Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 8. časť

Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 8. časť

S prebásnenými veršami z Bachových Matúšových pašií, BWV 244 (preklad: Jela Krčméry-Vrteľová). Pripravil: Martin Vargovčák

Úvodná modlitba: Spasiteľ náš, Pane Ježiši Kriste, keď hľadíme do Tvojho slova a keď znovu prežívame a sledujeme príbeh Tvojho utrpenia a smrti, privádza nás to k pokore. Priznávame, že nedokážeme dostatočne porozumieť hĺbke Tvojho utrpenia. Len tušíme, aké veľké poníženie pre Teba znamenalo, keď Ťa ľstivo odsúdili ako zločinca. Tvoj príklad lásky, ktorá obetuje seba, nás napĺňa úžasom. Vieme, že nedokážeme milovať tak ako Ty. Ani nemôžeme vykonať takú obeť, akú si z lásky k nám hriešnikom vykonal Ty. No predsa vnímame z Tvojho príkladu života pozvanie, aby sme sa od Teba učili láske. Prosíme Ťa, nech nás teda ovplyvňuje vo vzťahu k nebeskému Otcovi aj k našim blížnym príklad Tvojej lásky. Amen

8. časť: Mt 27, 27-38

 

Ježiš posmievaný

27 Vladárovi vojaci prevzali vtedy Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. 28 I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29 uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! 30 Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave. 31 Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha, potom Ho viedli, aby Ho ukrižovali.

Ježiš na kríži

32 Keď vychádzali, stretli človeka z Kyrény, menom Šimon; toho prinútili vziať Jeho kríž. 33 Keď došli na miesto, nazvané Golgota, to je Lebečné miesto, 34 dali Mu piť vína zmiešaného so žlčou; ale keď ochutnal, nechcel piť. 35 Keď Ho ukrižovali, losovaním si podelili Jeho rúcho, aby sa naplnilo, čo povedal prorok: Podelili si moje rúcho a o môj odev losovali. 36 Potom si sadli a strážili Ho tam. 37 Nad hlavu Mu vyložili nápis viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. 38 Spolu s Ním boli ukrižovaní dvaja lotri, jeden sprava a druhý zľava.

 

Výklad: 

Po krutom a bolestnom bičovaní nasleduje výsmech. Tak ako pri bičovaní, aj tu sa nám sluší iba v pokore a v tichu mlčať. Sám Ježiš to všetko znáša mlčky, naozaj ako ten baránok vedený na zabitie, či ovečka, ktorá onemie pred svojim strihačom…

            Prápor vojakov, tzv. rímska kohorta (asi 500-600 mužov) sa posmieva Ježišovi vo vládnej budove, v pretóriu. Purpurový či fialovočervený plášť bol odevom kráľa, veniec nosili víťazi a cisári pri víťazstvách. Samozrejme nie tŕňový ako náš Pán. „Buď pozdravený“ je napodobeninou pozdravu cisára „Ave Caesar“. Týmto drsným vojakom tu sotva môžeme niečo zazlievať v ich často nudnom živote. Okrem toho sú práve oni svojím posmechom nepriamymi svedkami toho, že Ježiš je kráľ Židov.

            A začína sa krížová cesta nášho Pána, tá „via dolorosa“, cesta utrpenia, ktorá sa až do dnešných dní opakuje a sprítomňuje ľudstvu, či už v Jeruzaleme počas veľkonočných sviatkov, ale aj inde na svete…

            Len čo bol nad obžalovaným Ježišom vynesený rozsudok smrti, začali Židia súriť. Chceli totiž, aby sa podľa ich sviatočnej obyčaje ukrižovanie skončilo podľa možnosti ešte pred obedom, aby mohol byť ukrižovaný ešte pred západom slnka odstránený a pochovaný. Možno teda predpokladať, že zástup sa rezkým krokom a rýchlym tempom uberal k cieľu. Podľa tradičného postupu musel Ježiš za rýchlej chôdze ešte aj sám niesť svoj kríž. I keď drevo kríža nemalo tú obrovsky vysokú podobu, ako sa často znázorňuje, predsa len bolo ťažkým bremenom. Navyše bol ešte Pán predchádzajúcim utrpením veľmi telesne otrasený. Prežil veľkú psychickú a citovú záťaž v predošlý večer paschy, ťažký boj v Getsemanskej záhrade, nočné bdenie, napätie, otrasy srdca a napokon to strašné bičovanie! Všetky tieto veci vyčerpali Jeho sily. A teraz ešte ku všetkým tým námahám pribudol rýchly krok pod váhou kríža! Celkom vyčerpaného hnali Jeho, svätého, pod ťarchou kríža! A predsa prišiel so svojím bremenom až k bráne.

            Nevieme, či sa tu pod ťažkým bremenom zrútil, či sa zakolísal. Isté je, že Mu zaobstarali zástupcu v nesení kríža, len čo s Ním boli von z mesta. Pred bránou stretol zástup muža menom Šimon z Cyrény, ktorý prichádzal z poľa. Bol to Žid, pochádzajúci z africkej Lýbie, kde žilo veľa Židov. Evanjelista Marek ho pri písaní svojho evanjelia poznal ako otca Alexandra a Rúfa, dvoch mužov, ktorí museli byť dobre známi v kresťanských obciach jeho doby, nesporne to boli spoluveriaci. Tohto muža, ktorý sa v čase Ježišovho utrpenia pred Pilátom zdržiaval vonku na poli, vojaci chytili a prinútili ho niesť Ježišovi kríž. Cesta odtiaľto na popravisko pravdaže už nemohla byť dlhá.

            Nielen pre Šimona samého, ale aj pre Pána bolo dôležité, že tento Šimon z Cyrény poskytol Pánovi Ježišovi na malom úseku cesty pomoc. Šimon Peter nie je nablízku, hoci sľúbil, že bude svojho Pána nasledovať až na smrť. Z ďalekej Cyrény sa tu musí zjaviť iný Šimon, ktorý má uľahčiť ťažkú cestu Božieho Baránka na popravisko. Tento Šimon nemal tušenia, aká milosť a úcta sa mu tým preukazuje, pretože nemohol nič tušiť o sláve toho, ktorému mal poslúžiť. Násilím ho donútili k službe, ale neskôr sa jeho synovia zjavia v dejinách cirkvi a iste aj on sám neskôr pochopil, čo smel vykonať vtedy za bránami Jeruzalema.

            Tak sa dostali na vyvýšený vrch Golgotu. Tak sa aj my dostávame k centrálnemu bodu Ježišovho utrpenia, kde všetko, i to najmenšie, je veľmi dôležité, pretože tu ide o os, okolo ktorej sa pohybujú dejiny ľudstva. Dostali sme sa k miestu v Ježišovom živote, kde už vlastne nemôže byť ani reči o Ježišových skutkoch. Ruky a nohy mu pribili na kríž. Nemôže už nič robiť, nemôže sa ani len pohnúť. Celé telo je sputnané v nevýslovnom utrpení. Iba slová môže ešte vzlykajúc vyslovovať…

            Názov Lebečné miesto je odvodené od zaokrúhlenej, holej podoby vrchu. Tu sa končí mučenícka cesta svätého, drahého Ježiša, Božieho Baránka. Dosiahol vrchol umučenia, prekonal stupne k hlavnému obetnému oltáru. Až sem niesol kríž, teraz prišla hodina, keď kríž má niesť Jeho. Stojíme tu pred najhroznejšou udalosťou, akú svet kedy videl, pred tajomstvom, do ktorého sa dokonca aj anjeli márne usilujú vniknúť, pred svedectvom, ktoré pochádza z bezodnej hĺbky Božej lásky, akého viac niet na nebi ani na zemi. Tu sa ruší kliatba, ktorá so svojimi ťažkými následkami a hrôzou, siahajúcou až do večnosti, ťažko a tupo spočíva na vzlykajúcom ľudstve. Tu sa rúcajú brány pekla a satanova moc je navždy zlomená. Tu sa uskutočňuje vykúpenie ľudstva. Tu stojí kríž, ten strom života, z ktorého prúdia životodarné sily do chorého ľudstva. Tu je zástava, pod ktorou bojuje a víťazí veriaci kresťan. Tu je pevné prístrešie, kam sa utieka pred búrkami a nečasom sveta. Tu je sväté znamenie, pod ktorým žijeme i umierame!

            Keď Pán prišiel na Golgotu, „dali mu piť vína zmiešaného so žlčou“. Bolo to víno, ktoré malo omámiť Ježišove zmysly. Ježiš však nepil tento omamujúci nápoj, pretože chcel trpieť pri plnom vedomí.

            Vojaci si hodili lós a rozdelili si Jeho šaty. Popravený sa týmto spôsobom opäť stáva akýmsi predmetom hry. Podľa rímskeho práva patrili šaty zločincov katom. Každý kríž strážila pravdepodobne skupina štyroch vojakov. Lós sa hádzal dvakrát, najprv o štyri približne rovnaké časti Ježišových šiat, potom o Jeho tuniku, ktorá bola príliš cenná, než aby ju pripočítali k niektorej zo štyroch častí. Naplnenie proroctva (Ž 22,19) je ďalším svedectvom, že Ježiš zomrel ako „kráľ Židov“ a nie je to teda rozprávka, ale dejinný fakt!

            Vojaci pripevnili nad hlavou ukrižovaného tabuľku, ktorá obsahovala údaj o Jeho vine. Túto tabuľku cestou niesli podľa zvyku vpredu. Obsah nápisu cituje Matúš spamäti a trocha inak ako Ján. Matúš hovorí: „Toto je Ježiš, kráľ židovský.“ A Ján: „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“(J 19,19)

            Skutočnosť, že v ten istý deň popravili okrem Ježiša ešte dvoch zločincov, odporovala židovskému právu, podľa ktorého v jeden deň nesmelo byť popravených viac ako jeden. Pre Ježiša znamená poprava medzi dvoma zločincami novú hanbu.

            Náš Pán Ježiš Kristus, Pán všetkých pánov a Kráľ všetkých kráľov visí ako nejaký vodca uprostred zločineckej bandy, umiera medzi dvoma, riadnym právom odsúdenými lotrami!

            Pohľady na trpiaceho, zomierajúceho a bezmocného Ježiša boli škodoradostné, nepriateľské a posmešné… No náš pohľad je plný viery, lásky a vďačnosti naproti Ježišovi, ktorý nám -  tam na kríži na Golgote, večný život daroval. Amen.


 

 

 

 

 

 

 

 

 

Verše z Bachových Matúšových pašií: 

(Recitatív č. 60 Erbarm es Gott a Ária č. 61 Konnen Trännen; chorál č. 63 O Haupt voll Blut und Wunden)

Bože, pomôž nám!

Tu stojí Kristus poviazaný,

vidno len bič a krv a rany...

vrahovia, zdržte zbraň!

Neodmäkčí vás ston a kŕč

a pohľad na to utrpenie?

Och, viem, je vnútro vašich sŕdc

tvrdšie než stĺpy martýrov – 

nič viac v ňom neprebudí chvenie...

Ach milosť! Zdržte zbraň!

 

Ak už slza nespomôže,

milý Bože,

moje srdce zober s ňou.

A keď krv potečie prúdmi,

nech je srdce miesto studní

čistou schránkou obetnou.


Chorál (nápev Ó Hlava ubolená): 

Ó, Hlava skrvavená,   

trpiaca bezo slov,       

Hlava, dnes ozdobená                                           

korunou tŕňovou!

Tá hlava čistá, krásna,

čo zaslúži len česť,

tu trpí vysmievaná.

Len ja Ťa zdravím dnes!

 

Tvár taká ušľachtilá,

trpíš od svitania,

vzdáva sa temným silám

zbitá a zdeptaná.

Tvár, čo si obelela?

Zrak, čo si pohasol?

Jas vždy Ti žiaril z čela,

no dnes tu sídli bôľ!


Piesne: 90, 102