Hriech ako remeslo, alebo ako bolesť zubov?

Hriech ako remeslo, alebo ako bolesť zubov?

Biblia je realistická. Vie o ľudskej hriešnosti. Nevraví: Blahoslavený, kto sa nedopustí nijakého hriechu, ale: „Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý!  Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti!“  (Žalm 32, 1 – 2)

Hriech je spôsob zmýšľania i počínania si, ktoré má svoje dôsledky a za ktoré nesieme zodpovednosť. Hriech spôsobuje rozdelenie a vedie k smrti. Keď si manželia nie sú verní, prestanú si dôverovať, vedie to k rozpadu – zániku (smrti) manželstva.

Hriech je previnenie proti Božiemu zákonu, proti pravde i proti citlivému svedomiu. Je to odmietnutie Božej lásky k nám. Odmietnutie veľkorysej Pánovej ponuky: „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť“ a vybratie si práve toho, čo nám Pán zakázal (1. Mojžišova 2, 16 – 17). Hrešíme, keď dávame prednosť krátkodobému „dobru“, pred tým, čo je dobro skutočne – z Božieho pohľadu. Hriech rozbíja vnútorný život človeka. Do jeho života sa dostavil chaos. Hriech je zrada Pána Boha, ktorý nás miluje, je to hrča na duši.
Hrešíme myšlienkami, slovami, skutkami aj ich sebeckými motívmi.

Hrešíme, keď konáme zlo, ale tiež keď môžeme – vieme činiť dobro, ale zanedbávame jeho konanie (Jakub 4, 17). Kohože by sa to netýkalo!

Asi štvrtina hriechov vzniká tým, že robíš, čo nemáš, a asi tri štvrtiny tým, že nerobíš, čo máš.“ (D. Zelenka)

V Biblii má pojem hriech  viacero významov. Hriech značí

(1) MINÚŤ CIEĽ

(napríklad v streľbe), šliapnuť vedľa (pri chôdzi), nedosiahnuť. Šliapnutie vedľa je bolestivé. Niekedy privodí výron, inokedy zlomeninu. V prípade horolezcov alebo mikrospánku šoféra je následok šliapnutia vedľa či vybočenia z jazdného pruhu nezriedka fatálny – smrť.

 „Blahoslavený (v Božích očiach šťastný, pred Bohom dobre na tom je), komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta neprávosť a v jeho duchu nieto podvodu.“  (Žalm 32, 1 – 2)

 Popri význame minúť cieľ, hovorí Písmo sväté o hriechu ešte výrazmi v inom zmysle:

(2) PRIESTUPOK (iné preklady: nevernosť, odpadlíctvo). Je za tým myšlienka zlomenia, odlomenia, násilného narušenia celistvosti. Napr. celistvosť majetku je narušená krádežou. Celistvosť manželstva narúša cudzoložstvo; celistvosť spoločenstva viery narúša odpadlíctvo. Hriech je minutie cieľa, narušením vzťahu k Bohu i blížnemu. Biblia uvádza  aj  význam  

(3) NEPRÁVOSŤ – súvisí s ohýbaním, krivením. Hriechom krivíme niečo, čo malo zostať priame, rovné (pokrivený charakter...)

V evanjeliu čítame, že „Ježiš ... videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Matúš 9, 9 – 13)

Pán Ježiš videl vyberača poplatkov Matúša. Videl ho telesnými očami, no nemenej aj pohľadom vnútorného milosrdenstva. Povedal mu: Nasleduj ma!" Čo znamenalo  ani nie tak vykročiť nohami, ale nasledovať Ježiša mravným životom.  

Colníci – mýtnici boli v Palestíne veľmi neobľúbení. Spolupracovali s rímskymi okupantmi. Vyberali tiež viac, ako mali a nekalo sa obohacovali na úkor vlastného národa. No Pán Ježiš volá k sebe hriešnikov. Aj Matúša.  Hovorí: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“  Matúšovou „chorobou“ – jeho hriechom – bola lakomosť a zlodejstvo.

Zrejme každý má svoju najväčšiu slabosť, ktorá je príčinou zlyhaní a z ktorej „vyrastajú"  ďalšie hriechy. Môže to byť jeden hriech, dva, alebo  viacero. Je dôležité, aby sme túto slabosť, či slabosti rozpoznali, boli sme si vedomí tejto našej najväčšej prekážky (prekážok) v duchovnom raste a prosili  Pána Ježiša, aby nás uzdravil. Nestačí len odpustenie konkrétneho previnenia, ktoré sme spáchali, lebo každý hriech má svoj koreň.

Hriech je podobný ľadovcu, z ktorého len 10% je viditeľných nad hladinou a 90% je skrytých pod vodou. Koreň hriechu môže uzdraviť iba Ježiš – nebeský Lekár. Sami si s ním neporadíme. Odpustenie nepotrebujeme preto, lebo sme raz – či viackrát zhrešili, ale preto, že sme hriešnici vo svojej podstate – svojom „koreni“.  

Švédsky evanjelický farár Bengt Pleijel napísal, že je rozdiel, či človek má hriech ako remeslo, alebo ako bolesť zubov. Kresťan je Kristom zbavený hriechu. To značí, že nemá hriech ako remeslo, nežije v ňom so záľubou, nezaoberá sa ním. Kto prijal Krista, v koho srdci sa zrodil Kristus, kto má v sebe Božieho Ducha, Božie slovo, má v sebe niečo, čo ho ustavične ťahá k Bohu. Aj taký človek sa môže vychyľovať sem a tam, hriech ho môže striasť raz na jednu, inokedy na druhú stranu. Avšak to, čo dostal do seba z Božieho Ducha a Božieho slova, ho ťahá naspäť k Bohu. Kresťan nemá hriech ako remeslo, ale len ako bolesť zubov, ktorá, keď ho sužuje, usiluje sa jej zbaviť. Teda môže upadnúť do hriechu, no nie zotrvávať v ňom.     

Volať hriešnika je od Pána Ježiša láskyplný prejav pomoci a nasmerovanie na cestu do dobrého cieľa.

 Pán Ježiš aj nám hovorí: „Nasleduj ma!“, aby som ťa mohol uzdraviť, odpustiť ti, očistiť ťa. Ježiš nielen naznačuje, čo je hriech, ale ukazuje nám aj cestu z neho. Ježiš je tou cestou. Cestou k Bohu (por. Ján 14, 6; 8, 32). Prijíma hriešnika s láskou ako nebeský Otec

Zostaň teraz chvíľu ticho a v osobnej modlitbe odovzdaj Pánovi Ježišovi Kristovi svoj hriech – svoju hriešnosť, pros Ho, aby bol aj tvojím najlepším Lekárom, ktorý ťa uzdravuje.

Pomocou pri vyznávaní hriechov môže byť modlenie sa kajúcich Žalmov –  6., 32., 38., 51., 102., 130., 143. https://biblia.sk/citanie/sep/z/32 

Vyznávať hriechy je dôležité nie len preto, že odpustenie prináša radosť a dobrý pocit, ale aj pre získanie novej túžby a odhodlania nasledovať Pána Ježiša celým svojím životom, nie iba vyznaním úst.