K 4. adventnej nedeli 18. 11.

Advent je začiatkom nového cirkevného roka, a zároveň obdobím prípravy na vianočné sviatky. Názov pochádza z latinského slova adventus, teda príchod. Kresťania tento príchod chápu z dvoch perspektív. Ako prvý príchod - narodenie Pána Ježiša Krista na svet, a ako druhý príchod na konci vekov, keď sa vráti k svojmu ľudu ako jeho Spasiteľ a vykúpi ho. Ježiš splnil úlohu trpiaceho sluhu (Iz 53) pri svojom prvom príchode a splní úlohu izraelského vykupiteľa a Kráľa pri druhom príchode (Zjav 19, 11 - 16).
KEDY SA SLÁVI ADVENT A AKO VZNIKOL?
Počiatok adventu siaha ku koncu 4. storočia. Bol obdobím cirkevného pôstu. Počet adventných nedieľ nebol hneď stanovený, stalo sa tak až neskôr.
Adventná doba trvá v súčasnosti štyri nedele. Dátum prvej adventnej nedele je pohyblivý, pretože posledná adventná nedeľa pripadá vždy na nedeľu pred 25. decembrom, hlavným vianočným sviatkom. A keďže 25. december je každý rok v iný deň, tak aj adventná nedeľa má každý rok iný dátum. V tomto roku sa prvá adventná sviečka zapálila 27. novembra, štvrtá adventná svieca sa zapáli 18. decembra. Advent sa končí vždy polnocou 24. decembra.
To, že má advent štyri nedele, má svoj význam. Niektoré zdroje uvádzajú, že je tak preto, lebo história izraelského národa po narodenie Pána Ježiša sa delí na štyri obdobia. Prvé - od stvorenia sveta po potopu, hovorí o pradejinách sveta; druhé - od Noacha po Mojžiša, hovorí o praotcoch izraelského národa; tretie obdobie hovorí o vydaní zákona a o sudcoch; štvrté obsahuje pôsobenie kráľov a prorokov až po plnosť času. Štyri svetové ríše tiež zanikli, kým prišlo večne trvajúce nebeské kráľovstvo.
O štyroch dobách hovorili i pohania ako o zlatej, striebornej, medenej a železnej dobe, po ktorých má svitnúť nová - zasa zlatá doba - v plnosti času prostredníctvom Ježiša Krista...
O štyroch vekoch sa tiež hovorí v živote človeka ako: o veku detinskom, dospievajúcom, zrelom a starobe, po ktorých príde pokoj a spasenie. Štyri adventné nedele tak v prvom rade pripomínajú čakanie ľudstva na prvý príchod Ježiša Krista, veriacim dávajú príležitosť pripraviť sa na slávnosť Narodenia Pána (25. decembra) a poukazujú na dôležitosť bdelého očakávania Jeho druhého príchodu na konci sveta.

ADVENTNÝ VENIEC A KALENDÁR
K adventu nepochybne patria ručne vyrábané vence so štyrmi sviečkami symbolizujúcimi štyri adventné nedele. Najčastejšie sú sviečky fialové a symbolizujú liturgickú farbu adventného obdobia. Traduje sa, že prvý adventný veniec pravdepodobne vyrobil jeden nemecký teológ pre svoje deti, ktoré sa nevedeli dočkať Vianoc, a tak sa neustále pýtali, koľko času ešte ostáva. Tak vytvoril drevený veniec s 19 malými červenými a 4 veľkými bielymi sviečkami, ktoré postupne zapaľovali - malé každý deň, veľké každú nedeľu. Odvtedy sa však mnohé zmenilo a adventný veniec nadobudol rozličné úpravy. Napr. drevo nahradili vetvičky ihličia ako symbol života a nádeje.
Adventný veniec má však tiež svoje liturgické vnímanie. Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako Víťaz, ako Kráľ a Osloboditeľ. Zároveň ide o veniec spravodlivosti, víťazný veniec života, v ktorého získanie dúfa každý veriaci.
Svieca symbolizuje Ježiša Krista, čím viac svetla, tým je Jeho príchod bližšie. Kristus rozptyľuje temnotu a strach, pretože On je „Svetlo sveta".
Meračom je aj adventný kalendár, ktorý urýchľuje deťom čakanie na Ježiška. Otváranie okienok sa začína 1. decembra a poslednú čokoládu v okienku deti zjedia na Štedrý večer. Adventný kalendár sa tak s adventom celkom nekryje. Možno však povedať, že adventná doba má predovšetkým duchovný charakter. Je časom upokojenia, rozjímania a radovania sa.

Zdroj: Advent – čas prípravy na Vianoce, EPST 49/2011