Modlitba v súkromí a verejná

Modlitba v súkromí a verejná

Modlitby môžu mať rôzne formy. Jednou je modlitba v súkromí. V nej smieme vyjadriť svoje najhlbšie pocity a myšlienky.

Pán Ježiš „na modlitbách k Bohu strávil noc“ (Lukáš 6, 12) Tiež: „Zavčasu nad ránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil“ (Marek 1, 35). Radil: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe“  (Matúš 6, 6). Ježiš sa modlieval v súkromí.

Pre auto zaobstaráme garáž, alebo aspoň parkovacie miesto. No nejeden kresťan nemá kde „zaparkovať“, nemá modlitebnú komôrku – miesto, kde sa môže v pokoji stíšiť pred Bohom.

Pán Ježiš sa modlil v súkromí, no modlil sa aj verejne, s učeníkmi. Hovorí: „Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“  (Matúš 18, 19 – 20).

Učeníci prosili Ježiša, aby ich naučil modliť sa. On ich naučil Otčenáš. Nebola to modlitba nová po formálnej stránke, Vychádzala z Modlitby osemnástich požehnaní. Ježišova forma modlitby je blízka modlitbe, ktorú sa modlili židovskí otcovia v rodinách a rabíni v synagógach. No učeníci cítili, že aj Ježišova verejná modlitba je autentická, osobná, rýdza. To priťahovalo. Videli tiež, že Ježiš spájal modlitbu s činom (Marek 7, 34; Ján 6, 11). To oslovovalo. Preto Ho učeníci prosili, aby ich naučil modliť sa. A On ich vypočul.

Modlitba v súkromí:            „Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí“ (Jakub 5, 13).

Modlitba v spoločenstve: „Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších zboru (jeho predstavených), a nech sa modlia nad ním“ – s  ním, za neho (Jakub 5, 14).

Niektorí sa „zvysoka“ dívajú na tých, ktorí sa modlia slovami z napísaného textu. Pohŕdanie nie je namieste, veď aj Otčenáš je modlitba z knihy. Na kríži sa Pán Ježiš modlil Žalm 22 – čo je tiež modlitba z knihy.  

Najmä pri verejnej modlitbe, ktorá vyjadruje myšlienky a túžby skupiny ľudí, je vhodné, keď je  pripravená a premyslená s ohľadom na poslucháčov. Aby ju vedeli sledovať, stotožniť sa s ňou, povedať na ňu Amen. Keď vás vyzvú pomodliť sa verejne, nie je ani hanbou, ani nedostatkom viery či zbožnosti, keď si modlitbu pripravíte písomne – napíšete.

Aj verejná modlitba má byť osobná, nie formálne odrecitovaná. 

V Biblii sú 2 rôzne dlhé verzie Otčenáša (Matúš 6, 9 – 13;  Lukáš 11, 2 – 4). To prezrádza, že v Modlitbe Pánovej nám Ježiš dal skôr rámcový vzor toho, čo všetko by modlitba mala obsahovať, nie doslovnú šablónu toho, čo máme opakovať. Môžeme a máme sa teda modlievať aj vlastnými slovami. Na druhej strane, nemáme odmietať ako neduchovné Modlitbu Pánovu, žalmy či iné modlitby z kníh.

Veď modlitba nesúvisí predovšetkým s formou, ale s láskou. 

V 1. Knihe Kronickej 29, 10 – 20 vyslovil modlitbu Dávid, ale  v prítomnosti celého zhromaždenia.  S Otčenášom ju spája to, na čo máme pamätať v modlitbe – súkromnej i verejne vyslovenej – aj my:

-          že je konkrétna,

-          že Božie veci, Božie kráľovstvo, Pánova vôľa, majú prednosť  pred našimi záležitosťami.

Dôležitejšie ako to, čo má Boh pre nás urobiť, je Boh sám. (Ďakujem, že si!) Podstatnejšie, ako to, čo má Boh pre nás zariadiť, je Jeho sláva a Jeho kráľovstvo – aby vládol nášmu životu.

 Hoci v modlitbách smieme a máme s dôverou prosiť, cieľom toho nie je  Boha „spracovať“, správať sa k Nemu,  ako keby bol džin z Aladinovej lampy, ale to, aby sa diala Jeho vôľa.  O ňu prosil Pán Ježiš v Getsemane (Mt 26, 39 a 42). 

Naše súkromné i verejné modlitby majú smerovať k Božím zasľúbeniam, k posilneniu pre službu.

 V Sk 13, 2 – 3 čítame: Keď raz slúžili Pánovi ... riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.  Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich. Vyslaniu do služby, do misijnej práce,  predchádzali verejné modlitby.

V Sk 4: Keď sa po uväznení, vypočúvaní a prepustení Petra a Jána učeníci modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie (Sk 4, 31). Keď príde prenasledovanie, útrapy, môže sa zdať, že Boh nás opustil. Práve v modlitbe prijímame uistenie, že nás neopustil, je nám blízko i dar Ducha Svätého a odvahu pre službu.

Verejná modlitba je dôležitá pre posilnenie vo viere i pre jednotu – zjednocovanie sa  veriacich.

V Skutkoch 1, 14 čítame, že učeníci „všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s Jeho bratmi.

V 1. Liste Korintským 14, 16 Pavel hovorí: Ak (len) duchom dobrorečíš, ako povie prítomný prostý človek: Amen! na to, za čo si dobrorečil, keď nevie, čo si hovoril?“  

Z Biblie sa dozvedáme, že verejná i súkromná modlitba má svoj význam. Jednu aj druhú formu požíval Pán Ježiš i raná cirkev a aj my ich máme používať.

Príklady biblických verejných modlitieb nás chcú povzbudiť, k spoločným verejným modlitbám.

Svedectvá v Písme svätom o súkromných modlitbách nás povzbudzujú k našim osobným stíšeniam pred Bohom. Súkromná modlitba je naše najintímnejšie stretnutie s Bohom, otvorenie Mu nášho vnútra.

Verejná modlitba sa koná aj na povzbudenie viery ďalších.  

Celý náš život má byť modlitbou – nasmerovaním nášho zmýšľania na Boha, aby sa On, náš Pán, stal centrom nášho uvažovania – nielen keď „hrmí a blýska sa“, ale aj keď „svieti slnko.“

Verejnou modlitbou je aj Večera Pánova (gr. eucharistia – ďakovanie, vzdávanie vďaky). – Je vďakyvzdaním za milosť, lásku a odpustenie, ktorými nás Pán požehnáva.

Nezabúdajme, že modlitba nesúvisí najmä s formou, ale s láskou. Je otázkou lásky, nie  množstva času, ktorý máme v dispozícii.

„Kiež  viac Ťa milujem,  viac lásky len, daj mi, môj Ježiši, na každý deň...“ (ES č. 461, 1)  http://audio.evav.cz/index.php?tag=ES461  

Biblické texty k téme

1. KRONICKÁ 29, 10 – 20:                 10 Potom Dávid dobrorečil Hospodinovi v prítomnosti celého zhromaždenia a povedal: Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, nášho otca, od vekov až naveky. 11 Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. 12 Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným. 13 Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje slávne meno. 14 Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. 15 Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje. 16 Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko. 17Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval. 18 Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce. 19 Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy. 20 Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi.“ 

JAKUB 5. KAP. – VYBRANÉ VERŠE:   13 Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy. 14 Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním ... 16  vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. 17 Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov.18 A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.“

MATÚŠ 6, 5 – 13: 5 Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 7 A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. 8 Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.  9  Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! 10 Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! 11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes! 12 A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! 13 I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. 

                                              Použitím viacerých prameňov: Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.