Poznáte tento biblický text? „2 Kor 9,7 Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh.“ Iste ste už tento text niekde počuli. Podľa mňa vždy v súvislosti s darmi, a vo väčšine s finančnými darmi. Aj preto príspevok na cirkev má byť v slobode veriaceho človeka. O slobode veriaceho človeka píšem zámerne. Lebo, ak toto vyslovíte, tak si každý domyslí, že teda nemusí. Je slobodný. Ale slobodný veriaci človek si povie, ochotne a rád prispejem. Nie preto, lebo musím, ale preto, lebo verím, že to čo mám, mám od Boha. Lebo ako veriaci vie, komu uveril a Koho nosí v srdci, čím žije, čo vyznáva. A uvedomuje si, že toto posolstvo nie je súkromné. Misia – nesenie posolstva evanjelia je potrebné. Tá vzácna perla – spása, nie je vlastníctvom veriaceho, ale posolstvom pre všetkých. Lebo tak Boh miloval svet... J 3,16
Ak vám niekto povie, že viera je súkromná vec, tak mu odpovedzte, áno, kým neuveríš. Viera v Trojjediného Boha, viera v Pána Ježiša Krista, je dar. Ak máte takto obdarované srdce, tak výrok, že je to vaša súkromná vec, znie divne. Tešíte sa totiž, že môžete niesť toto posolstvo ďalej, že ho môžete zvestovať aj iným ľuďom. Ochotne a radi to vyznajte a ostatné nechajte na Pána. On vykoná, v čas príhodný. My však zažívame radosť, keď hovoríme o Pánovi Ježišovi a o Jeho obeti na kríži, o spáse človeka.
V našej cirkvi teraz veľa diskutujeme o finančnom prispievaní na cirkev. Jedni hromžia, iní zase v tichosti rozmýšľajú a zase iní ochotne a radi prispejú. Bratia a sestry, musíme to usporiadať, lebo v cirkvi sa majú diať veci slušne a v poriadku. Teda, aby bol poriadok, je potrebné sa na ňom dohodnúť. V našom synodálno-presbyteriálnom systéme správy cirkvi bude o tejto veci rozhodovať náš najvyšší orgán – Synoda. Aby sa posolstvo evanjelia nieslo, cirkev má kazateľský úrad na vyučovanie. Ak vyšleme pracovníkov, tak sa o nich musíme postarať. Tým, že vieme, prečo ich vysielame, vieme prečo to máme v cirkvi takto usporiadané, tak s láskou pristupujeme aj k tomu, aby sme prispeli na život cirkvi. My sme zdarma prijali dar milosti a spásy, za ktorý Pán Ježiš na kríži zaplatil za naše hriechy, a tak môžeme byť skrze Neho spasení a mať večný život. To, že prispievame na život cirkvi, to je naše právo. Nie povinnosť. Kto vie, že tieto Božie dary prijal z Božej milosti, dokáže sa podeliť a cíti v srdci, že na cirkev chce prispieť.
Dnes hovoríme o financovaní našej cirkvi – nahlas. Ukazuje sa, že na službu cirkvi si už budeme musieť nájsť sami prostriedky, inak tá služba – nebude možná. Zároveň si uvedomujeme, že často sme nedokázali verejne oceniť a poďakovať sa vám – členom cirkvi, ktorí ste dlhé roky a v skrytosti prispievali na chod cirkvi. Mrzí nás to, prepáčte. Ďakujeme vám za vaše ochotné srdce!
Mnohí členovia cirkvi prispievajú milodarmi, pravidelne, či príležitostne – podľa okolností, ale aj finančných možností. Cirkevné príspevky sú však formou, ktorou sa členovia cirkvi podieľajú na jej chode a rozvoji. Chceme vás teda poprosiť, aby sa aj formou prispievania na chod cirkvi – priznali k našej spoločnej misii – slúžiť Pánovi, zvestovať evanjelium, slúžiť človeku v jeho trápení.
Ako prejdete zbory, tak zistíte, že majú rôzne cirkevné príspevky. Jedni majú 5,-€, iní majú 30,-€. Podotýkam – ročne. Ako som už spomínal, nemáme nijakej zásluhy na tom, čo robíme a o čo sa snažíme. Je to len a len Božia milosť pri nás. A na túto milosť sa spoliehame. Na nič iné. To je naša túžba, naše prianie, naša modlitba. „A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok,“ 2 Kor 9,8 Toto je náš Boh. Toto je môj a Tvoj Boh brat a sestra. Môžeme spokojne kráčať. Vo viere v nášho Boha. „Vaše správanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám;“ Žid 13,5 Nenechá nás len tak pobehovať týmto svetom. Pán nám išiel pripraviť miesto. Kto má takúto budúcnosť? No ale pozrite sa, ako diabol a svet pôsobia svojimi prekážkami a porozmýšľajte nad tým všetkým. „Lebo v dnešnom čase môžeme Pánovi Ježišovi Kristovi otvoriť svoje poklady a darovať Mu ich rovnako, ako to urobili mudrci.“ (Martin Luther)
Preto, v túžbe, aby sa naša ECAV na Slovensku aj naďalej rozvíjala, potrebujeme sa k nej priznať aj finančne. O to viac budeme cítiť, že cirkev je aj naša, ak ju budeme finančne podporovať a zveľaďovať. Nebojme sa, že schudobnieme o pár eur, keď zaplatíme vyšší cirkevný príspevok. Pán Boh koná zázraky a zaiste nám to bohato vynahradí. Zároveň sľubujeme, že o financovaní v cirkvi budeme hovoriť transparente, lebo vieme, že pred Bohom nič nie je skryté.
Prajem vám hojnosť Božej milosti.