Dobrá komunikácia buduje, zlá ničí

Dobrá komunikácia buduje, zlá ničí

Ucho je prvým orgánom vnímania, ktorý sa vytvorí u nového človiečika. Už embryo počuje tlkot srdca svojej mamy, počuje hudbu, ktorá k nemu preniká. Na druhej podľa tvrdení lekárov, pacient ležiaci v kóme ešte počuje. A keď zomierame, sluch je to posledné, čo prestane fungovať. 

Schopnosť počuť, počúvať je nesmierne dôležitá. Umožňuje nám porozumieť si s iným človekom, súcitiť s ním. Kto nedokáže počuť a počúvať, bude s druhými komunikovať len veľmi ťažko.

Mnohé problémy v živote sú spojené práve s ťažkosťami v komunikácii. Aj preto je komunikácia zásadná téma. Jej vážnosť približuje i nasledujúci príbeh:

V lese zavládol nepokoj. Šírila sa v ňom správa, že medveď má listinu smrti – zoznam zvierat, ktoré sa hotuje zjesť. Každého, kto je na listine napísaný, zožerie. Všetky zvieratá sa pýtali: Som tam aj ja? A kto bude najbližšie na rade? Prvý nabral odvahu jeleň, zašiel za medveďom sa a spýtal sa ho: „Povedz, som na tvojom zozname?“ „Áno“, odvetí medveď – „si tam zapísaný.“ Vskutku, jeleňa našli onedlho mŕtveho. Ako ďalší sa za medveďom odváži vlk: „Medveď, je pravda, že máš zoznam zvierat, ktoré zješ?“ Medveď: „Je to pravda.“ Vlk: „A som aj ja na tom zozname?“ Medveď: „Áno, aj ty.“ Nasledujúci deň nájdu vlka mŕtveho. Tretí deň sa za medveďom vyberie zajac a pýta sa: „Macko, som aj ja na tvojom zozname?“ Medveď: „Hej, si.“ Zajac: „A môžeš ma z neho vymazať?“ Medveď: „Jasné, žiaden problém.“ Ponaučenie z príbehu: Dobrá komunikácia je základom úspechu a niekedy aj vecou prežitia. Svedectvom významu komunikácie je Branislav Tvarožek. V Slovenskom národnom povstaní bojoval proti fašistom. Keď ho zajali, započul rozhovor nemeckého veliteľa s mužom z ošetrovne o  tom, že všetci, ktorí sú schopní pochodu, majú byť na ďalší deň deportovaní do nacistického koncentračného tábora. Keďže Branislav Tvarožek vedel po nemecky, podarilo sa mu presvedčiť lekára, aby ho zapísal na zoznam chorých. To ho zachránilo pred transportom do koncentráku znamenajúcim obrovské riziko smrti. https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/539318-hrdinu-z-povstania-komunisti-uvaznili/ Od schopnosti dobre komunikovať, pozorne počúvať i hovoriť, môže záležať až prežitie. 

Komunikácia ovplyvňuje úspech či zlyhanie v osobnom živote. I v zamestnaní – trávime v ňom nezriedka viacej času ako doma. Dobrá komunikácia je dvojcestná – obojsmerná; je dialógom, nie monológom. Pritom nejde len o hovorenie. Komunikácia znamená oveľa viac, ako hovoriť.

Popri verbálnej (slovnej) komunikácii, poznáme aj neverbálnu (mimoslovnú) komunikáciu.

Bez slov môžeme komunikovať výrazom našej tváre i vzdialenosťou od nášho partnera. K neverbálnej komunikácii patrí aj dotyk, spôsob držania tela, reč pohybov a očný kontakt. Popri slovnej a mimoslovnej komunikácii je dôležitá aj komunikácia činmi. Nimi povieme neraz viac, ako slovami. Či už ide o komunikáciu verbálnu, neverbálnu alebo o komunikáciu činmi, dobrá komunikácia buduje: vzťahy, pocit prijatia, spolupatričnosti, radosť. Nevydarená, zlá komunikácia ničí: vzťahy, pocit prijatia, spolupatričnosti, radosť. Komunikácia je dôležitá, lebo určuje vzťahy v rodine, v zamestnaní, v cirkvi, v krajine. Ak je komunikácia dobrá, dobré sú aj vzťahy, keď komunikácia „ochorie“, choré budú aj vzťahy, ak komunikácia zomrie, zomrú aj vzťahy. Komunikácia vzťahy vytvára, aj odráža to, aká dobrá či zlá je ich kvalita. 

Niektorí ľudia majú na sebe – vpredu i na chrbte – pripevnenú výrazný pútač. Chodia po meste ako živé reklamné tabule. Niekedy propagujú mobilného operátora, inokedy kultúrne podujatie či politickú stranu. Keby ste sa ich spýtali na podrobnejšie informácie, často len myknú ramenom a odvetia: „Neviem, ja len nosím reklamu...“ Niekedy sa nám tak vodí s ťažšími biblickými textami. V Biblii sú mnohé state, ktorým nerozumieme. Dívame sa na písmená v našej Biblii a ona „mykne plecom“ a povie: „Ľutujem, ja som kniha, neviem hovoriť, nemôžem ti vysvetliť, čomu nerozumieš. Čítaj ďalej a pokús sa porozumieť. Písmo sa vysvetľuje Písmom. Viac pre teba urobiť neviem.“ 

Evanjelista Ján hovorí, že Boh je komunikácia. V Ježišovi prišiel k nám do nášho sveta, aby s ľuďmi hovoril tvárou v tvár. V Ježišovi kráča Božie Slovo týmto svetom. To, čo Boh povie, čo komunikuje – čo chce a sľubuje, nie je medzi prednou a zadnou stranou obálky knihy, ale dostáva telo, nohy a kráča uprostred ľudí. „Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu“ (Ján 1, 14). Ježiš je viac ako len živá reklamná tabuľa s vytlačenými biblickými citátmi. S Ním prišlo na zem živé, názorné Božie Slovo. Kto nerozumel, mohol sa opýtať a dostal odpoveď. Niekedy odpoveď celkom inú, akú by očakával. Ježiš potvrdzuje, že Bohu záleží na dobrej komunikácii s nami. Pán Boh sa nám prihovára. Chce s nami hovoriť. Bez komunikácie s Bohom, počúvania Božieho slova a modlitby, bude komunikácia s ľuďmi ťažká, ešte väčšmi poznačená našou nedokonalosťou a hriešnosťou. Nech nám nezovšednie, nestane sa pre nás samozrejmým, že Pán Boh si v Ježišovi vyhľadal cestu k nám. 

Na Bohu, ktorý vstúpil s nami do komunikácie je zrejmé, že komunikácia je prejavom lásky, vonkajším prejavom vnútorného vzťahu. Najneskôr od prvých Vianoc vieme, že Bohu nie sme „ukradnutí“. Boh sa v osobe Ježiša stal pre nás viditeľným náprotivkom, ba priateľom. A to je čosi celkom iné, ako by sme mohli očakávať. Možno ste zažili skúsenosť, že druhí nepovažovali za potrebné s vami komunikovať, že vám dali najavo že vami pohŕdajú, či ukázali svoju nadradenosť. Je nemilé, keď nás odbavia v predsieni, lebo, to „veľké zviera“ v kancelárii nemá ani čas, ani chuť s nami hovoriť...

Boh si počína celkom ináč. On nás stvoril ako bytosti schopné komunikácie s Ním. U Neho nejestvuje žiadna predizba, nijaká čakáreň, ale Ježiš, ktorého nám poslal, nás učí Boha volať „Otec“. A deti si nepotrebujú zaistiť u Otca termín, aby sa s Ním mohli pozhovárať. 

Podľa evanjelistu Jána: Boh je komunikácia. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo“ (Ján 1, 1). Boh nám dal schopnosť počuť, čo nám On hovorí, aj schopnosť povedať Mu, čo máme na srdci. Nemusíme byť odborníkmi na komunikáciu, aby sme vedeli pomenovať dve chyby v komunikácii: 1) Jeden z partnerov nepočúva. 2) Druhý už nič nehovorí. Obe sú zlé. Obe poznáme z komunikácie s ľuďmi aj z postoja k Božiemu Slovu. 

Prvú chybu Ján opisuje takto: (Slovo) „bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali“ (Ján 1, 10 – 11). Je to stará „hra“: Jeden sa namáha druhému čosi dôležité povedať, ale ten nepočúva, pôsobí bez záujmu a unudene. A pre arogantné nepočúvanie potom prepasie to, čo bolo naozaj dôležité. Dnes mnohí pestujú kultúru nepočúvania. Vraj: „Čo dôležité už len môže povedať viera, cirkev, kresťanstvo? Nech si vravia, čo chcú... My si aj tak urobíme po svojom...“ Takto sa komunikácia s Bohom nemôže podariť. Ján píše: „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími“ (Ján 1, 12). Mnohé krízy, konflikty hádky, nedorozumenia vznikajú, keď nepočúvame vôbec alebo len „na pol ucha“ a keď spolu nehovoríme otvorene a čestne.

Druhou chybou v komunikácii je, keď ten, ktorý má vravieť, zostáva ticho. Niekedy máme dojem, že aj Boh je ticho; že keď sa pýtame: „Prečo sa to muselo stať? A prečo práve mne – našej rodine? Ako to mohol Boh dopustiť? Čo som spravil, keď sa mi dejú také zlé veci?...“, odpoveď neprichádza. V situáciách, keď sa pýtame, očakávame že Pán Boh nám odpovie, a to nielen slovami, ale mocným činom, ktorý ukončí utrpenie a zahojí otvorené rany. No neraz zažijeme, že z Božej strany je ticho – a to nie je jednoduché. Skúsenosťou je, že múdre vysvetlenia nie sú to, čo v takých situáciách ľudia hľadajú. „Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami“ (Ján 1, 14). Odpoveďou je toto Slovo – Ježiš sám. On, ktorý zažil bolestné utrpenie, ktorý si tiež kládol otázku: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Žalm 22, 2) Božia odpoveď znie: V Ježišovi je Boh tu – pri nás – aj uprostred našich trápení, On pozná našu bolesť. Uisťuje nás, že po pochybnostiach a smrti, bude mať posledné slovo vzkriesenie. 

Príchodom Ježiša  do nášho sveta – tým, že Boh k nám prehovoril vo svojom Synovi (Židom 1, 2) – dostala komunikácia medzi Bohom a ľuďmi novú kvalitu. Od nej sa má odvíjať aj naša komunikácia s ľuďmi. Ako je Božia komunikácia s nami prejavom lásky – vonkajším prejavom vnútorného vzťahu, tak to má platiť aj o našej komunikácii s Bohom i ľuďmi.

Pán Boh má zoznam – listinu života a lásky. A keď sa Ho spýtame: „Som aj ja na tom zozname?“ A  Boh odpovie: „Áno, aj ty si tam“, nepokazme to tým, že zle komunikujeme; nech je naše počúvanie i hovorenie odrazom krásnej Božej komunikácie s nami. 

Použitím viacerých prameňov: Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár