BUDÚCNOSŤ

BUDÚCNOSŤ

Text: 5 Moj. 34, 1-6

Mnohí si neraz kladú otázku: "Ako to bude v nebi, čo nás vlastne čaká?"

Mojžiš vedel, že keď vystúpi na vrch Nebó, za krátky čas zomrie. Musel to byť veľmi zvláštny pocit. Ale keď pozorne čítame 5. knihu Mojžišovu, ktorá je v mnohých kapitolách venovaná rekapitulácii toho všetkého, čo sa za posledných 40 rokov stalo, môžeme vidieť Mojžišovo pokorné srdce a aj to, že je pripravený, že to, na čo si ho Boh vyvolil, dokončil.

Tí, ktorí žijú svoj život v dôvernom priateľstve s Bohom sa smrti neboja. Pretože majú v Boha hlbokú dôveru, môžu aj smrť očakávať s pokojom a radosťou. Vidíme to krásne na Pavlovom živote, keď písal: Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si zvoliť. Ťahá ma to na obe strany: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie.“ Fil.1, 21-23  Alebo, tiež na sklonku svojho života, keď vie, že musí umrieť ako rímsky väzeň odsúdený na smrť, môže v pokoji rekapitulovať a povedať: „Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu! Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.“2Tim.4,6-7

Teraz stál Mojžiš hore na vrchu Nebó a dostal od Hospodina zvláštne privilégium: „Hospodin mu ukázal celú krajinu: Gileád až po Dán, celý kraj Naftaliho i kraj Efrajima a Menaššeho i celý kraj Júdov až po Západné more, Negev a oblasť údolia Jericha, mesta paliem, až po Coar.“ Muselo to byť v nadprirodzenom videní, lebo pri pohľade na mapu krajiny, to nemohol vidieť voľným okom, nech už by bolo počasie a viditeľnosť akokoľvek dokonalá. Bohu ale nič nie je nemožné, a komukoľvek z nás, tak ako Mojžišovi, môže kedykoľvek otvoriť oči, aby sme videli duchovnú realitu (ktorá je rovnako reálna a pravdivá ako tá, ktorú bežne vidíme okolo seba). Hospodin Mojžišovi povedal: „Toto je krajina, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: ‚Dám ju tvojmu potomstvu!‘ A tak sa aj stalo.

Aká je naša realita?

Uvedomujeme si, že sme tu len pútnici, a že potrebujeme vedieť, kam ideme, kde je cieľ našej cesty, na čo sa máme tešiť. Veď predsa: „naša otčina /naša vlasť/ je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ Fil. 3, 20

Predstavme si nejaký nádherný zážitok, skúsenosť, čas, na ktorý vždy radi a s láskou spomíname. Či už sme niekde boli, alebo strávili veľmi hlboký a osobný čas s milovanými ľuďmi, prihodilo sa nám niečo, čo pozitívne zmenilo náš život, dalo životu zmysel, naplnilo nás radosťou, krásou a tými najlepšími pocitmi a túžbami. Dokážeme uveriť, že Boh má pre nás nekonečne krajšie a nádhernejšie veci, zážitky?

Ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ 1Kor. 2, 9-10

Mojžiš mal zážitok videnia, keď na vlastné oči videl splnenie Božích zasľúbení pre vyvolený ľud, splnenie toho, čomu obetoval 40 rokov svojho života. Mohol prežiť a vidieť, že BOH je verný vo všetkých svojich zasľúbeniach.

Presne o to sa môžem oprieť aj my, o Božie zasľúbenia, ktoré máme pre nás – Jeho vykúpený ľud – v Božom slove. Pán Ježiš svojim verným išiel pripraviť miesto: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto.“ A jediná možnosť, ako sa dostať do nebeského kráľovstva je cez Pána Ježiša. „a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte. Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ J. 14, 1-6

Toto je naša destinácia, toto je náš reálny domov, už tu a teraz, veď ako som spomenul, vďaka Pánovi Ježišovi je „naša vlasť – domovina – v nebesiach.“ Tu sme len pútnici, tu sme len na malú chvíľku. Možno by sme sa mali vierou častejšie modliť „Maranata“ – Príď Pane.

Pieseň na povzbudenie

https://www.youtube.com/watch?v=3bTjZfpK_y8