Vypočúva Pán Boh vždy naše modlitby?

Vypočúva Pán Boh vždy naše modlitby?

Modlil som sa, no Pán Boh ma nevypočul. Modlil som sa znovu a znovu, a stále nič... To je skúsenosť nejedného človeka. Aj autorovi 43. žalmu sa zdalo, že Pán Boh nereaguje na jeho úpenlivé modlitby„Prisúď mi právo, Bože, a zasaď sa o môj spor“.  ...  „Osloboď ma od muža ľstivého a zvráteného! Lebo Ty, Bože môj,  si mojím útočiskom; prečo si ma zavrhol? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom?“ (Žalm 43, 1 – 2)

Ako Pán Boh vypočúva naše modlitby? – Vypočúva ich vždy?

Kazateľ Ulrich Parzany na jednom z podujatí ProChrist prečítal časť slohovej úlohy 8 ročného chlapca, ktorý písal o Bohu. Podľa chlapca je úlohou Boha robiť nových ľudí, dávať nový život. Keďže je Pán Boh veľmi zaneprázdnený a má na starosti celý svet, tvorí iba bábätká a potom deti dáva do zodpovednosti rodičom. A práve preto, že Boh má toľko veľa práce nemajú deti obťažovať Pána Boha prosbami o to, čo im rodičia nedovolia. Chlapča pochopilo veľmi dobre dve veci:

- že Pán Boh dáva život a
- že keď už rodičia vedia, čo ich deti potrebujú a čo nie, o to lepšie to vie Boh.

Malý veriaci chlapec tomu rozumel. Naproti tomu mnohí dospelí si Boha predstavujú ako automat, do ktorého keď vhodia „mincu modlitby“, musí vypadnúť ten druh kávy, ktorý si práve objednali. Podobajú sa dieťaťu, ktoré hovorí mame: „Vravela si mi, že keď sa budem modliť, Pán Boh splní moje želania. Ja už tretí deň prosím Boha o nový bicykel a stále nič...“

Nestáva sa to iba malým deťom, že si Boha predstavujú ako automat – z ktorého, keď hneď nevypadne to, čo si prajeme, potom vraj nemá zmysel modliť sa. – Boh zrejme nie je. Nefunguje...                    

Sľúbil nám Pán Boh dať všetko, čo si zmyslíme? – Nie. „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ (Izaiáš 55, 8 – 9) 

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

1) Boh nás má rád. Vie, čo nám prospieva.

Žalmista vie o ľudskej nerozumnosti. Vyznáva: „Hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá.“ (Žalm 73, 22) Pán Boh vie, že to, čo chceme, by nám neraz neprospelo, práve naopak. On nám nedá niečo, čo nám uškodí. Modlitba je rozhovor, v ktorom Bohu môžeme povedať všetko, čo máme na srdci. Pán Boh skrze svoje slovo ukáže svoj pohľad. V Otčenáši sa modlíme: „Buď vôľa Tvoja!“ Často to však vyslovujeme len ako naučená frázu a v srdci si vravíme. „Bože, sprav to po mojom...“ Božie myšlienky nie sú naše myšlienky – ďaleko ich prevyšujú. Pán Boh nás má rád. Vie, čo nám prospieva, nedá nám niečo, čo nám uškodí.

          Dietrich Bonhoeffer, evanjelický farár a teológ, fašistami popravený mesiac pred koncom 2. svetovej vojny napísal: „Boh neplní všetky naše priania, ale plní všetky svoje zasľúbenia.“                

Pán Boh nás vedie svojou radou – cestou, ktorá vedie do Jeho slávy. (Por. Žalm 73, 24) 

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

2) našej viere a láske ukladá skúšky.

Keď máme všetko, a všetko dostaneme, naša láska k Bohu nie je preskúšaná. To vedel aj Satan v príbehu z knihy Jóbovej. Práve tu začína „zápas o Boha“. Jób sa dlho modlil. Kniha Jóbova je nahliadnutím do Jóbovho vnútorného zápasu o vernosť Bohu, ktorému nerozumie. Pán Boh zdanlivo mlčí. A hoci sa z nášho pohľadu nič nedeje, Boh už koná. Vedie nás cestou, ktorá je iná, ako chceme my (Izaiáš 55, 8 – 9), a predsa dobrá pre nás.  „Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29, 11) Apoštol Pavel píše „Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“  (2. Korintským 12, 8 – 10)

Pán ho vypočul, ale po svojom. Nedal mu presne to, čo Pavel prosil, ale uistil ho, že Božia milosť mu stačí, že Pavel bude práve vo svojej slabosti Božím nástrojom.  

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

3) neraz „zle prosíme“ – modlíme sa sebecky, vidiac len svoj prospech.

„Túžobne žiadate, ale nemáte; vraždíte a horlíte, ale nemôžete dosiahnuť; máte zrážky a boje (medzi sebou) – ale (nič) nemáte, lebo neprosíte; prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti!“ (Jk 4, 2 – 3)

Keď chceme presadiť samých seba – nie je to prejav lásky k Bohu. 

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

4.) naše srdce je plné samoľúbosti a pýchy.

Tak to bolo v prípade farizeja (Lukáš 18, 9 –14). Jeho modlitba bola zbytočná. Darmo v nej vyratúval všetky svoje „zásluhy“ a náboženské výkony: ctnostný život, pôst, dávanie desiatkov – samo o sebe sú to všetko chvályhodné veci. Keby sme všetci dávali desať % z príjmu na službu cirkvi, mnohé zo súčasných problémov by boli vyriešené. Keď je však srdce plné pýchy, čo ako dobré skutky neosožia: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jakub 4, 6b). Ospravedlnený odišiel domov kajúci publikán, nie pyšný a samospravodlivý farizej. (Lukáš 18, 14). 

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

5.) sa modlíme  za niečo a neveríme, že to Pán Boh urobí.

Malovernosť a pochybnosť bráni vypočutiu modlitby (Jakub 1, 6 – 7), no človek, ktorý vie o svojich hraniciach, neverí v seba, ale čaká pomoc od Krista, prosiac: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Marek 9, 24) – k človeku, ktorý takto verí, sa Pán Ježiš priznáva. 

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

6) mnohokrát sa nemodlíme v Ježišovom mene (v „Jeho štýle“).

Pán Boh – Jeho meno, Jeho kráľovstvo – to, aby vládol v našom živote a pri nás sa diala Jeho svätá vôľa – je na prvom mieste; až potom naše potreby. Ježiš nás to učil v Otčenáši: „Buď vôľa Tvoja!“ (Matúš 6, 10b; por. 1. Jánov 5, 14); „Nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Matúš 26, 39b).

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

 „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ (Izaiáš 55, 8 – 9)

Možno, keď sme si presadzovali svoju vôľu na úkor Božej,  sme museli v živote spraviť pár poriadnych „kotrmelcov“, aby sme porozumeli: Boh vidí ďalej, ako my. A to nielen v úzko náboženských veciach, ale aj záležitostiach bežného života. – Je to cenné a oslobodzujúce zistenie. 

Mužovi v strednom veku pokazilo niečo na počítači. Zatelefonoval synovi, ktorý bol počítačovým expertom. Vypočul si, čo otcovi na počítači nejde a potom mu do telefónu hovorí: „Sprav všetko, čo ti poviem, a nepýtaj sa prečo. Aj tak by si to nepochopil.“ Otec poslúchol. Spravil všetko podľa synovho návodu a počítač bol znovu funkčný.

Kde – kto sa nazdáva, že kresťania sú chudáci, ktorí nakoniec vo všetkom musia poslúchnuť Boha. V zmysle príbehu o mužovi, ktorí si nevedel rady so sfunkčnením počítača, nie sme chudákmi, ale tými, ktorí vedia, kam sa obrátiť – ktorí poslúchajú najlepšieho Odborníka na život – nášho Stvoriteľa a Pána. Vďaka Nemu je náš život funkčný. Ním žijeme, hýbeme sa a trváme“ (Skutky 17, 28a). Keď prijímame Božie zámery – im podriaďujeme svoje životné plány, náš život, nadobudneme istotu, ktorú nijako inak nezískame. Napokon dôjdeme do slávy – do dobrého cieľa: „Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš“ (Žalm 73, 24).  

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM. A TO JE DOBRE, LEBO ON VIE, ČO ROBÍ.

Použitím: Luděk Rejchrt: Srozumívání (vyd.  Oliva, Praha  1997) i s myšlienkami Ulricha Parzanyho a Vlastíka Fürsta:  Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár