Do nového roka 2012

V relácia Ekuména vo svete 28. decembra 2011 odznel príhovor generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika k novému roku 2012.
Žalm 121: Pozdvihujem si oči k vrchom: odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. Nedá sa klátiť tvoje nohe; tvoj ochranca nedrieme. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky.

Vážení poslucháči, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

121. žalm je v poradí druhý z 15-tich tzv. pútnických piesní, ktoré si ľud Starej zmluvy spieval pri slávnostných procesiách, ktoré šli od gichonského prameňa na nádvorie chrámu. Je pravdepodobné, že ich spievali aj Izraelci, ktorí sa vracali do svojej krajiny z babylonského zajatia a neskôr aj skupiny pútnikov, ktoré smerovali do Jeruzalema, aby tam v chráme spoločne svätili sviatky.

Aj my všetci sme pútnici na tomto svete. Koniec jedného a začiatok nového roku je pre nás časovým medzníkom. Vždy na ňom chvíľku postojíme, zamyslíme sa, obzrieme dozadu na to, čo sme prežili, pospomíname, niečo zhodnotíme a poďakujeme sa Pánu Bohu za všetky Jeho dary milosti. A potom pozeráme pred seba a kráčame ďalej.

Kresťan pozerá do budúcnosti ako realista. Vie, že ho tam čakajú nielen radosti, ale aj ťažkosti. Ešte totiž nie sme vo svojej večnej domovine, a tak musíme počítať aj s tým, čo nepovažujeme za príjemné a radostné. Znovu si uvedomujeme, že okrem pomoci ľudí, ktorá je poznačená ľudskou nedokonalosťou, slabosťami, potrebujeme pomoc a požehnanie všemohúceho Pána Boha, ktorý je naším starostlivým Otcom. Preto aj v tomto novom roku kráčajme s Pánom Bohom.

Otázka v 121. žalme Pozdvihujem si oči k vrchom, odkiaľ mi príde pomoc? môže vyvolávať ďalšiu otázku: Prečo sa náš zrak, naše dúfanie má upierať k vrchom, a nie napríklad k nebesám? V Palestíne boli výšiny vrchov miestami, kde kanaánski pohania uctievali svoje pohanské božstvá. Autor žalmu ďalšími slovami zdôrazňuje, že skutočná a účinná pomoc nepochádza od vymyslených božstiev. Hovorí: Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. Pán Boh je Ten, na ktorého sa môžeme s dôverou spoľahnúť.

Ďalej v žalme čítame: Nedá sa klátiť tvojej nohe. Voľnejšie by sme to mohli tlmočiť: Nedopustí, aby sa ti pošmykla noha. Pútnici na ceste do Jeruzalema kráčali skalnatými stepami a púšťami, kde chodník často viedol aj popri nebezpečných miestach. Pošmyknutie, zakolísanie, zlý krok − to všetko mohlo znamenať pád so zlými následkami.

To pošmyknutie, zakolísanie či krok zlým smerom môže byť aj v duchovnom zmysle slova. A toto tiež často vyústi do nepríjemností, ťažkostí, sklamaní či poblúdenia. Preto pozdvihujme svoj vnútorný, duchovný zrak, svoje srdce v modlitbe k Pánu Bohu, nasledujme v živote príklad Pána Ježiša Krista a vyhneme sa zbytočným pošmyknutiam a pádom. Pán Boh nás bezpečne prevedie aj cez úskalia života a dá nám múdrosť, aby sme vedeli žiť podľa Jeho vôle.

Ťažkosti života prídu a musíme s nimi počítať. Ale Pán Boh je s nami! Od Neho príde účinná pomoc a záchrana.

V slovách Ž 121 je aj ubezpečenie: Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. Hospodin je tvojím ochrancom. To znamená, že Pán Boh stále nad svojím ľudom bdie. Jeho ľud to sme i my – kresťania. V týchto slovách nám znie aj priame napomenutie, že spoločenstvo v rámci kresťanskej cirkvi je veľmi dôležité pre život jednotlivca.

Ochraňujúca Božia moc v našom žalme je prirovnaná k clone: Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. – Ľudia, ktorí väčšinu dní roka znášali páľavu slnka, vedeli veľmi oceniť blahodarný účinok tieňa, chládku. Preto tomuto obrazu rozumeli veľmi dobre. No aj my tomu určite rozumieme. Ale prekvapiť nás môžu slová, že táto clona chráni aj pred mesiacom v noci. V babylonskom svete bolo považované za božstvo Slnko, ale aj Mesiac. Božstvu Mesiaca sa pripisovalo nedobré pôsobenie, spôsobujúce horúčku a malomocenstvo.

Pútnická pieseň zaznamenaná v 121. žalme sa končí opätovným uistením: Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Tu je pojem „zlo“ použitý v najširšom slova zmysle. Pán Boh je darcom aj ochrancom nášho života.

Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky. Výrazy: vychádzanie a vchádzanie sú v Starej zmluve ustálený spôsob, ktorým sa označuje vykonávanie bohoslužobných úkonov v chráme, ako i povinností v dennom živote. Pán Boh ochraňuje pútnikov na ceste do chrámu, aj pri návrate domov. Pán Boh požehnáva tých, ktorí si nájdu čas zúčastniť sa na službách Božích. Hospodin chce chrániť aj naše vchádzanie i vychádzanie.

Sme na začiatku nového kalendárneho roka. Všeličo, čo nás čaká, môžeme predpokladať, ale naša cesta týmto časovým úsekom môže byť aj ťažká, aj nebezpečná. Nevystačíme si na všetko sami! Potrebujeme pomoc. Pomoc našich blížnych, ale najmä Božiu pomoc. A Pán Boh nám túto pomoc zasľúbil. Verím, že Jeho zasľúbenia sú pravdivé.

Preto aj v tomto novom roku podajme ruku Hospodinovi. On nás povedie dobre, On chce byť a bude naším láskavým Ochrancom. Božia moc a láska koná! Preto pozdvihujme každý deň svoje oči a srdcia k nášmu nebeskému Otcovi. Len odtiaľ nám príde pomoc v pravý čas, len odtiaľ je naša záchrana, spása.

Prajem vám všetkým Božou láskou, mocou a pomocou i Jeho ochranou a vedením požehnaný celý nastávajúci kalendárny rok.

Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého nech je so všetkými vami!

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.