Vyhlásenie predsedníctva ECAV k 75. výročiu ukončenia druhej sv. vojny

Vyhlásenie predsedníctva ECAV k 75. výročiu ukončenia druhej sv. vojny

8. mája 2020 si pripomíname 75 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny. Takto sa vžil jej názov. Možno si ale už ani neuvedomujeme, aký je tento názov hrozivý. Hrozivé sú konkrétne obrazy, ktoré sa za ním skrývajú. Naozaj, akoby na tvári celej zeme nejestvovalo miesto, ktorého by sa tragédia vojny nedotkla – či už priamymi frontovými operáciami, alebo mobilizáciami vojakov, náletmi, poplachmi a bombardovaním v zázemí, utrpením či vynútenými presunmi civilného obyvateľstva, perzekúciami nepohodlných a odvlečením nespočetného zástupu osôb do koncentračných táborov, totálnym sústredením finančných, priemyselných a logistických kapacít pre zbrojárske účely a na podporu bojujúcich vojsk, hladovaním a utrpením obyvateľstva, ochromením bežného života vo veľkom množstve štátov sveta. Desiatkami miliónov vojenských i civilných obetí.

Stojíme v pohnutí a v ľútosti naproti všetkým obetiam vojny, naproti všetkému tomu ľudskému utrpeniu, nešťastiu a biede ....

     V úcte stojíme pri spomienke na tých, ktorí padli na fronte či v zázemí, stratili sa v koncentračných táboroch, oplakali milovaných, prišli o majetok, boli zmarené ich sny a ľudské šťastie. Ako evanjelici sme zvlášť hrdí na tých, ktorí v čase vojny tvorili nekomunistickú časť protifašistického odboja na Slovensku: Čatloš, Golian, Viest, Tvarožek, Fraňo, Karvaš, Zaťko, Kvetko, Ursíny, Lettrich, Lichner, Zibrin, Žingor, Uher, Kavický. Spolu s nimi desiatky evanjelických duchovných, laických predstaviteľov evanjelickej cirkvi, stovky radových veriacich. Predstavujú skutočné hrdinstvo. Nie salónneho charakteru, ale ukuté v ohni vojny. Od ilegálneho politického angažovania sa, cez organizovanie vojenských a partizánskych operácií a účasť na nich, až po záchranu židovského obyvateľstva. Mnohí za svoje nasadenie zaplatili životom, či perzekúciami. Mnohí, napriek hrdinstvu a obetiam v odboji, sa stali perzekuovanými či väznenými v povojnových časoch po nástupe komunizmu, novými mocnými, z ktorých mnohí za vojny stáli na strane domáceho fašizmu. Aj to je rozporuplná súčasť našej novodobej histórie. O to viac si ceníme ich zápas, obete, demokratické presvedčenie i dokázanú kresťanskú vieru.

     Každý malý medziľudský konflikt i každá veľká vojna majú pôvod v ľudskom hriechu. V bytostnom odcudzení sa človeka Bohu, ako jedinému pravému základu a zdroju nášho života.  Tento fakt dnes nechceme iba chladne teologicky konštatovať.  Chceme ho vyznať pred Bohom ako vinu ľudského pokolenia, aj ako svoju vinu a prosiť o odpustenie. Zároveň chceme veľmi aktívne prosiť a snažiť sa o to, aby sme boli ako kresťania v dnešnom kontexte života skutočnými nositeľmi pokoja, lásky a porozumenia. Je to naša autentická úloha. Bolo by našim zlyhaním, keby túto úlohu plnil niekto lepšie a úprimnejšie, ako kresťania, učeníci Pána Ježiša Krista, ktorý nám zanechal ako testament svoj príkaz lásky (Ján 13, 34 - 35). Nesmie nás mýliť zdanie, že naše malé úsilie nezmôže nič oproti ozrutným rozmerom sveta. Dôležité je miesto každého z nás, na ktoré nás Boh postavil a na ktorom konáme svoje poslanie. Tam sa máme dokázať ako tvorcovia pokoja (Matúš 5, 9). V tomto chceme úprimne povzbudiť nielen každého evanjelika, či každého kresťana, ale vôbec každého človeka úprimného zmýšľania a dobrej vôle.

     V rokoch a desaťročiach po vojne Európou i svetom rezonovali otázky, kde bol Boh, keď zúrila vojna a aký je Boh, ktorý dopustil Osvienčim. Aj keď tieto otázky skrývali v sebe i provokatívny, rebelujúci tón, dajú sa považovať za súčasť pýtania sa po Bohu, ktorým býva preplnené ľudské srdce. Iba z úprimného pýtania sa a poctivého hľadania odpovedí v Písme Svätom pochádza viera, ktorá nie je lacná a mechanická, ale zažitá a skutočne nesúca človeka. Takáto viera – ako reformátor Martin Luther hovoril, „zachraňujúca viera“ – ktorá si je za všetkých okolností istá, že Boh je láska, neprehliada ani tie najkomplikovanejšie otázky ľudskej existencie. Naopak – sú pre ňu vyhňou, v ktorej sa ohňom čistí zlato.

     My však chceme spomienku na ukončenie druhej svetovej vojny uzavrieť úplne iným, žiaľ, častokrát opomínaným pohľadom na Boha. Staroveký izraelský náboženský básnik, žalmista, vyzýva k lepšiemu, skúmavejšiemu pohľadu na Boha a na Jeho skutky. Vyznáva o Ňom, že „po koniec zeme zastavuje vojny, lučištia láme, seká kopije a vozy ohňom spaľuje“ (Žalm 46, 9 - 10). Boha vidí jednoznačne ako ukončovateľa vojen. Takto Ho viďme spoločne! Dnes Bohu chceme úprimne ďakovať za to, že pred 75. rokmi On ukončil krviprelievanie druhej svetovej vojny.

     Vďaka a chvála Ti, Bože, v mene Pána Ježiša Krista.

     Prosíme o pokoj pre celý svet, pre všetky národy.

Ivan Eľko, generálny biskup ECAV na Slovensku
Ján Brozman, generálny dozorca ECAV na Slovensku


Bratislava, 7. máj 2020