Vianočné posolstvo

Vianočné posolstvo

Príhovor predsedu Ekumenickej rady cirkví v SR a biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Dr. Miloša Klátika, odvysielaný na stanici Rádio Slovensko 21. decembra 2011
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Vianoce nesvätíme len ako niečo, čo patrí k starým, pekným zvykom. Nie sú pre nás iba starou tradíciou kresťanskej kultúry. Nie je to iba večer radosti z darčekov, radosti zo žiariacich očí našich detí, nie je to iba kúzlo atmosféry – aj keď ani to nie je málo. Vianoce sú pre nás, kresťanov najkrajšími dňami roka, pretože nám pripomínajú udalosť, ktorá natrvalo ovplyvnila dejiny ľudstva, dala im nový smer. Hovoria nám o predivnom zásahu všemohúceho a večného Pána Boha do nášho života. Hovoria o najväčšom vianočnom dare, aký ľudstvo mohlo dostať.

V Evanjeliu podľa Jána čítame (J 1, 14): A to Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami a my hľadeli sme na Jeho slávu, ako na slávu jednorodeného od Otca a bolo plné milosti a pravdy. V tomto zásahu do dejín ľudstva Pán Boh dokázal znovu svoju moc, ale predovšetkým svoju lásku. Boh tak nie je viac úplne neznámou veličinou, ale je skutočnosťou nášho života, našich dejín. Zvesť Vianoc je zvesťou radosti. Boh miloval a miluje človeka tak, že sa stal človekom – o tom hovoria betlehemské jasle i celý pozemský život Pána Ježiša Krista. Keď sa Slovo stalo telom, nastala veľká zmena vo vzťahu Boha k človeku. Znie nám radostné posolstvo, že v Pánovi Ježišovi je Boh naším láskavým Otcom, a to všetkým ľuďom dobrej vôle. Len tak a len preto sme Jeho deťmi.

A tak je na mieste aj zmena vzťahu medzi nami – ľuďmi navzájom. Sme bratia a sestry v Ježišovi Kristovi. Pravý Boh sa stal pravým človekom, práve s tým poslaním, aby sme sa my ľudia stali skutočnými ľuďmi tým, že sme Božími deťmi. Vianoce nás nielen učia pravej ľudskosti, ale zároveň nás ku tejto ľudskosti aj zaväzujú. Príležitostí k službe lásky je viac ako dosť. Veď, žiaľ, ani teraz ani počas Štedrého večera, ani počas Vianoc nevládne všade pokoj a radosť, nie je úsmev na všetkých tvárach ľudí. Aj dnes je veľa trpiacich, prenasledovaných, ľudí bez domova, veľa hladných a hladom umierajúcich a mohol by som vo vymenovávaní pokračovať ďalej. Toto všetko nám nemôže byť ľahostajné! A aj Vianoce nám pripomínajú, že Ten, ktorý sa narodil v Betleheme, prišiel, aby slúžil, a tak dal príklad aj nám, aby sme Ho nasledovali.

Ježiš Kristus bol a je plný milosti a pravdy. Preto nás aj Vianoce povzbudzujú k nádeji. Napriek tomu, že človek zhrešil, nerešpektoval Božiu vôľu, Boh sa nad ním zmiloval a stále sa zmilúva. Ujíma sa ho a ukazuje mu nové východisko z jeho veľakrát beznádejnej situácie. Tým východiskom je Ježiš Kristus – plný milosti a Božej pravdy – tej pravdy, ktorá vyslobodzuje.

Priniesol milosť, odpustenie. Odpustenie je tým správnym predpokladom pre nový začiatok. Spasiteľ, ktorý vstúpil do ľudského sveta, nám prináša nový začiatok a chce, aby sme s Jeho mocou a pomocou dokázali byť ľudskí. Pán Boh je verný. Preto s narodeným Pánom Ježišom Kristom vykročme do novej budúcnosti, do budúcnosti, kde milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa poľúbia.

Opäť svätíme Vianoce − sviatky narodenia Syna Božieho Ježiša Krista. Večný a všemohúci Boh sa v Ježišovi stal človekom. Je to zjavenie Božej lásky, ktorá nás zaväzuje k pravej ľudskosti a dáva nám veľké nádeje pre náš časný i večný život. Prosme preto Pána Boha, aby nás posvätil a požehnal, aby sme vedeli v tejto viere svätiť vianočné sviatky a žiť nasledujúce dni. Prosme Ho, aby radosť a nádej, ktorá pramení z Jeho lásky, nikdy nevybledla, nikdy sa nevytratila z nášho srdca, z nášho života. Amen.