Vstúpenie- Ján Hroboň, biskup ZD

Vstúpenie- Ján Hroboň, biskup ZD

Sviatok Vstúpenia je v kresťanskej cirkvi pomerne nenápadný. Slávi sa v 40. deň po vzkriesení. Z formálneho hľadiska je sviatok Vstúpenia ekvivalentom k Vianociam. Na Vianoce Pán Ježiš prišiel na tento svet, na Vstúpenie odišiel. Fyzicky už nebol viac prítomný medzi ľuďmi.

V Biblii je táto udalosť opísaná nasledovne: Pred ich očami vzniesol sa hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu a povedali: „Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ (Skutky apoštolov 1, 9-11).

Autor Skutkov apoštolov – Lukáš, vo svojom evanjeliu opisuje udalosť vstúpenia podstatne prozaickejšie:“ Vzdialil sa od nich“. Lk 24, 50

„Technická“ stránka Vstúpenia môže spôsobovať ťažkosť. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o metaforický spôsob vyjadrenia skutočnosti, že Pán Ježiš Kristus fyzicky opustil učeníkov a túto zem a odišiel do inej „dimenzie svojej existencie“ – na nebo. (V apoštolskom vyznaní o tom hovoríme: Vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha, Otca všemohúceho. Pravica v tomto slova zmysle predstavuje zvrchovanosť, moc a autoritu).

Metaforický spôsob vyjadrovania používame aj dnes. Keď povieme, že bol niekto povýšený, nemyslíme tým primárne, že bol premiestnený na vyššie poschodie budovy. Zmenil sa jeho status.

Niektorí argumentujú tým, že vzhľadom na vtedajšie kozmologické predstavy sveta ako „trojpodlažného“ (zem, pod ňou peklo, nad ňou nebo), autor nemal inú možnosť, ako opísať Ježišov odchod do neba ako vznesenie sa do výšin. Vzhľadom na myšlienkové koncepty neba, pekla a večnosti, ktoré vtedy existovali, je málo pravdepodobné, že by Lukáš bol určovaný touto predstavou. Tomu nasvedčuje aj zmienka o oblaku, na ktorom bol Ježiš vzatý. Oblak sa v Biblii používa aj ako vyjadrenie Božej slávy – mimoriadneho zjavenia Božej prítomnosti. Aj Ježišov druhý príchod na túto zem, kedy príde ako sudca, sa opisuje v súvislosti s oblakom. Obidve tieto udalosti sú zahalené rúškom tajomstva. Snažiť sa to uchopiť nejak fyzikálne by znamenalo, že budeme podobne ako učeníci – udivene hľadieť do neba.

Toto kritizujú aj „dvaja mužovia v bielom rúchu“, o ktorých hovorí spomínaný príbeh (anjeli?): Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?

Na takéto „hľadenie“ máme pekné parafrázy: ako jeleň na diaľnici, hus do piva, somár do kopy sena. 

Proste – nie je dôležité, že to nechápete, dôležité je, aby ste išli a hovorili o Ježišovi, zvestovali evanjelium po celom svete.

Iba krátka spojitosť s dnešnou situáciou po korone. Pripadá mi trochu ako po chorobe. Keď po dlhšom čase človek vstane z postele a vyjde von, akoby sa trochu motal a pripadal si v takom polosne. Jednak je rád, že je konečne vonku, ale stále je taký malátny a nerozhýbaný.

Dosť ťažko sa dostávame do normálneho režimu. Aj v cirkvi potrebujeme počuť slová: Čo stojíte a hľadíte do neba?! Vzchopte sa a choďte, zvestujte Ježiša slovom aj skutkom. To je vaša prvoradá úloha, nie stáť a hľadieť! Hovorte o tom, že ako Ježiš odišiel, tak príde a že na to treba byť pripravený. To je veľké posolstvo Vstúpenia.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.