Päť percent a hlavu hore

Päť percent a hlavu hore

Dve reprezentatívne delegácie z dvoch cirkví, pätnásť osôb sedelo spolu v Prahe dva dni vo veľmi priateľskej a otvorenej atmosfére. Zdieľali skúsenosti a informácie zo života svojich cirkví. Čo stretnutie naučilo nás, hostí? Dovolím si uviesť aspoň niečo. Týka sa to peňazí v cirkvi.  V prípade ďalších otázok nám napíšte na financovanie@ecav.sk.

Českobratrská církev evangelická a evidencia členov

     Druhá najväčšia cirkev v Českej republike a zároveň najväčšia protestantská cirkev – Českobratrská církev evangelická (ďalej ČCE), má asi 70 tisíc členov, 251 zborov, 14 seniorátov, 215 kazateľov a 20 pastoračných pracovníkov. Hneď prvou zaujímavosťou je, že staršovstvá (presbyterstvá) v každom cirkevnom zbore vedú dvojaké zoznamy členov: v prvom sú všetci evidovaní členovia zboru a v druhom sú „hlasovní údové“. Sú to takí členovia, ktorí si platia salár (cirkevný príspevok) a pravidelne sa zúčastňujú na bohoslužbách. Iba tí majú hlasovacie právo.  Pred každým konventom je zverejnený zoznam hlasujúcich členov. Ten môže byť staršovstvom na základe pripomienok  rozširovaný, alebo zužovaný. Českí evanjelici odhadujú, že hlasových členov majú 33 tisíc, no počet salárnikov odhadujú na 22 tisíc. Svoju cirkev teda pravidelne podporuje iba jedna tretina jej členov. Možno to nie je celkom nádejný údaj. Našich českých bratov, ale nezdeprimoval. K tomu sa ale ešte  vrátime.

Personálny fond

     Úvahy nad budúcnosťou ČCE v súvislosti s jej ekonomickým zabezpečením sa začali v roku 1993, hneď po vzniku Českej republiky. Českí evanjelici si uvedomili, že najprirodzenejšia pozícia cirkvi, zaručujúca jej slobodu a nezávislosť, je odluka cirkvi od štátu. A že politická moc ju môže nastoliť aj bez ich úvah. V každom prípade sa na ňu začali pripravovať. V roku 1993 založili Personálny fond. Každý cirkevný zbor, ktorý chcel mať v budúcnosti svojho vlastného farára, doňho prispieval sumou 25 tisíc korún českých (Kč). Táto suma časom rástla, až v roku 2020 narástla na 160 tis. Kč (6 400,- eur). Pre rok 2025 sa ráta s odvodom 390 tis. Kč (15,6 tis. eur), pre rok 2030 680 tis. Kč (27,2 tis. eur). Personálny fond má správnu radu, nezávislú na vedení cirkvi. Zbor, ktorý do Personálneho fondu neodvádza, nemôže si zvoliť vlastného farára. Ak zbory z nejakých dôvodov odvod zaslať nedokážu, majú právo požiadať o pomoc z Fondu solidarity. Môžu tak urobiť trikrát za desať rokov. Fond solidarity je napĺňaný zo „zbierky solidarity“, ktorá sa v ČCE koná raz do roka.

     Prostriedky na Personálnom fonde sa od roku 1993 zhromažďovali a nemali byť čerpané okamžite. Fond bol mienený ako pomocný nástroj na doplácanie k platom farárov, či na zvládnutie situácie po možnej odluke cirkvi od štátu. Jej presný dátum nikto nevedel. Prvý krát bolo z jeho prostriedkov čerpané v roku 2002. Deväť rokov sa na ňom prostriedky iba kumulovali.

Proces odluky cirkvi od štátu

     Proces odluky cirkvi od štátu sa v Česku fakticky začal v roku 2012. Vtedy bol prijatý Zákon o majetkovom vyrovnaní s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a naň nadväzujúca Zmluva o vysporiadaní medzi Českou republikou a ČCE. Zmyslom bolo poskytnúť cirkvám odškodnenie za majetkové krivdy spôsobené komunistickým režimom. No zároveň mal byť tým spustený proces ich finančného osamostatnenia sa. Zmluva má teda dve časti. V prvej sa štát zaväzuje vyplatiť paušálnu náhradu za škody spôsobené cirkvi. Pripomeňme zaujímavý moment. Podľa pôvodnej dohody 98 % z odškodnenia malo patriť rímsko-katolíckej cirkvi a 2% všetkým ostatným. Rímski katolíci však urobili gesto a 17% zo sumy, ktorá prináležala im, sa rozhodli dať nekatolíkom. Tak bolo stanovené, že českým evanjelikom patrí odškodnenie vo výške 2 266,6 milióna Kč (90,6 mil. eur). Táto suma nemala byť vyplatená v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov, v presne stanovených častiach. V druhej časti zmluvy sa štát zaviazal, že v rokoch 2013 –2015 poskytne ČCE príspevok na činnosť v takej výške, ako to robil dovtedy podľa Zákona o hospodárskom zabezpečení cirkvi štátom. Od roku 2016 však cirkev dostane každý rok o 5% menej. Po sedemnástich rokoch od nadobudnutia účinnosti Zákona o vysporiadaní, teda v roku 2030, už cirkev nedostane od štátu na svoju činnosť nič.

Takmer tridsať rokov prípravy na finančné prežitie

     Zopakujme si to. Sledujme roky a eurá. Od roku 1993, áno, pred 27-mimi rokmi, robí ČCE prvé opatrenia na svoje prežitie v budúcnosti. Personálny fond kumuluje príspevky zborov za farársku stanicu. Začínali vo výške 1 000,- eur na rok, v súčasnosti je to 6 400,- eur. Od roku 2013 do roku 2043 štát postupne vyplatí ČCE 90 miliónov eur ako odškodnenie. V rokoch 2013 – 15 jej bolo vyplatených 3,3 milióna ročne na činnosť, od roku 2016 vždy o 5% menej. V roku 2030 už cirkev nedostane na prevádzku od štátu nič. Zároveň v tom istom roku 2030 sa predpokladá, že platba cirkevného zboru do Personálneho fondu bude vo výške 27 200 eur.

 Dalo by sa hovoriť ešte o tom, ako ČCE spravuje peniaze, ktoré prichádzajú do Personálneho fondu. Ako nakladá s ubúdajúcimi peniazmi na činnosť. Ako podniká s peniazmi, ktoré zatiaľ ešte  dostáva ako odškodnenie. Kto má záujem, informácie nájde na ich webovej stránke www.e-cirkev.cz/ustredicce. Sústreďme sa však na niečo iné.

Mobilizačná kampaň „5% a hlavu hore“

Od roku 2019 v ČCE začala kampaň s názvom „5% a hlavu hore“. Vedenie cirkvi komunikuje jej členom mobilizačnú výzvu, že ak pošlú na účet svojho cirkevného zboru 5 percent z čistého ročného príjmu, v cirkvi bude na všetko dosť prostriedkov a bude zaistená jej materiálna existencia!  K účelu tejto kampane boli vyrobené veľmi vkusné a textovo výborne formulované plagáty, brožúrky, web a videá. Všetky vizuálne formy kampane jednotne obsahujú deväť pomyselných otázok členov cirkvi na zmysel dávania 5 % pre cirkev a deväť jasných odpovedí na tieto otázky. Takto ladená kampaň je na programe dňa, je prioritou celej cirkvi. Synodný senior (biskup) ČCE Daniel Ženatý sa zdôveril, že minimalistický, ale úderný text prezentovaný v kampani, štylizoval dva roky. Hneď odpoveď na prvú pomyslenú otázku pripomína členom cirkvi, že 5 % z čistého príjmu nie je výmysel „tých hore“, ale je to pravidlo už desaťročia uvedené vo veľmi autoritatívnom dokumente ČCE, „Poriadku hospodárenia cirkvi“. Tam je v Článku 8 (Príjmy a obetavosť), členom cirkvi doporučené, že majú odvádzať salár vo výške 5% čistého ročného príjmu. Buď naraz, alebo v splátkach. Toto pravidlo platí, no nebolo dodržiavané. ČCE sa k nemu prosto vracia. Pripomína ho a povzbudzuje k jeho plneniu.

Kampaň dobre komunikujú

     Na úvod bolo povedané, že salár si dnes platí iba jedna tretina členov ČCE. Ako motivovať pasívnych, skeptických, či ironizujúcich členov cirkvi, aby sa pridali a podporovali vlastnú cirkev? Odpoveď na druhú otázku z kampane, ktorá mieri práve sem, znie: „Když tak nečiníme, obelhávame sami sebe“. Štvrtá otázka kampane sa pýta, čo s tými, ktorí nebudú platiť. Odpoveď znie: „Nutit nikto nikoho nebude“.  Odpoveď na siedmu otázku, čo ak budem platiť ja a iní nie, znie: „Nezbývá, než to risknout“. A uvádza príklad Mojžiša, ktorý prvý vykročil na cestu Červeným morom, aj keď nemal istotu, či ho niekto bude touto adrenalínovou cestou nasledovať. Kampaň povzbudzuje: „Začněme hned. A mnohé se změní. Zmenší se úzkost, jak to s námi a našimi sbory bude vypadat za pár let“. Kampaň je zarámovaná uisteniami „Pusťme se do toho“ a „Zvládneme to!“.

     Synodný senior Daniel Ženatý hovorí, ako on a ďalší členovia vedenia cirkvi pri každej príležitosti vysvetľujú ľuďom, ako jednoducho a účinne môže fungovať princíp „5 % a hlavu hore“. Ako je pre cirkev nevyhnutné, aby sa týmto smerom vydala, ak chce prežiť. Kto triezvo zváži situáciu, pochopí, že inej cesty niet. Ak rozliční pestovatelia koníčkov dávajú na svoje hobby pozoruhodné sumy, je takou katastrofou dať 5 % z príjmu pre službu cirkvi, ak som veriaci kresťan? Daniel Ženatý s úľavou a vďačnosťou poznamenáva, že v tomto všetkom ČCE predsa len prežíva čas milosti: „Jsme jednotní. Máme dobrý vztah k fakultě. Nevznikla žádná vnitrocirkevní protilobby“.

A situácia v našej cirkvi

     Našim bratom a sestrám z Česka na ich ceste úprimne držíme palce. Obdivujeme ich vieru, prezieravosť, rozhodnosť, jednotu. S bázňou si uvedomujeme, že to, čo oni prežili počas dvadsiatichsiedmych rokov, my máme vo veľmi príbuznej podobe zvládnuť počas niekoľkých mesiacov. Začíname na zelenej lúke, navyše v situácii, keď tzv. Asociácia slobodných zborov, o ktorej minuloročná synoda konštatovala, že „nie je organizáciou evanjelickej cirkvi, nerešpektuje predstaviteľov ECAV, grémiá ECAV a platné cirkevnoprávne predpisy“ a jej časopis Lutherus s perverznou dôslednosťou zosmiešňujú, spochybňujú a rozporujú akoby každý krok vedenia cirkvi, či Generálneho presbyterstva. Veľmi, veľmi slušne povedané, „obelhávame sami sebe“, sami seba chytáme do pasce. Veríme, že drvivá väčšina členov našej cirkvi to chápe. Ďakujeme za to.