Zomrel Petr Pokorný

Zomrel Petr Pokorný

So zármutkom a s pohnutím prijali aj evanjelici podľa augsburského vyznania na Slovensku správu o tom, že v sobotu 18. januára 2020 si náš Pán povolal do svojho nebeského kráľovstva svojho služobníka, ktorého obdaril mimoriadnymi hrivnami a z milosti mu dovolil vykonať veľmi bohaté a požehnané životné dielo – Prof. ThDr. Petra Pokorného, DrSc., vynikajúceho novozmluvníka, filozofa, historika, pedagóga /narodený 21. apríla 1933/.

Väčšina z nás ho žiaľ nemohla poznať osobne. Spomíname však na to, ako jeho vedecko – populárna kniha Píseň o perle /1986/ bola vo vtedajšom socialistickom Československu pre nás doslova zjavením, a ako ju o niekoľko rokov neskôr, už v slobodných časoch, nasledovali Perspektiva víry /1992, spoločne s Jozefom Veselým/ a Apoštolské vyznání /1994/. Práve tieto tri populárno – vedecké monografie, ktoré sú rad – radom zastúpené v knižniciach našich fár ale i domácností, vyberáme z veľkého množstva jeho diel preto, že sa v nich zaskvelo to, čím bol Petr Pokorný jedinečný a čím si získaval srdcia čitateľov: na jednej strane bol excelentným znalcom Novej zmluvy, jej teológie, jazyka, dejín, archeológie. Bol absolútne udomácnený v širokých súvislostiach novozmluvnej doby a biblickej teológie a nielen domácou, ale i zahraničnou vedeckou obcou uznávaný ako skutočný znalec, autorita. Na druhej strane sa však dokázal prihovárať aj čitateľom bez teologického vzdelania. Jeho jazyk bol múdry a pochopiteľný. Nepotrpel si na akademické pózy, no ani neustupoval zo svojej erudície. Dokázal hovoriť k srdcu a povzbudzovať vieru. Za veľkým, osvieteným rozumom, bolo vždy cítiť mäsité srdce veriaceho kresťana a sympatického, vľúdneho človeka.

     Dovoľujeme si vyjadriť svoju úprimnú sústrasť a spolusúcit v zármutku predovšetkým jeho milovaným, pozostalej rodine. Spolusúcitime tiež s tými, ktorým bude chýbať ako vedec, pedagóg, kolega, priateľ, brat, služobník – s Komenského bohosloveckou fakultou Univerzity Karlovy a Českobratrskou církví evangelickou. 

     „.... aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení.“ /2. Korintským 1, 4/

     Vďačne spomíname.