Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 7. časť

Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 7. časť

S prebásnenými veršami z Bachových Matúšových pašií, BWV 244 (preklad: Jela Krčméry-Vrteľová). Pripravil: Martin Vargovčák

Úvodná modlitba: Spasiteľ náš, Pane Ježiši Kriste, keď hľadíme do Tvojho slova a keď znovu prežívame a sledujeme príbeh Tvojho utrpenia a smrti, privádza nás to k pokore. Priznávame, že nedokážeme dostatočne porozumieť hĺbke Tvojho utrpenia. Len tušíme, aké veľké poníženie pre Teba znamenalo, keď Ťa ľstivo odsúdili ako zločinca. Tvoj príklad lásky, ktorá obetuje seba, nás napĺňa úžasom. Vieme, že nedokážeme milovať tak ako Ty. Ani nemôžeme vykonať takú obeť, akú si z lásky k nám hriešnikom vykonal Ty. No predsa vnímame z Tvojho príkladu života pozvanie, aby sme sa od Teba učili láske. Prosíme Ťa, nech nás teda ovplyvňuje vo vzťahu k nebeskému Otcovi aj k našim blížnym príklad Tvojej lásky. Amen

7. časť: Mt 27, 11-26

 

Ježiš pred Pilátom

11 Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: Či si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. 12 A keď veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal. 13 Vtedy povedal Pilát: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti Tebe? 14 Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil. 15 Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. 16 Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. 17 Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18 Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. 20 Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. 21 Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! 22 Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. 23 On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! 24 Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Čistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás! 25 Odpovedal všetok ľud: Krv Jeho na nás a na naše deti! 26 Potom im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali.

 

Výklad: 

Evanjelista Matúš pred správou o Judášovom konci kratučko informuje čitateľov o vydaní Ježiša pred svetský súd. Ježiš Kristus bol týmto činom židovskej rady vylúčený z izraelského spoločenstva a v očiach svojho národa už navždy prekliaty.

            V putách je predvedený pred rímskeho miestodržiteľa Piláta, ktorý vládol v Judsku a Samárii od r. 26 do r. 36. Pred Pilátom ide už o úplne iné obvinenie, než bolo to, pre ktoré Ho Židia sami odsúdili. Oni sami Ho odsúdili pre rúhanie sa Bohu. Ale pred Pilátom je Ježiš obžalovaný zo vzbury.

            Pilát sa Ho preto hneď v tom zmysle aj pýta: „Si Ty kráľ židovský?“ Pilát nemal ani potuchy kto pred ním stojí a koho má súdiť! Táto vec bola pre neho najskôr jednou z mnohých nepríjemností, ktoré mu prinášal jeho úrad medzi týmito Židmi a ktorú chcel podľa možnosti slušne a hlavne čo najskôr skončiť.

            V otázke: „Si židovský kráľ?“, ktorú dáva Pilát Ježišovi, sa zhodujú všetci štyria evanjelisti. Od Jána vieme, že Ježiš bol v súdnej budove a zatiaľ čo Židia stáli vonku, chodil Pilát od nich k Ježišovi a od Ježiša zase k nim.

            Ako odpovedá náš Pán na otázku Piláta? Pán nezapiera svoje mesiášstvo pred rímskym prokurátorom, zároveň však v odpovedi: „Ty si povedal“ obchádza politické nedorozumenie. Na obžaloby Židov mlčí, lebo je pod Jeho úroveň sa k tomu čo len vyjadriť.

            Pilát, na vlastné oči presvedčený, že nemá do činenia s nijakým cisárovým súperom by bol rád daroval Ježišovi život. Boli sviatky, Izrael oslavoval svoje vyslobodenie z Egypta. Mesto bolo plné radosti a jasotu. Aj miestodržiteľ Pilát zvykol v tento čas prispieť trocha k radosti ľudu tým, že omilostil jedného z väzňov. A preto mu napadla myšlienka: Nebolo by možné omilostiť a prepustiť zajatého Ježiša?

            Evanjelista Ján spomína, že Pilát priamo ponúka ľudu Ježišovo prepustenie, kým Matúš spomína voľbu medzi Ježišom a Barabášom. Evanjelisti charakterizujú Barabáša ako človeka, ktorý sa za vzbury previnil vraždou. Bol teda reprezentantom toho revolučného ducha, z ktorého židovská rada obžalovala Ježiša. 

            Židia si sami neuvedomovali dvojitý negatívny dosah ich činu. Po prvé: vydať Ježiša na smrť a získať slobodu pre Barabáša by znamenalo zavrhnutie ducha poslušnosti a viery, ktorým bolo preniknuté celé Ježišovo účinkovanie a ktorý mohol národ zachrániť. Po druhé: oslobodenie Barabáša by znamenalo povoliť uzdy buričskému duchu, ktorý musel doviesť židovský národ do záhuby.


            Aj Barabášovo prepustenie bolo súdnym aktom. Preto si Pilát musel sadnúť na sudcovskú stolicu. A v tomto okamihu mu zrejme odovzdali odkaz od jeho manželky, ktorá varuje svojho muža, pretože v mučivom sne v noci poznala, že odsúdenie „toho spravodlivého“, nevinného, bude znamenať pre Piláta veľké nebezpečenstvo. Je to zvláštne znamenie: pohanská žena na základe sna varuje Piláta. A Izrael, ktorý má Písmo, Božie zjavenie a pozná Ježiša, zavrhuje Mesiáša.

            To je prvý stupeň, prvé dejstvo posledného skutočného zavrhnutia Krista, vyjadrením toho, že Židia odvrhujú svojho Mesiáša a vydávajú Ho pohanom. Pretože už stroskotali všetky Pilátove pokusy a úsilie o Ježišovu záchranu, pokúsi sa klásť ešte posledný raz odpor, ale márne. Ježišovi nepriatelia sa teraz cítia ako páni.    

            Nasleduje otrasný krik Židov: „Ukrižuj ho!“ „Ukrižovať Ho!“. To je posledný a najvyšší stupeň odvrhnutia Mesiáša a Jeho vydania pohanom. Týmto odvrhnutím a prekliatím Ježiša, odvrhli aj nádej na Mesiáša vôbec. Zriekli sa všetkých predpovedí o Mesiášovi, len aby utíšili svoju krvilačnosť voči Ježišovi. Napokon aj Pilát prepadol démonickej, Kristovi nepriateľskej moci Židov a nevediac už vôbec čo má robiť, ustúpil ich vôli. V poverčivom strachu však nechcel dopustiť, aby sa tento čin odsúdenia javil ako jeho vlastný. Umyl si ruky, aby z nich zmyl všetku vinu tohto porušenia zákona.

            Pilát vyhlásil slávnostne na sudcovskej stolici: „Nemám viny na tejto krvi. A vy to musíte vidieť.“ A prichádza desivá odpoveď, ktorá prenikavo zneje priestorom: „Jeho krv na nás a na naše deti!“

            Ešte nikdy nebola vyslovená hroznejšia kliatba. A ešte sa nikdy takým príšerným spôsobom nijaká kliatba nesplnila! Keby boli mohli tí, ktorí ju v to ráno vyslovili pred Pilátom, pozrieť o 40 rokov ďalej do budúcnosti, bola by im v žilách stuhla vlastná krv. Ešte pred známym zničením Jeruzalema v r. 70 tiekla v krajine ich krv „v prúdoch“. Historik Jozefus Flavius svedčí: „Denne umieralo na rímskych krížoch 500, ba aj viac ľudí, takže už nebolo ani dosť dreva na zhotovovanie krížov. Keď bolo mesto napokon dobyté, zúril rímsky meč nemilosrdne proti všetkému, jedno, či to bolo dieťa, starec, muž, či žena“. Podľa tohto historika prišlo počas celého obliehania o život 1 100 000 ľudí. Víťazi ušetrili iba zdravých mladých ľudí, aby ich odviedli do otroctva, kde mnohí z nich hynuli ako gladiátori v rímskom amfiteátri, pri bojoch s divokými zvieratami, či na iných miestach…

            Po tejto hrozivej prosbe, priam kliatbe: „Krv Jeho na nás a na naše deti“, Pilát im prepustil Barabáša a Ježiša dal zbičovať a vydal im Ho, aby Ho ukrižovali…

            Samotné bičovanie ako úvod k ukrižovaniu bolo veľmi hrozivé a strašné. Aj Židia poznali trest bičovaním, ale rímske bičovanie nemalo hraníc. Tam neplatili obmedzenia a bezpečnostné opatrenia ako u Židov. Ani sa neurčovala hranica počtu úderov. Iba únava drábov alebo uspokojenie ich krutosti určovalo hranicu. O tom, čo sa dialo s odsúdencom sa tu nepatrí hovoriť. Pod švihajúcimi remeňmi delikvent často zomrel….


            Čo tu môžeme ešte dodať? Veď tu je Syn Boží bičovaný! Jeden človek pri tomto opise povedal: „Tu nech ľudské ústa zamĺknu a pero nech sa zastaví pri opise! Pretože tu sa sluší iba mlčať.“ V pokore a v tichu mlčme aj my. Sám Ježiš to všetko znáša mlčky… Kvôli ľudstvu, ktoré pre vlastné hriechy vzdialilo sa od Boha. Boží Syn trpí kvôli mne i tebe, aby sme my nikdy nepocítili Boží hnev a zavrhnutie od Božej tváre…

            To všetko sa však muselo stať. Už prorok Izaiáš toto videl vo svojom videní: „Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.…“ Amen. 

  



Verše z Bachových Matúšových pašií: 

(Recitatív č. 57 Er hat uns a Ária č. 58 Aus Liebe)

On všetkým dobre učinil.

On slepým prinavrátil zrak

a chromým doprial rovný krok.

On slovo Božie všetkým dal

a diabla odohnal.

Tak hriešnych k sebe pozdvihol,

dodal im nových síl.

Nič iné Ježiš nečinil.

 

Len z lásky, len z lásky ku nám Ježiš skoná...

Sám nezná hriech a ľudský blud,

no horký kalich pije do dna,

pre nás prijíma trest aj súd.

Pokojne príjme údel ťažký.

Len z lásky, len z lásky ku nám Ježiš skoná.

 

 Piesne: 100, 506

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.