Beseda: Tranoscius a Ján Beňo

Beseda: Tranoscius a Ján Beňo

Vydavateľstvo Tranoscius pozýva na autorské čítanie z detskej knihy Šaľo a päť mudrlantov a besedu s autorom vo štvrtok 17. marca 2011 o 16.30 hod. v zasadačke GBÚ, Palisády 46, Bratislava. Knihu a autora predstaví literárny vedec Vladimír Petrík.
Ján Beňo
Narodil sa 3. októbra 1933 v Slatinke pri Zvolene. Vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave slovenčinu a ruštinu. Pôsobil ako redaktor denníka Smena, Romboidu, neskôr bol zástupcom šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1993 -1995 pracoval na Ministerstve kultúry SR.
Ján Beňo je autorom viac ako desiatky próz pre dospelých, rovnako výrazne sa prezentoval aj ako autor pre deti a mládež. Napísal viacero televíznych hier pre deti a venuje sa i publicistike a literárnej kritike.
Zatiaľ poslednou knihou pre deti bola Chlapec zo sedla a morský Vasko (Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2004). V Tranosciu mu nedávno vyšla poviedková kniha pre deti Šaľo a päť mudrlantov.

Šaľo a päť mudrlantov
Tvorba pre deti a mládež je úspešnou časťou Beňovej prozaickej aktivity. V knihe Šaľo a päť mudrlantov (pre vekovú kategóriu 9 – 12 rokov) sa v jednotlivých poviedkach autorov detský) zážitok veľmi nepresadil, ale ich celkové ladenie, poznačené pravidelným opakovaním troch pokolení (starí rodičia, rodičia, deti) má nepochybne blízko k tomu, čo sám v živote skúsil.
Dôraz tu nie je na príbehu, ale na detskom charaktere, ktorý sa formuje v „stretnutiach“ (väčšinou polemických) s rodičmi a starými rodičmi. Autor sa pritom vyhýba akémukoľvek mentorstvu, necháva otvorený dej aj v závere, čím provokuje mladého čitateľa samostatne uvažovať.
V tejto knihe je viac poviedok s prírodnou scenériou, ba hovorí sa tu o jednotlivých stromoch (javor), zvieratách (bobor, medveď, myška) a to je, myslím, aktuálna téma: učiť dieťa, aby vnímalo prírodu ako ľudského spojenca; ako čosi, čo je tiež živé a má svoju hodnotu. Príroda nie je ako kulisa, ale ako naše životné javisko, ktoré sme nepremyslene odvrhli, alebo naň zabudli.
Vladimír Petrík (úryvok z recenzie)


Vložené 7. 3. 2011