Boh nám v krste povedal ÁNO skôr, ako by sme ho my vedeli povedať Jemu

Boh nám v krste povedal ÁNO skôr, ako by sme ho my vedeli povedať Jemu

Nie je krst ako krst

O krste sa dnes často, avšak mylne, hovorí pri „krstoch“ kníh, CD nosičov, lodí, lietadiel... Pri takýchto reklamno-zábavných akciách sa „krstí“ nielen vodou, ale aj vínom, ľadom, pieskom, soľou, ohňom... Podľa tohto chápania by krst bol uvedením do života; pokrstený znamená byť mokrý, poliaty, posypaný... Je jasné, že v takýchto prípadoch by bolo primerané hovoriť nie o krste, ale o uvedení do života (lode, cédečka, knihy...). Ak ľudia predsa len toto označujú za krst, potom treba rozlišovať medzi krstom kresťanským (krstom svätým)  a svetským („krstom“ nesvätým). 

Význam slova krst

V slovenčine jeho význam poodhalí ruské slovo „krest“, ktoré znamená krst i kríž zároveň. Pri krste teda máme  do činenia s krížom. Znamením kríža žehnáme krsteného, znamenie kríža kladieme na jeho život, aby sme naznačili, že v tomto znamení má svoj život zachránený a ochránený.

Slovo krst v pôvodnej gréckej reči Novej zmluvy (baptidzein), znamená ponoriť, vnoriť do vody, umyť, obmyť. Tým je  naznačený nielen fakt, že pri krste používame vodu, ktorá obmýva človeka, ale zároveň v duchovnej rovine je podčiarknuté, že pri krste sme ponorení do Krista. Stávame sa jedno s Ním.

Hodnotu krstu dáva Kristus

Krst svätý si nevymyslela cirkev. Krstiť prikázal sám Pán Ježiš Kristus. On ustanovil krst svätý slovami:  „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal, Ajhľa ja som s vami po všetky dni až do konca sveta“ (Matúš 28, 18 – 20). Nekrstíme preto, že by sme azda my dali krstu nejakú hodnotu. Krstíme, lebo Pán Ježiš nám to prikázal a my veríme Jeho slova, poslušne ho rešpektujeme. Pán vložil do úkonu krstu svoju prítomnosť, dal mu hodnotu i zasľúbenie (Marek 16, 16). 

Krst nie je mágia

Krst rozhodne nie je magický úkon, ktorým dieťatku zabezpečíme, aby bolo zdravé. Krst nenahrádza červenú šnúrku na ruke dieťatka – krst ju odmieta – na ruke pokrsteného nemá čo hľadať. Krst nie je čarovanie pre zdravie. Je odovzdaním dieťatka do Božích rúk. Krst napomáha ku spaseniu. 

Patrí nám všetko, čo nám Pán Ježiš získal svojou smrťou a vzkriesením

Termín: „v mene“ znamená, že krstíme z Ježišovho poverenia. To zaiste tiež. Biblia však vraví o krstení „v meno“. Čo to znamená? Meno označuje konkrétnu osobu, v tomto prípade Trojjediného Boha: Otca, Syna, Ducha Svätého. Krstiť v meno Boha: Otca i Syna i Ducha Svätého značí, že ide o pokrstenie (ponorenie – vnorenie) do vplyvu, kompetencie – právomoci Otca i Syna i Ducha Svätého. Teda o  včlenenie do toho, čo Pán Boh pre nás vykonal vo svojom Synovi (čítaj: Rímskym 6, 4 a Kolosenským 2, 11 – 12).  Sme včlenení do Ježišovej smrti a vzkriesenia.  Patrí nám všetko, čo nám Pán Ježiš smrťou a svojím vzkriesením získal: odpustenie hriechov, istota, že sme Božie deti, že patríme do cirkvi, skvelá budúcnosť, ktorú Pán Boh pripravuje vo večnosti tým, ktorí Mu dôverujú.

Žiť s Kristom a prinášať ovocie Ducha

Biblia nám pripomína: „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojim telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu" (1. Korintským 6, 19 – 20).

Do Krista – do Jeho smrti a vzkriesenia, sme krstom svätým včlenení ako ratolesť do vínneho kmeňa (Ján 15, 1 – 8). Nie všetci pokrstení zrastú s Kristom. Sú aj suché ratolesti, alebo ratolesti, ktoré neprinášajú ovocie (ovocie Ducha Svätého: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť – Galatským 5, 22 – 23a). Cez krst dostávame šancu žiť na duchovnom kmeni Pána Ježiša Krista, z Neho čerpať miazgu – duchovnú výživu. Mnohí pokrstení ju však, žiaľ, nečerpajú. Preto duchovne hynú. Bez spojenia s Kristom, bez viery v Ježiša, krst nepomôže.  (Ján  15, 6) 

Krstiteľnica pripomína, komu patríme

Krstiteľnica v kostoloch je spravidla umiestnená v blízkosti oltára. Oltár je symbolom Božej prítomnosti. Do spoločenstva s Pánom Bohom – do Jeho prítomnosti otvára dvere práve krst svätý. To znázorňuje aj vnútorná architektúra kostolov. Krstiteľnica v blízkosti oltára už svojím umiestnením vyjadruje: Nemôžete ma nebrať na vedomie,  ignorovať, že ste pokrstení – to jest, že ste vstúpili pod Kristovu vládu, pod Jeho vplyv, do Jeho právomoci. To, že sme pokrstení nám neraz  „zavadzia“; radšej chceme byť sami svoji, ako Boží. – Robiť nie to, čo chce Pán Ježiš, ale čo chce naše sebecké ja...  Pamätajme: Nie sme sami svoji, veľmi draho sme boli kúpení!  (1. Korintským 6, 20). 

Krst nemluvniat

S vecami, ktoré sú pre dieťa dobré, neotáľame (napríklad s očkovaním proti chorobám).

Nie je správne povedať: „Nedám dieťa pokrstiť, nech sa rozhodne samé (keď dospeje),  či chce v Krista veriť, alebo nie.“ Kto takto zmýšľa, ako by vravel: „Prečo dieťatku vnucovať, akej bude národnosti? Nebudeme ho učiť ani materinskú reč; vyčkáme nech vyrastie a potom sa samé rozhodne, ktorú národnosť a ktorú reč si zvolí za svoju.“ Pri takomto postupe by sa dieťa pravdepodobne nenaučilo hovoriť, vyrástla by z neho zaostalá, škrekot vydávajúca bytosť. Ak vieme, že žiť v cirkvi je správne – biblické a duchovne osožné, dávame dieťatku možnosť rásť v spoločenstve cirkvi. Keďže vieru považujeme za dôležitú – bez nej nie je možné páčiť sa Bohu (Židom 11, 6) – nebudeme dieťaťu odopierať Božiu milosť. Dáme ho pokrstiť a budeme ho učiť o Pánu Bohu slovom i príkladom svojho života, aby dieťa od malička rástlo vo vedomí: Viem Komu patrím. – Nepatrím na stranu hriechu, ale Spasiteľovi Pánovi Ježišovi Kristovi. Ak krstíme už nemluvniatka, konáme tak preto, lebo na základe svedectiev Biblie veríme, že Kristova smrť predznamenala náš život. Boh nechal Ježiša zomrieť ešte skôr, ako sme pochopili, čo pre nás Ježišova obeť znamená. Boli sme skutočne slabí, bezmocní, neschopní spoločenstva s Bohom a Kristus zomrel za nás (Rímskym 5, 6 – 8). Boh nám v krste povedal ÁNO skôr, ako by sme ho my dokázali povedať Jemu – Jeho láske. 

Narodenie zhora

Niektorí hovoria, že nie je dobré krstiť deti, lebo krst musí byť prejavom ich viery. Takúto požiadavku v Biblii nenachádzame. Biblia hovorí, že krst je kúpeľom znovuzrodenia (Títovi 3, 5).

Ktoré dieťa sa samé žiadalo narodiť? – Ani jedno. Každé sa narodilo bez vlastného pričinenia. Znovuzrodenie je Duchom Svätým spôsobený začiatok nového života. Ide o narodenia zhora, nie o to, čo môže vypôsobiť naše rozhodnutie. My sme však za Bohom darovaný nový život zodpovední. Máme sa denne rozhodobať pre to, čo sa páči Kristovi a k tomu viesť aj pokrstené deti. „Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli“ (Galatským 3,27). Pokrstení majú vierou priľnúť ku Kristovi ako k telu človeka priľne jeho odev. Boli sme pokrstení, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života“ (Rímskym 6, 4b). 

Záväzok rodičov a krstných rodičov

Rodičia a krstní rodičia pri krste sľubujú, že budú svoje dieťa vychovávať v kresťanskej viere. Tým sa zaväzujú učiť svoje dieťa modliť a že sa spolu s ním budú pravidelne modlievať, privádzať ho na detskú besiedku, na služby Božie, vyučovanie náboženstva a konfirmačnú prípravu. Sľubujú, že ho budú učiť úcte k Pánu Bohu a láske k ľuďom. Aby sa tak dialo, potrebujú poznať Bibliu – Božie slovo a riadiť sa ním.

Konfirmácia

Kto bol pokrstený ako dieťa, má možnosť' pri konfirmácii  potvrdiť svoj krst – teda potvrdiť sľuby, ktoré za neho pri krste vyslovili jeho rodičia a krstní rodičia. To, či sa tak rozhodne urobiť – či pri konfirmácii vyzná  svoju vieru, dosvedčuje, že krst nemluvniat neberie pokrstenému osobnú slobodu rozhodovania. Naopak, zahŕňa rozhodnutie, či človek povie  svojmu krstu áno alebo nie. 

V Božej škole

Krstom nám Pán Boh ponúka milosť. Byť pokrstený však neznamená, že všetko je vybavené. Krst je  počiatkom – východiskom pre rast v poznávaní Kristových dobrodení a v ochotnej službe Bohu. Pokrstený človek sa má učiť zachovávať všetko, čokoľvek nám Ježiš prikázal (Matúš 28, 20a) – učiť sa nasledovať Pána Ježiša Krista. Krst je teda aj zápisom do Božej školy. Je to tá najpotrebnejšia škola zo všetkých. Usilovné vzdelávanie sa v nej má význam tak pre časnosť, ako aj pre večnosť (Príslovia 9, 10).