Deformácie cirkvi

Deformácie cirkvi

Cirkev je svätá, všeobecná, jediná. Avšak dôsledkom deformácií cirkvi to tak navonok nevyzerá. Pri premýšľaní o deformáciách cirkvi nejde o „špinenie svojho hniezda“, ale o uvedomenie si, o čo má v cirkvi predovšetkým ísť, a o čo nie.

1. deformácia: Cirkev ako spolok

Dochádza k nej, keď sa cirkev s obľubou sústreďuje na rozličné schôdze, zasadnutia (organizačné, vzdelávacie), na slávnosti. Samé o sebe nie sú zlé a kde žije, funguje viac ľudí, je nevyhnutná aj určitá forma a organizácia. Je však omylom, ak sa tieto veci stanú ťažiskom života cirkvi. Keď zabúdame, že na rozdiel od spolkov, nás v cirkvi nespája predovšetkým činnosť, organizovanie, štruktúra, ale osoba: náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus. Od  Neho sa učíme, Jemu veríme a slúžime.  

2. deformácia: Cirkev ako dobre prosperujúci podnik

Znie to ako skoro ako vtip. Nejeden z cirkevných zborov v súčasnosti totiž zápasí s finančnými ťažkosťami –  kdeže teda prosperujúci podnik. Ani táto deformácia, žiaľ, nie je výnimkou. Rozumieme pod ňou prílišný dôraz na poriadok, sústredenie sa na presnú inventúru všetkého zariadenia, na úplnosť kartoték atď. Určite, bez poriadku sa žiť nedá – ani v cirkvi. Ba vo viacerých veciach máme v oblasti organizácie a poriadku čo zlepšovať. Avšak nazdávať sa, že keď sú zapísané všetky údaje, ak sedia všetky účty a vyplnené sú všetky potrebné tlačivá – že vtedy cirkev naozaj žije, vtedy je vskutku v úplnom poriadku – je deformáciou cirkvi. 

3. deformácia: Cirkev ako poddanská (nevoľnícka) dedina

S týmto typom deformácie cirkvi sa stretneme vtedy, keď' sa farár či iní cirkevní funkcionári správajú voči ostatným ako feudálny pán k svojim poddaným. Ustavične ich dirigujú, kontrolujú, napomínajú, neprijímajú ich kritické pripomienky. Vyzerá to tak, že vedúci cirkvi sú tí múdri, ktorí musia ostatných – tie „hlúpe ovečky“ – riadiť, poháňať. Hoci je pravdou, že mnohým ľuďom v cirkvi vyhovuje, keď svoju vlastnú zodpovednosť za život zboru presunú výlučne na iných (farára, presbyterstvo), je choré, keby farár, presbyteri s takýmto stavom súhlasili. Nikdy by si vo vzťahu k členom zboru nemali počínať ako páni voči poddaným. Usmerňovanie nemá prevažovať nad porozumením. Zaiste, cirkev nemá prehliadať nedostatky a má naprávať chyby, ku ktorých došlo. No nie je tu nato, aby slabých vylučovala, ale aby ich predovšetkým podopierala, pomáhala im nájsť Toho, ktorý povedal: „Ja som cesta i pravda i život“ (Ján 14, 6). 

4. deformácia: Cirkev ako stredisko náboženských služieb

Zrejme najčastejšou deformáciou cirkvi je akýsi „cirkevný supermarket“, v ktorom sa človek správa ako zákazník – vyberie si, čo sa mu hodí... Veď za peniaze sa dnes dá kúpiť skoro všetko. Mnoho ľudí chápe cirkev ako podnik s ponukou náboženských služieb. Krst, sobáš, pohreb, výpis z matriky, štedrovečerné (pokiaľ možno romantické) služby Božie – to ľudí zaujíma. Bolo by to výborné, keby to, z ich hľadiska záujmu o cirkev, nebolo všetko. To, že aj oni majú za cirkev zodpovednosť, už príliš nevidia. Namiesto ich povzdychov: „Farár, biskup by mal..., cirkev by mala...“, nezaškodí popremýšľať, čo by som mohol urobiť ja, ako by som ja vedel pomáhať. Cirkev, to som predsa aj ja, my – nie iba on, ona, len tí druhí. Biblický model cirkvi je bratstvo okolo Ježiša Krista: „Jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia“ (Matúš 23, 8). Bratia (nepochybne aj sestry) okolo spoločného Pána; žiadni páni ani spotrebitelia. Tí, ktorí sú si rovní a vzájomne si slúžia darmi, ktoré dostali od spoločného Pána, bratstvo okolo Ježiša Krista – to je pravý model cirkvi.

Deformácie cirkvi možno odstraňovať návratom cirkvi do takej podoby – formy, akú jej dal jej Pán (Efezským 5, 25b – 27). Nie v zmysle vrátenia sa k „starým dobrým časom“, veď  kresťanská cirkev nikdy nebola ideálna; ale v zmysle návratu k pôvodným nosným myšlienkam, vo forme, ktorá zodpovedá súčasnosti.

Ďalšie texty o biblickom modeli cirkvi:  Ján 15. kapitola: Ježiš – vínny kmeň, my – ratolesti;  1. Korintským 12. kapitola: Hlava a telo; cirkev – živý organizmus, nie „len" organizácia.

Voľne podľa: Miloslav Hájek: Vím, komu jsem uvěřil (Evangelické nakladatelství, Praha 19913) Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár


Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.