Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 3. časť

Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 3. časť

S prebásnenými veršami z Bachových Matúšových pašií, BWV 244 (preklad: Jela Krčméry-Vrteľová). Pripravil: Martin Vargovčák

Úvodná modlitba: Spasiteľ náš, Pane Ježiši Kriste, keď hľadíme do Tvojho slova a keď znovu prežívame a sledujeme príbeh Tvojho utrpenia a smrti, privádza nás to k pokore. Priznávame, že nedokážeme dostatočne porozumieť hĺbke Tvojho utrpenia. Len tušíme, aké veľké poníženie pre Teba znamenalo, keď Ťa ľstivo odsúdili ako zločinca. Tvoj príklad lásky, ktorá obetuje seba, nás napĺňa úžasom. Vieme, že nedokážeme milovať tak ako Ty. Ani nemôžeme vykonať takú obeť, akú si z lásky k nám hriešnikom vykonal Ty. No predsa vnímame z Tvojho príkladu života pozvanie, aby sme sa od Teba učili láske. Prosíme Ťa, nech nás teda ovplyvňuje vo vzťahu k nebeskému Otcovi aj k našim blížnym príklad Tvojej lásky. Amen.  

3. časť: Mt 26, 36-46

Ježiš v Getsemane

36 Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. 37 Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. 38 I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! 39 Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40 Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 42 A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa. 43 A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené. 44 Nechal ich teda, opäť odišiel a modlil sa tretí raz tými istými slovami. 45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. 46 Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca!

Výklad: Mt 26, 36-46

Dnes máme pred sebou najhlbšie tajomstvo evanjelia. Doteraz nám evanjelisti podávali obraz o Ježišovi, ktorý s božskou vznešenosťou, nebeským pokojom a nadľudskou vyrovnanosťou a dôstojnosťou kráča v ústrety smrti.

A teraz? Vidíme kontrast a nepochopiteľnú zmenu! Muž, ktorého prírodné živly na slovo poslúchali, pred ktorým utiekla smrť, ktorý nepoznal strach, teraz stojí pred slabými učeníkmi, žalujúc, smútiac, chvejúc sa a v úzkosti! Takýto je Ježiš v modlitebnom zápase v Getsemanskej záhrade. Vie veľmi dobre, že do Jeho zajatia zostáva už iba málo hodín. A preto sú tieto hodiny vzácne. A musia byť vyplnené tým najcennejším – modlitbou, rozhovorom s nebeským Otcom.

Getsemanská záhrada na Olivovej hore je pre Ježiša a Jeho učeníkov dobre známym miestom. Istotne tam už strávil nejednu noc. Aj Judáš dobre poznal toto miesto. Ježiš to dobre vedel a táto skutočnosť, že sa Pán pobral sem, kde Ho zradca musel bez ťažkostí nájsť, svedčí o Spasiteľovom pevnom rozhodnutí nevyhnúť sa svojmu osudu, hoci záhrada sama a jej poloha poskytovala Mu nejednu šancu ešte v poslednej minúte uniknúť prenasledovateľom.

Ježišov modlitebný zápas v Getsemanskej záhrade odkrýva pravú podstatu Ježiša Krista. Tu vidíme a poznávame, že nie je nadčlovek, ktorého sa utrpenie netýka. Celá Jeho bytosť sa chveje a trasie, na tvári sa Mu zračí nevýslovná bolesť, zachvacuje Ho skľúčenosť, úzkosť, strach až smrteľná bolesť vedúca na pokraj zrútenia.

Mnohí to pokladajú za Ježišovu prehru. Táto skutočnosť, že Ježiš cíti veľkú hrôzu a strach, že sa trasie a je doslova „v úzkych“, pokladala sa často za zarážajúcu. Poukazovalo sa na ľudí, ktorí s pokojom a v rovnováhe idú na smrť. Títo ľudia, ktorí si myslia, že tu Boží Syn načisto zlyhal, však chápu zmysel dejín spásy celkom nesprávne!

Lebo k utrpeniu, ktoré Ježiš vzal na seba, patrí aj tento najhlbší otras Jeho vnútra. On ani neskrýval takú biedu pred očami svojich, ale chcel ich urobiť svedkami svojho ťažkého zápasu. A isteže potreboval aj ich duševnú podporu, najmä najbližších: Petra, Jakuba a Jána. Hovorí im: „Zostaňte tu a bdejte so mnou!“ A odchádza od nich na malú vzdialenosť.

Padol na kolená a z hĺbky srdca volá, že to znie ďaleko jasnou mesačnou nocou: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ Tento kalich je symbolom strašnej smrti na kríži, ktorá je Ježišovi v tomto okamihu veľmi blízka a živá.

Žeby Ježiš nechcel zomrieť? Zdráha sa? Nie, On sa nevzdáva svojho diela na vykúpenie ľudstva. Iba sa pýta, či je kríž jediným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Nemohol by Otec nebeský vo svojej všemohúcnosti nájsť iný spôsob zmierenia? Musí byť Otec sám proti Synovi, a tak vlastne „Boh proti Bohu“? Ježiš je však podriadený ako človek Otcovej vôli. Aj On musel poslúchnuť bez toho, aby rozumel… Jeho prosba, to je vlastne posledné a najkrajšie vzývanie Otcovskej lásky a Božej všemohúcnosti zároveň!

Nebeský Otec neodpovedá! Vieme si dobre predstaviť, ako to Ježišovo volanie zaniká v tej osamelej a mlčiacej noci? Hladina strachu rastie a Otec, mlčiac, necháva svoje dieťa zápasiť…

K bolestiam tejto noci patrí tiež to, že učeníci – traja vyvolení – nebdejú s Ježišom, ale spia. Úpenlivo ich prosí a napomína, aby Ho teraz nenechali samého, aby s Ním bdeli a modlili sa. V slovách: „duch je síce hotový, ale telo mdlé“, počujeme z Ježišových úst okrem výčitky aj akési mierne, dobrotivé úsilie pochopiť ich ľudskú slabosť. Zostať bdelý a pri modlitbách je najlepšia zbraň proti pokušeniu.

Druhý krát odchádza Ježiš na to isté miesto, modlí sa tými istými slovami, modlí sa vrúcnejšie. Musí preniknúť k srdcu svojho Otca, musí dostať odpoveď. Pán hľadí iba na Otca, ktorému je všetko možné. Prosí o odňatie kalicha, ktorý mimochodom už v žalmoch a u prorokov mal symbol utrpenia.

Prenikne tentokrát Jeho dojímavé „Abba, Otče!“ tmavou nocou k nebu? Bude môcť Otec aj teraz mlčať? Či mu ten hrozný strach, tá neopísateľná bolesť, ktorá ťaží milovaného Syna, nezlomí srdce? Kiež by sme mohli v tú hodinu nazrieť do Otcovho srdca! ON predsa nemohol odpovedať…!

A učeníci spia! Tento spánok najvernejších priateľov v hodine najväčšej úzkosti musel nášho Spasiteľa veľmi bolieť. Len si predstavme, ako by bolelo ťažko chorého človeka, keby jeho najbližší pri posteli spali, namiesto, aby bdeli! A čo bolo ešte horšie – kto spí, upadá do moci pokušenia a prehráva boj prv, ako sa začal. Tak mohol pokušiteľ vplývať na učeníkov bez toho, že by oni o tom vedeli. Keď napadol Pastiera, iste nenechal na pokoji ani ovce. Tu je poučenie pre nás – víťazí ten, kto sa nespolieha na seba, (= na telo), ale ten, kto sa podriaďuje Božiemu Duchu, ktorý je schopný pomôcť aj nám.

Ježiš konečne tretí raz vrháva sa do noci na osamelé miesto, modlí sa rovnako ako predtým. Jeho modlitebný zápas však speje k jasnému cieľu: aj keď Jeho trojnásobná modlitba zostala bez odpovede z Božej strany, práve toto mlčanie prijal ako odpoveď! Niet inej cesty – s posvätnou rozhodnosťou a sústredenosťou vykročil Pán Ježiš v ústrety hodine, v ktorej Ho vydávajú do rúk hriešnikom. Pevným krokom ide ďalej v ústrety krížu, pri pohľade na ktorý sa ešte pred chvíľou chvel.

Nie tak Jeho učeníci! Tí sa nepripravili na hroziace sa nebezpečenstvo nevernosti bdením ani modlitbou. A preto čo chvíľa  podľahnú!

V tejto pašiovej správe sme videli, že Pán Ježiš – Boží Syn a Mesiáš ľudstva tiež ťažko, dokonca veľmi ťažko hľadal Božiu vôľu, odpoveď nebeského Otca. Našiel ju v mlčaní svojho Otca. Tak aj nám ukázal, že jedine v trpezlivosti a v totálnej odovzdanosti do Božích rúk je naše víťazstvo na ceste viery života. Amen.

Verše z Bachových Matúšových pašií: 

(Recitatív č. 25 O Schmerz; Ária č. 26 Ich will bei meinem Jesu wachen)

Ach, nebesá!

Hľa, Jeho srdce chveje sa,

klesá tam, bledne Jeho tvár!

Prečo tak trpí Boží Syn?

Veď privedú ho k súdu hneď 

a ochrany a pomoci už niet!

Súdia Ho pre ťarchu mojich vín!

Viem, znáša tresty pekelné,

pre cudzí vzdor a zhrešenie!

Pán Ježiš, je to vina naša,

že muky znášaš!

Za Tebou idem ako tieň...

Keby som mohol tejto noci,

ku Tebe aspoň bližšie vkročiť,

tak na veky tu zostanem!

 

Vďačne dnes bdiem tu s Ježišom,

no slabosť hneď ma uspáva,

kým Jeho smrť

mňa pozbavuje pút

a žiaľ mi dobro pôsobí.

Na obeť tú niet obdoby

je trpká, no tak láskavá.


Verš z Bachových Matúšových pašií: 

(Chorál č. 31 Was mein Gott will)

Čo žiada Boh, to stane sa – 

Len zver sa Jeho vôli!

Na pomoc verným ozve sa, 

Škodiť im nedovolí.

Pomáha svojím večný Pán.

V Ňom dobro, láska ústi – 

Kto v dôvere Mu uverí,

Toho viac neopustí.

 Piesne: 101, 507