Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 11. časť

Výklad Pašií podľa evanjelistu Matúša (Mt 26 – 27 kap.) 11. časť

S prebásnenými veršami z Bachových Matúšových pašií, BWV 244 (preklad: Jela Krčméry-Vrteľová). Pripravil: Martin Vargovčák

Úvodná modlitba: Spasiteľ náš, Pane Ježiši Kriste, keď hľadíme do Tvojho slova a keď znovu prežívame a sledujeme príbeh Tvojho utrpenia a smrti, privádza nás to k pokore. Priznávame, že nedokážeme dostatočne porozumieť hĺbke Tvojho utrpenia. Len tušíme, aké veľké poníženie pre Teba znamenalo, keď Ťa ľstivo odsúdili ako zločinca. Tvoj príklad lásky, ktorá obetuje seba, nás napĺňa úžasom. Vieme, že nedokážeme milovať tak ako Ty. Ani nemôžeme vykonať takú obeť, akú si z lásky k nám hriešnikom vykonal Ty. No predsa vnímame z Tvojho príkladu života pozvanie, aby sme sa od Teba učili láske. Prosíme Ťa, nech nás teda ovplyvňuje vo vzťahu k nebeskému Otcovi aj k našim blížnym príklad Tvojej lásky. Amen

11. časť: Mt 27, 55-66

 

55 A bolo tam mnoho žien prizerajúcich sa zďaleka, ktoré prišli za Ježišom z Galiley posluhovať Mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka synov Zebedeových.

Ježišov pohreb

57 Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý tiež bol Ježišovým učeníkom. 58 Ten išiel k Pilátovi a prosil o Ježišovo telo. Nato Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. 59 Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, 60 položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel. 61 A bola tam Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu.

Stráž pri hrobe

62 Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli v noci Jeho učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. 65 Odpovedal im Pilát: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete! 66 A šli, zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.

 

Výklad: 

            Golgotskú drámu sledovali až do konca niektoré ženy, ktoré spomínajú evanjelisti Matúš aj Marek. Tieto stáli obďaleč, možno preto, aby neboli bezprostredne vystavené dojmu takého strastiplného utrpenia, alebo aby sa nezdali také podozrivé. Boli to zbožné ženy, ktoré sa z Galiley pridali k Ježišovmu sprievodu, aby Mu posluhovali. Sú to Mária Magdaléna – ktorá najviac vďačí Spasiteľovi za svoje uzdravenie, potom Mária – matka Jakuba menšieho a Jozefa a Mária – matka synov Zebedeových. Tieto boli posledné na posvätnom mieste. Nie učeníci, ale ženy nespúšťajú umierajúceho z očí. Videli tiež znamenia, ktorými Boh v smrti oslávil svojho jediného Syna. Ženy sa stávajú svedkami Spasiteľovej smrti na kríži, o chvíľu i uloženia do hrobu a dokonca prvými svedkami Pánovho vzkriesenia. Takto, spolu s rímskym stotníkom, zachraňujú tieto ženy česť ľudského pokolenia a prichádzajú k Bohu ako k Otcovi všetkých ľudí. Ježišova smrť mení týmto spôsobom postavenie pohanov i žien.

            Napriek tomu, že všetci učeníci zlyhali, Boh neprišiel do rozpakov. V taký čas si povoláva mimostojacich. Ježišovo pochovanie si Božím riadením zobral na starosť Jozef z Arimatie. Tento muž, podľa svedectiev všetkých evanjelistov, bol muž dobrý a spravodlivý, ktorý bol členom Veľrady, ale nesúhlasil s ich rozhodnutím zabiť nevinného Ježiša. Tak sa stal učeníkom Pánovým, no zo strachu pred Židmi tajným, ktorý sa verejne k Ježišovi ešte nemohol priznať. Veď mal čo stratiť. Prejavoval svoje sympatie k Ježišovi, čo sa teraz stáva zjavným.

            Prichádza za Pilátom a žiada si Ježišovo telo. Touto prosbou vystúpil zo svojho dovtedajšieho váhania a verejne sa priznal k Tomu, ktorý bol popravený ako zločinec. Odvážnejšie a úprimnejšie ani nemohol prejaviť svoju spolupatričnosť k Ježišovi.  Jeho prosba o Ježišovo telo bola odvahou, pretože Pilát odsúdil Ježiša, a mohol si jeho prosbu vysvetliť ako útok proti sebe. Bol to naozaj odvážny čin – pochovať prekliateho neznamenalo u Izraelcov nič iného ako protestovať proti Jeho prekliatiu.

            Evanjelisti Lukáš a Ján pripomínajú, že Ježišovo telo snímali spolu s Jozefom aj ženy s Nikodémom. Títo všetci sa z lásky k Ukrižovanému dobrovoľne vzdávajú hostiny hodu paschy, kedy bolo zakázané dotýkať sa mŕtvych, inak sa stanú nečistými. A tak radšej vezmú na seba hnev svojich spolurodákov, než by dopustili, aby bol Ježiš zahrabaný ako prekliaty.

            Teraz sa začína posledná smutná služba, ktorú – ako si myslia – môžu Ježišovi urobiť. Zavinú telo do čistej plachty, nie však bez toho, že by Ho predtým neboli očistili od krvi. Nikodém prinesie masť, myrhu s aloe. Cíti potrebu uctiť si teraz Pána kniežacím výdavkom, ako to prednedávnom urobila Mária z Betánie.

            O Ježišov hrob bolo postarané šťastnou zhodou okolností. Jozef z Arimatie vlastnil záhradu v blízkosti Golgoty a do skál dal vytesať nový hrob, v ktorom ešte nebol nikto pochovaný. Keď Ježiša vo všetkej náhlivosti pochovali, zatvoril Jozef hrob tým, že dvere zavalil veľkým kameňom, aby chránil telo pred zvieratami. Ženy idú za ním a dívajú sa. Aj ony boli len na okraji, a dostávajú sa do stredu. Blížil sa začiatok soboty; jednotlivé posledné akty ukrižovania, záverečná poprava ukrižovaných, sňatie z kríža ako aj pochovanie Ježiša museli na sklonku dňa nasledovať rýchlo za sebou.

            Správa o Ježišovom pochovaní veľmi rozčúlila vodcov Izraela. Od Ježišových prívržencov totiž čo-to počuli o predpovediach týkajúcich sa Jeho utrpenia a zmŕtvychvstania. Teraz ich zamestnáva otázka: keby sa napokon vec „zle“ skončila a učeníci Ježiša Nazaretského by niečo zinscenovali, bola by márna „všetka ich práca s popravou“. Treba teda v každom prípade zabrániť, aby sa nejakým spôsobom rozšírila „viera v Jeho zmŕtvychvstanie“. Ako si povedali, tak aj urobili. Vybrali sa k Pilátovi

Pilát asi nebol veľmi nadšený, keď znovu uvidel týchto ľudí pri bráne svojho paláca. Oni ho aj preto oslovili s plnou pokorou: „pane“. Povedia mu aj dôvod svojej návštevy, aby urobili dobrý dojem na neho: „Spomenuli sme si , že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.“ Chcú tým povedať, že to je, prirodzene, také isté klamstvo ako všetky Jeho ostatné podvody. A Ježišovi učeníci, ktorí sa od Neho naučili podvádzať, mohli by prísť a ukradnúť Ho a potom by ľudu povedali: „Vstal z mŕtvych.“ 

            Pilát zrejme nemal chuť dlho s nimi vyjednávať, alebo, ako to oni vlastne chceli, vziať vec sám do rúk, pričom by sa mohol zosmiešniť: postaviť stráž k hrobu mŕtveho! Nechce ich však ani uraziť, zrejme veci ani sám tak celkom neverí. Tak im stručne a príkro odpovie: „Máte stráž, choďte a strážte ako viete!“ A oni to aj so všetkou možnou opatrnosťou urobia: „šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.“ 


            Správou o pochovaní Ježiša končí sa Matúšova správa o utrpení Božieho Syna, Mesiáša ľudstva. Pašie – história utrpenia Ježiša Krista je pre nás najvzácnejším posolstvom. Posolstvom o tom, že ľudská tragédia nebola nebeskému Otcovi ľahostajná – v záujme našej záchrany poslal na svet svojho čistého Syna a obetoval Ho na dreve kríža. Dal by Boh, aby naše spoločné zamýšľanie sa nad Ježišovým utrpením, nad ktorým sme sa v tomto pôstnom čase zamýšľali, vyvolalo v našich srdciach vrúcejší vzťah k Nemu a nech Duch Svätý pripraví naše srdcia k opätovnému prijatiu tejto zachraňujúcej zvesti. Amen.


Verše z Bachových Matúšových pašií: 

(Recitatív č. 77 Nun ist der Herr zur Ruh a záverečný zbor: Wir setzen uns)


Tak stíšila Ho spánku moc. - Môj Ježiš, dobrú noc!

On vládal hriechy naše zmôcť! - Môj Ježiš, dobrú noc!

Spi, bezúhonný! Výčitkou hnaná teraz slzy roním -

veď pretrpel si za mňa toľko hrôz! - Môj Ježiš, dobrú noc!

A tisíckrát za muky tie chcem ďakovať,

za toľkú milosť, lásku, za pomoc!

Veď v biede si mi prišiel na pomoc! - 

Môj Ježiš, dobrú noc!


K hrobu sadáme, na tie hrudy,

pokorne, na okraj.

Ty sladko spočívaj!

Spite, vy ubolené údy,

spite tam pokojne!

Aby sa rov tých tvrdých skál

aj našej utýranej duši,

ktorá po večnej spáse túži,

raz miestom odpočinku stal.

 

K hrobu sadáme, na tie hrudy,

pokorne, na okraj!

Spi, Ježiš, sladko spočívaj! 

 

 Piesne: 109, 118

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.