďalším: Ty, ty a ty už nemôžeš ísť!    

Alebo si predstavte, že stojíte v rade na obľúbenú zmrzlinu. Tešíte sa, sliny sa vám zbiehajú, už prichádza rad na vás, keď vtom zmrzlinárka povie: Zatvárame! – A zatvorí okienko zmrzlinového stánku. – Podobné  to bude na Božom súde. S jedným rozdielom: Nik nebude protestovať, lebo výroky prijatia či odsúdenia budú spravodlivé.

Na pohreboch sa lúčime s našimi zosnulými s nádejou. Predsa však dôjde i k rozlúčkam, pri ktorých už nezostane nijaká nádej. – Dôjde k nim na Božom poslednom súde. Veď akáže nádej je pre toho, kto sa dobrovoľne zriekne najvyššieho Dobra – Krista – Jeho milosti, Božieho odpustenia? 

(3) Zvesť o poslednom Božom súde je navzdory tomu dobrou správou. Božie slovo hovorí, že nie my budeme rozsudzovať. Útechou, posilnením a radosťou je, že nás bude súdiť Pán Ježiš Kristus. – Ten, kto je Láska. – Kto sa stal jedným z nás, aby nám ukázal, čo znamená žiť ako Božie dieťa. Dobrou správou v zvesti o Božom súde je, že  nás bude súdiť Ten, kto nás má rád, kto obetoval za nás svoj nevinný život.      Boží súd je vážnou a pravdivou správou. Hovorí, že nie je dôležité vedieť, ako vyzerá peklo, ale to, že vďaka Ježišovi Kristovi môžeme peklu uniknúť. Aj preto Biblia nezamlčuje  zvesť o Božom súde. Koná tak, lebo pre vieru v Pána Ježiša Krista môžeme uniknúť Božiemu hnevu – Božiemu spravodlivému súdu.  Nikoho nemožno vopred odpísať. Bude to Boh – Víťaz nad smrťou Ježiš Kristus, kto, všetko a všetkých spravodlivo posúdi.  Dajme pozor, v známom podobenstve o poslednom súde (Matúš 25, 31 – 46) nebudú odsúdení nijakí kriminálnici, žiadni zločinci, ale tí, ktorí nepoznali, Ježiša Krista prichádzať v ľuďoch – hladných, smädných, chorých a väznených. Kiež nám raz Ježiš nepovie: Bol som hladný, smädný, chorý, vo väzení, a neposlúžili ste mi.

Pán Ježiš nás nevykúpil, nezachránil preto, aby nás opustil, ale aby sme s Ním žili: teraz i naveky. Boží súd – koniec dejín nášho časného sveta, je spojený s Pánom Ježišom Kristom.  A to nie je horor, ale radosť a záchrana pre všetkých, ktorí Ježišovi dôverujú. Náš Pán, Ježiš Kristus, nech nás zmocní prežívať naše časné dni vo viere v Neho a v láske k ľuďom. Nech nás vo svojej cirkvi sceľuje – ako v opravovni, kde sa uzdravujú rozbití ľudia. Nech nás vedie k tomu, čo je čisté a správne a počuje od nás k tomu naše ochotné a dôveryplné: Áno.  

Použitím viacerých prameňov:  Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár

Oblasť príloh